V Bratislave včera začal 15. ročník svetovej konferencie o probiotikách a črevnom mikrobióme IPC. Odborníci chcú ich príjem regulovať.
Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphoto.com
Pri príležitosti Svetového dňa mikrobiómu v Bratislave otvorili a prezentujú špičky v tejto oblasti z viac ako 50 krajín sveta témy, svoje skúsenosti a výsledky výskumov klinických a vedeckých štúdií. Venujú sa aj potrebe regulácie probiotík, téme probiotík ako liečiv, ktoré pomáhajú riešiť ťažkosti so stukovatenou pečeňou či úzkosťami a depresiami. Konferencia trvá až do 30. júna.
Probiotiká iba na lekársky predpis?
Asi najdôležitejšou správou prvého dňa konferencie boli odporúčania Európskej spoločnosti pre gastroenterológiu, hepatológiu a výživu (ESPGHAN). Hania Szajewska, profesorka a predsedníčka pediatrie Lekárskej univerzity vo Varšave upozornila, že probiotiká sa aktuálne využívajú príliš nekontrolovateľne a je potrebné, aby sa k nim začalo pristupovať podobne ako k antibiotikám. „Táto potreba vzniká najmä preto, že účinky probiotík sú veľmi kmeňovo špecifické. Nakoľko má každý kmeň iné účinky, nemožno ich používať nekontrolovateľne bez toho, aby ten, kto ich indikuje alebo kupuje, nevedel, aké majú účinky. Niektoré kmene totiž pôsobia protizápalovo, iné prozápalovo. Je teda potrebné vedieť, za akým účelom si aké kupujeme a ktoré sú vhodné pre náš zdravotný stav. V tejto oblasti vidím ešte veľký priestor na vzdelávanie lekárov aj širokej verejnosti,“ vysvetľuje organizátor konferencie, popularizátor vedy Ing. Norbert Bomba.
Za najväčší problém probiotík teda vo svojej prednáške Hania Szajewska označila ich neriadené užívanie bez cieleného odborného odporúčania.
Probiotiká účinkujú aj proti úzkostiam
Profesor Sin-Hyeog Im z Technickej a vedeckej univerzity Pohang v Južnej Kórei zasa zdôraznil, že účinok probiotík sa dostavuje až niekde okolo 3. mesiaca užívania, čo vyplýva z prirodzeného mechanizmu fungovania ľudskej imunity.
„Jednou z hlavných tém konferencie IPC je napríklad aj téma, ako fungujú probiotiká a ako funguje mechanizmus účinkov, aby sme dokázali lepšie porozumieť tomu, čo robia v našom tele. Vďaka tomu by sme lepšie pretavili vedomosti už do konkrétnych produktov. Veľká časť sa venuje aj takzvanej osi črevo – mozog (z ang. gut-brain axis), ktorá popisuje, ako dokáže črevná mikrobiota ovplyvňovať mozog napríklad pri depresiách či úzkostiach. V prednáškach sa bude venovať aj osi črevo – pečeň, ktorá zase hovorí o tom, ako dokáže mikrobiota ovplyvniť peceň, najmä, ak hovoríme o nealkoholickom stukovatení pečene. Vtedy ide o chronický zápal a stav. A práve tento stav by mohli dokázať probiotiká zlepšiť, poprípade úplne vyriešiť. Dostávame sa k tomu veľmi blízko a máme jedného z najlepších svetových expertov na túto tému,“ vysvetľuje spoluorganizátor a CEO spoločnosti Perbiotix Martin Haranta, MSc.
O konferencii IPC
IPC je najväčšia vedecká konferencia na svete, ktorá sa už 22 rokov zameriava na probiotiká, prebiotiká, črevnú mikrobiotu, zdravie a výskum mikrobiómu vo svete. Je kľúčovým zdrojom informácií pre medicínu založenú na dôkazoch.
Po 11 rokoch sa táto konferencia, na ktorej sa zúčastňuje nielen európska, ale aj svetová vedecká špička , vrátila zo zahraničia na Slovensko, a to konkrétne do Bratislavy. Pre ilustráciu možno uviesť, že na posledný ročník, ktorý sa uskutočnil v Prahe, prišlo viac ako 400 účastníkov z 80 krajín, z toho približne polovica z Ázie.
Zdroj: TS BeeContent s. r. o.
(GL)
