V prípade, že ide o ochorenia, ako je reumatoidná artritída či skleróza multiplex, je želané poznať svoju diagnózu čím skôr. Pacienti s takýmito zápalovými ochoreniami by mali včas identifikovať rizikové faktory vzniku inzulínovej rezistencie či riziká vzniku cukrovky a ďalších rizikových faktorov srdcovo-cievnych ochorení. Vedci z Biomedicínskeho centra SAV sa zaoberajú projektom Vplyv chronického zápalu na kardiometabolické parametre. Zodpovednou riešiteľkou je MUDr. Adela Penesová, PhD. Cieľom tejto štúdie je objasnenie mechanizmov, ktoré sa podieľajú na patogenéze inzulínovej rezistencie u chronických zápalových ochorení, ako je reumatoidná artritída a skleróza multiplex.
„Systémový chronický zápal hrá dôležitú úlohu v patogenéze obezity, ktorá je spojená s inzulínovou rezistenciou, aterosklerózou a kardiovaskulárnymi ochoreniami. Presný mechanizmus ako dochádza k ich rozvoju však nie je doteraz plne vysvetlený,“ konštatovala zodpovedná riešiteľka.
Dosiaľ už vedci stihli urobiť vyšetrenia pacientov a analýzy odobratých vzoriek krvi a výsledkov testov na funkciu endotelu a autonómneho nervového systému. Prebieha ich štatistická analýza a hodnotenie.
„Momentálne sme v tretej etape projektu (2018 – 2019) kedy sa sfinalizujú analýzy krvných vzoriek, vyhodnocujú sa výsledky, prebehne finálna štatistická analýza všetkých dát. Všetky výsledky projektu sa integrujú a prebieha prezentácia výsledkov na domácich aj zahraničných konferenciách a výsledky sú a budú publikované v medzinárodne renomovaných periodikách.“
Vedci z Biomedicínskeho centra SAV dlhodobo spolupracujú s Dr. Jurajom Koškom, PhD. z Research Unit z Veteran Affair Hospital, Phoenix, AZ, USA, ktorý sa podieľa na analýze výsledkov zápalových parametrov, funkcie autonómneho nervového systému a endotelu vo vzťahu k inzulínovej rezistencii.
Ešte je potrebné dokončiť štatistickú analýzu a hodnotenie, publikovanie výsledkov v domácich aj zahraničných odborných periodikách, ako aj popularizačné aktivity pre verejnosť.
„Prínosom predkladaného projektu by malo byť identifikovanie mechanizmov vedúcich k inzulínovej rezistencii ako je dysfunkcia endotelu a/alebo autonómneho nervového systému, zápal, znížená fyzická zdatnosť u chronických zápalových ochorení. Ďalším významným možným výstupom bude vznik nových diagnosticko- terapeutických schém pre pacientov so sledovanými ochoreniami, ktoré tým môžu prispieť k zlepšeniu kvality života pacientov. Použitie a validácia nových biomarkerov by malo umožniť lepšiu predikciu kardiovaskulárneho rizika a prognózy ochorenia,“ uzavrela MUDr. Adela Penesová, PhD.
Odborný garant textu: MUDr. Adela Penesová, PhD.
Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR
Ilustračné foto: Pixabay.com /rawpixel/
Uverejnila: VČ