Vedci skúmali kávičkárov, aby pochopili, či efekt bdelosti závisí len od samotných vlastností kofeínu.
Kapučíno. Zdroj: iStockphoto.com
Pre mnohých ľudí sa deň začne až vtedy, keď si doprajú svoju rannú kávu. O káve ľudia často hovoria, že sa po jej vypití cítia nabudenejší, vedia sa lepšie koncentrovať a myslieť, takže ju pijú, aby sa prebudili a zlepšili svoj výkon. Portugalskí vedci skúmali kávičkárov, aby pochopili, či tento efekt bdelosti závisí od samotných vlastností kofeínu alebo ide o zážitok z celkového pitia kávy.
- Kofeín blokuje receptory neurotransmitera nazývaného adenozín, čo zvyšuje hladiny iných neurotransmiterov v mozgu, ktoré regulujú hladinu energie vrátane dopamínu.
- Niektoré výskumy naznačujú, že pravidelná konzumácia kávy by mohla byť dlhodobo spojená so zníženým rizikom vzniku cukrovky 2. typu.
- Podľa cirkadiánneho rytmu a hladín kortizolu by sme mali piť rannú kávu až medzi 9.30 a 11.30.
Testovanie magnetickou rezonanciou
Vedci z rôznych univerzít v Portugalsku a Španielsku sa rozhodli otestovať, či káva a kofeín vplývajú na náš mozog podobne alebo sú v hre aj ďalšie faktory. Ich výsledky publikovali v časopise Frontiers in Behavioral Neuroscience.
Vedci otestovali ľudí, ktorí pili minimálne jednu šálku kávy denne, a požiadali ich, aby sa zdržali jedenia jedál obsahujúcich kofeín alebo pitia kofeínových nápojov najmenej tri hodiny pred začatím štúdie. Od účastníkov zhromaždili sociodemografické údaje a potom urobili dve krátke funkčné MRI vyšetrenia – jedno pred a jedno 30 minút po užití kofeínu alebo vypití štandardizovanej šálky kávy. Počas funkčných vyšetrení magnetickou rezonanciou mali účastníci nechať svoje myšlienky len tak prirodzene blúdiť.
Z dôvodu známych neurochemických účinkov pitia kávy vedci očakávali, že ľudia, ktorí pred testom vypili kávu, budú mať vyššiu integráciu neurónových sietí, a to najmä v častiach prefrontálnej kôry, ktorá sa spája s výkonnou pamäťou.
Pražené kávové zrná. Zdroj: iStockphoto.com
Aktivita rôznych oblastí
Odborníci zistili, že rovnako káva, ako aj čistý kofeín znižovali aktivitu neurónovej siete označenej DMN (z anglického Default Mode Network). Je to druh siete, ktorá je najaktívnejšia v čase bdelého oddychu, teda keď sa na nič konkrétne nesústredíme a nechávame našu myseľ len tak plynúť. Znížená aktivita teda napovedá, že sme pripravení prejsť z odpočinku do režimu úloh.
Pitie kávy navyše zvýšilo aktivitu vo vizuálnej sieti a v regiónoch zapojených do pozornosti, komplexnom riešení problémov a pracovnej pamäti. Podobná aktivácia však nenastala, keď účastníci užili iba kofeín. Inými slovami, ak sa chcete cítiť nielen bdelí, ale aj pripravení riešiť problémy a chcete zapojiť kognitívne myslenie, samotný kofeín vám nepomôže – treba na to šálku kávy.
Podobné účinky môžu mať aj iné nápoje obsahujúce kofeín. Niektoré sú však špecifické len pre pitie kávy. Pravdepodobne sú v hre tiež iné faktory, ako je napríklad konkrétna vôňa a chuť nápoja alebo psychologické očakávania spojené s konzumáciou kávy, ktoré nám pomáhajú nabudiť sa.
Téme kávy, konkrétne molekule akrylamidu v nej, sa venuje i nové číslo časopisu Quark.
Zdroj: SciTechDaily, Ticotimes, Healthline
(JM)
