U nás pripadá dvadsaťtisíc pacientov na zhruba jedného psychiatra. Na vyšetrenie sa čaká vyše siedmich týždňov.
Ilustračné foto. Zdroj: iStockphoto.com
Depresia je podľa WHO najrozšírenejším duševným ochorením na svete. Na Slovensku ním podľa diskusnej štúdie Duševné zdravie a verejné financie (L. Grajciarová), ktorá vznikla pod hlavičkou Útvaru hodnoty za peniaze, trpí odhadom 3 percentá – 3,5 percenta ľudí. Skutočné čísla však podľa odborníkov môžu byť omnoho vyššie. V novom reporte o depresii slovenskí experti prinášajú konkrétne odporúčania, ako starostlivosť o pacientov s depresiou na Slovensku zlepšiť.
Špeciálna štúdia Depression Scorecard (scorecard znamená štatistický záznam, ale aj karta na zaznamenávanie skóre počas zápasu – pozn. red.), ktorá tento rok analyzovala komplexný obraz starostlivosti o ľudí s depresiou na Slovensku, priniesla niekoľko zaujímavých zistení.
Report Depression Scorecard bol vytvorený v 10 krajinách strednej, východnej Európy a Pobaltia. Prvýkrát umožňuje výmenu dobrých príkladov z praxe nielen so susednými krajinami, ale i ďalšími štátmi nášho regiónu. Výstupom výskumu na Slovensku je 13 konkrétnych odporúčaní odborníkov a zástupcov pacientov na zlepšenie komplexnej starostlivosti o pacientov s depresiou.
Aktuálne svetové dianie zhoršuje duševné zdravie
Ľudia na Slovensku sa v posledných mesiacoch musia vyrovnávať s množstvom nových výziev, ktoré so sebou prinášajú mimoriadny stres, neistotu a strach. Viac ako 21 percent Slovákov v prieskume Ako sa máte, Slovensko? uviedlo, že ich duševný stav sa zhoršil v dôsledku pandémie COVID-19. Viac ako 70 percent ľudí zas podľa neho pociťovalo zvýšený stres či úzkosť z vypuknutia vojny na susednej Ukrajine. Hoci oficiálne odhady sú výrazne nižšie, v spomínanom prieskume sa až 30 percent respondentov vyjadrilo, že trpí mierne závažnou alebo ťažkou depresiou.
Nedostatok kapacít a financií
„Aktuálne dianie nám ukazuje, že viac ako kedykoľvek predtým je dôležité starať sa nielen o fyzické, ale aj o naše duševné zdravie. Zároveň nám to podčiarkuje dôležitosť zefektívnenia systému starostlivosti o duševné zdravie na Slovensku. Môžeme očakávať, že ľudí s duševnými problémami bude stále pribúdať, no my bojujeme s nedostatkom kapacít, financií i so stále prítomnou spoločenskou stigmou, kvôli ktorej sa množstvo ľudí stále bojí vyhľadať pomoc,“ hovorí doc. MUDr. Ľubomíra Izáková, PhD., hlavná odborníčka Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky (MZ SR) pre odbor psychiatria, ktorá sa tiež zapojila do výskumu Depression Scorecard na Slovensku.
„Pozitívnou správou je, že vieme, čo treba spraviť, aby bola potrebná starostlivosť pre všetkých dostupnejšia a kvalitnejšia. Potrebujeme len dostatočnú podporu,“ dodáva.
Štúdia ukazuje, že hoci slovenské strategické plány a koncepcie dnes rozoznávajú najmodernejšie prístupy v starostlivosti o pacientov s depresiou, do praxe sa mnoho z nich ešte neprenieslo a s dostupnosťou kvalitnej liečby je to v mnohých prípadoch komplikované. Na Slovensku dnes máme k dispozícii len 4,9 psychiatrov na 100 000 obyvateľov (20 000 pacientov na jedného psychiatra – pozn. red.), kým priemer v Európskej únii (EÚ) je až 17.1 Ich regionálne rozloženie je okrem toho nerovnomerné. Aj preto priemerná čakacia doba na psychiatrické vyšetrenie u nás prekračuje 7 týždňov a rizikové skupiny, ako sú deti či seniori, majú prístup k adekvátnej liečbe ešte zložitejší.[1]
Zároveň je ale Slovensko jednou z 5 krajín v regióne, ktoré už vytvorili orgán na koordináciu starostlivosti o duševné zdravie s medzirezortnou pôsobnosťou a spolu so Slovinskom sú jedinými krajinami, ktoré majú plne umožnenú spoluprácu medzi primárnou a sekundárnou starostlivosťou, ktorá nie je všade samozrejmosťou. Slovensko je na tom dobre tiež s prístupnosťou k liečbe či receptom na diaľku, k čomu čiastočne dopomohla aj pandémia COVID-19.
Znormalizovať rozhovory o duševnom zdraví sa už roky usiluje taktiež Kristína Tormová, influencerka, herečka, spisovateľka a podnikateľka. Foto: instagram/@g0mboska. Zdroj: instagram/@kristina.tormova
Ekonomické dopady
„Depresia je mimoriadne závažné ochorenie. Počas expertnej praxe som prostredníctvom dostupných dát a analýz viackrát upozorňoval na to, že depresívne poruchy majú okrem vážnych medicínskych aj významné ekonomické dopady na náš systém. Uvedomuje si to i náš rezort, pre ktorý je oblasť duševného zdravia jednou z hlavných priorít, preto je jedným z hlavných komponentov na podporu v rámci Plánu obnovy a odolnosti SR. Do budúcna je preto veľmi dôležité pokračovať v úzkej spolupráci s odborníkmi, ktorí prichádzajú s inováciami a vylepšeniami, no veľkou a pretrvávajúcou výzvou zostáva zlepšovanie dostupnosti a práce s dátami. Pretože len na základe kvalitných dostupných dát vieme do budúcna lepšie uvažovať nad správnymi investíciami do prevencie a liečby depresívnych porúch na Slovensku,“ uviedol prof. PhDr. Róbert Babeľa, PhD., MBA, MSc (HTA), FISAC., štátny tajomník Ministerstva zdravotníctva SR.
Zapojenie pacientov do plánovania či zlepšovania zdravotnej starostlivosti podľa pacientskych organizácií zatiaľ na Slovensku zostáva prevažne vo formálnej rovine. Vo svojich odporúčaniach volajú po lepšej participácii, no i finančnej podpore pre ľudí, ktorí sa starajú o pacientov s depresiou.
Pozrite si
Hovoriť o depresii má byť normálne
„Pacienti z vlastnej skúsenosti vedia, aký druh starostlivosti funguje a čo je pre nich najlepšie. Potrebujú byť však nielen vypočutí, ale systém musí ich odporúčania aj zohľadniť. Nikomu sa nechce formulovať svoje myšlienky bez vízie, že tým niečo ovplyvní a že to bude mať zmysel,“ vysvetľuje Andrej Vršanský, riaditeľ Ligy za duševné zdravie.
„V krajinách, ktoré úspešne zrealizovali reformu systému starostlivosti o duševné zdravie, si uvedomili, že ľudia so zažitou skúsenosťou sú schopní poskytovať široké spektrum činností, a tým zvýšiť celkovú kapacitu systému, ktorý trpí nedostatkom odborníkov. Ľudia so zažitou skúsenosťou a ich rodinní príslušníci okrem toho presne vedia, čo v systéme funguje a čo nefunguje. Z tohto pohľadu je zrovnoprávnenie ich hlasu kľúčovým momentom, ktorý môže naštartovať reformu, z ktorej bude benefitovať celá spoločnosť. Toto je zároveň aj cesta na odbúravanie stigmy, ktorá sa dlhodobo spája s otázkami duševného zdravia. Chceme, aby hovoriť o depresii bolo normálne, podobne ako vyhľadať pomoc,“ dodáva.
Búra stigmu duševnej choroby
Znormalizovať rozhovory o duševnom zdraví sa už roky snaží aj influencerka a spisovateľka Kristína Tormová, ktorá sa touto témou intenzívne zaoberá taktiež na sociálnych sieťach. „Keď som pred pätnástimi rokmi dala rozhovor na tému depresie, jednou z prvých otázok bolo, či sa nebojím, že mi moje priznanie zničí kariéru, či sa nebojím, že ostanem zaškatuľkovaná ako psychicky chorý človek. Vtedy sa o tejto téme len šepkalo a ja tajne dúfam, že som aspoň trošilinku prispela k tomu, že stigmy spojené s depresiami sa postupne odbúravajú,” povedala herečka.
„Veľmi si prajem, aby mali ľudia s depresiami či diagnózami podobného rázu väčšiu podporu a väčšie pochopenie, aby dokázali normálne fungovať. Verte mi, že taká depresia bolí oveľa, oveľa viac ako zapálené priedušky a človeku sa neuľaví tým, že si odkašle. Mnohí ľudia, ktorí si nevedeli „odkašľať” tu už nie sú. A je to trochu aj vizitka našej spoločnosti. Veľmi si prajem, aby sa to zmenilo,” dodáva.
Projekt Depression Scorecard iniciovala spoločnosť Janssen. Odborníci zapojení do výskumu v rámci tohto projektu neboli za svoj čas finančne kompenzovaní.
Zdroje:
[1] Grajcarová L. 2020. Duševné zdravie a verejné financie. Diskusná štúdia. Útvar hodnoty za peniaze. Dostupné na: https://www.mfsr.sk/files/archiv/9/Dusevne_zdravie_verejne_financie_UHP.pdf [Získané 08/12/21]
[2] IHME. Global Health Data Exchange. Dostupné na: http://ghdx.healthdata.org/gbd-results-tool [Získané 08/12/21]
[3] Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky. 2019. Informácia o plnení úloh Plánu realizácie úloh Národného programu duševného zdravia za obdobie rokov 2017 – 2018 a návrh Plánu realizácie úloh Národného programu duševného zdravia za obdobie rokov 2019 – 2020. Bratislava: Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky
Tlačová správa agentúry Seesame
(GL)
