Šírenie nových poznatkov o význame a vplyve svetla na psychiku môže pomôcť pri lepšom zvládaní duševných problémov.

So zmenami trvania slnečného svitu s príchodom jari a leta sa mení aj naša nálada a duševné zdravie. Svetlo totiž ovplyvňuje produkciu hormónov a biologické rytmy. Zdroj: iStock.com/woocat
Ako sme sa presvedčili v minulých článkoch, liečba svetelnými lúčmi siaha hlboko do čias dávnych civilizácií a kultúr. Svetlo pomáha v liečbe rôznych chorôb a porúch, formuje náš vzhľad a v neposlednom rade je kľúčové pre synchronizáciu vnútorných biologických hodín. V ďalšej časti seriálu sa pozrieme na to, ako svetlo dokáže liečiť dušu v kontexte zmien ročných období.
V sobotu 21. júna o 4.43 hod. SELČ sa začalo astronomické leto. Slnko v tento deň vstúpilo do znamenia Raka, nedostáva sa tak nízko pod obzor a na oblohe preto možno pozorovať svietiace, takzvané noctilucentné oblaky. Určite ste si všimli, že ani noci nie sú také tmavé. Hviezdy na nočnej oblohe možno sledovať len obmedzene, niektoré galaxie či hmloviny dokonca neuvidíme vôbec.
Starodávny rytmus svetla a nálady
V predošlom článku našej série sme sa dozvedeli, že svetlo dopadajúce na zadnú časť oka vysiela „časové signály“ do mozgu a do hlavných hodín cirkadiánneho systému. Tieto hodiny koordinujú naše denné (cirkadiánne) rytmy.
Cirkadiánne rytmy regulujú „hodinové gény“. Tieto gény riadia načasovanie, keď sa mnoho ďalších génov zapína a vypína počas 24-hodinového cyklu svetla a tmy. Lenže ako to všetko súvisí s náladou a duševným zdravím?
Ak máme problémy s vývinom alebo fungovaním biologických hodín alebo ak je niekto v noci pravidelne vystavený jasnému svetlu, naše cirkadiánne rytmy môžu byť narušené.
Pri narušení cirkadiánneho cyklu sa zvyšuje riziko určitých duševných porúch. Ide o bipolárnu poruchu či atypickú depresiu (typ depresie, pri ktorom je človek nadmerne ospalý a má problémy s energiou a metabolizmom).

Svetlo zohráva kľúčovú úlohu v psychike a celkovej pohode. Jeho nedostatok počas zimy ovplyvňuje produkciu hormónov a narúša biologické rytmy, čo vedie k únave, podráždenosti a v niektorých prípadoch aj k sezónnej depresii. Zdroj: iStock.com/Denis Novikov
Osvetlený mozog
Štúdie na zvieratách ukazujú, že svetlo môže ovplyvniť okruhy v mozgu, ktoré riadia náladu. Existujú dôkazy, že sa to deje aj u ľudí. Štúdia založená na zobrazovaní mozgu ukázala, že vystavenie sa jasnému svetlu počas dňa zmenilo aktivitu mozgovej oblasti zodpovednej za náladu a bdelosť.
Ďalšia štúdia zobrazovania mozgu zistila súvislosť medzi denným vystavením sa slnečnému žiareniu a tým, ako sa neurotransmiter, chemický posol sérotonín viaže na receptory v mozgu. Zmeny vo väzbe sérotonínu pozorujeme pri niekoľkých duševných poruchách vrátane depresie.

Nálada sa nám môže na slnku zlepšiť z viacerých dôvodov, ktoré súvisia s génmi, mozgom a hormónmi. Zdroj: iStock.com/BartekSzewczyk
Dôsledky zmien ročných období
So zmenami trvania slnečného svitu s príchodom jari a leta sa mení aj naša nálada a duševné zdravie. Počas jesene a zimy sa môžu objaviť príznaky ako zlá nálada a únava. Tie s príchodom jari a leta vymiznú. Tento fenomén nazývame sezónnosť, no ak prerastie do chronického stavu, hovoríme o sezónnej afektívnej poruche. Niektorí ľudia pociťujú nárast energie a túžbu po vyššej aktivite, ale pre iných to môže byť destabilizujúce. Aj to je príklad sezónnosti.
Väčšina ľudí nie je veľmi sezónna. Svoju úlohu zohrávajú aj genetické faktory. Príbuzní ľudí so sezónnou afektívnou poruchou majú väčšiu pravdepodobnosť, že aj u nich sa vyskytne sezónnosť.
Sezónnosť sa častejšie vyskytuje u ľudí trpiacich bipolárnou poruchou. Skrátenie dňa s nástupom zimy môže u nich spustiť depresívnu epizódu, rovnako pri predĺžení dĺžky dní na jar a v lete sa môžu dostať do aktívneho stavu, keď hýria energiou a sú maximálne aktívni. Takéto príznaky sa ťažšie zvládajú. Sezónnosť teda netreba brať na ľahkú váhu.
Vplyv neurotransmiterov
Jedným z vysvetlení procesov odohrávajúcich sa v mozgu, keď je naše duševné zdravie priamo závislé od zmeny ročných období, sa týka neurotransmiterov sérotonínu a dopamínu.
Sérotonín a dopamín vplývajú na našu náladu a ich hladinu dokáže ovplyvniť mnoho druhov antidepresív. Existujú dôkazy o sezónnych zmenách hladín sérotonínu, ktoré sú v zime potenciálne nižšie. Aj hladiny dopamínu sa môžu meniť v závislosti od ročných období.
Neuroveda zaoberajúca sa sezónnosťou je však rozvíjajúcou sa oblasťou a je potrebný ďalší výskum, aby sme zistili, čo sa deje v mozgu.
Svetlo z obrazoviek
Ako sme sa dozvedeli, expozícia jasnému svetlu v noci (napríklad ak sme celú noc bdelí) môže narušiť cirkadiánne rytmy človeka.
Tento typ poruchy cirkadiánneho rytmu je spojený s vyššou mierou symptómov vrátane sebapoškodzovania, depresívnych a úzkostných symptómov a celkového diskomfortu. Je spojený aj s vyššou mierou duševných porúch, ako je závažná depresia, bipolárna porucha, psychotické poruchy a posttraumatická stresová porucha (PTSD).
Prečo je to tak? Jasné svetlo v noci mätie a destabilizuje biologické hodiny. Narúša rytmickú reguláciu nálady, kognitívnych funkcií, chuti do jedla, metabolizmu a mnohých ďalších duševných procesov.
Ľudia však vykazujú rôznu citlivosť na svetlo. Hoci stále ide len o hypotézu, ľudia, ktorí sú najcitlivejší na svetlo, môžu byť najzraniteľnejší v oblasti porúch biologických hodín spôsobených jasným svetlom v noci, čo následne vedie k vyššiemu riziku problémov, ktoré úzko súvisia s duševným zdravím.

Jasné svetlo, ktorému sme vystavení v nočných hodinách, narúša biologické hodiny, čo má vplyv na zhoršenie duševného zdravia. Zdroj: iStock.com/Bakhauaddin-bek Sopybekov
Rady nad zlato
Šírenie nových poznatkov o význame svetla pomôže ľuďom lepšie zvládať duševné zdravotné problémy. Nabádaním ľudí k lepšiemu zosúladeniu života s cyklom svetla a tmy (na stabilizovanie biologických hodín) môžeme predchádzať vzniku rôznych ochorení.
Zdravé svetelné návyky – vyhýbanie sa svetlu v noci a vyhľadávanie svetla počas dňa – sú priaznivé pre každého jedinca. Zvlášť užitočné však môžu byť pre ľudí, ktorým hrozia problémy s duševným zdravím. Patria sem ľudia s rodinnou anamnézou, ktorých sa týkajú problémy s duševným zdravím alebo ľudia, ktorí sú nočné sovy (neskoro zaspávajú a neskoro vstávajú) a ktorí sú viac vystavení riziku porúch biologických hodín.
Zdroj: Science Direct, BMC Medicine, Current Biology, American Family Physician, PLoS ONE, The Canadian Journal of Psychiatry, The Lancet, Nature (1, 2), PNAS
(zh)