Biotechnologička získala Cenu za vedu a techniku 2023 v kategórii Osobnosť vedy a techniky do 35 rokov.
Osobnosťou vedy a techniky do 35 rokov je RNDr. Andrea Svoradová, PhD. Zdroj: CVTI SR
Doktorka Andrea Svoradová si v piatok 10. novembra počas jubilejného ročníka Týždňa vedy a techniky na Slovensku prevzala Cenu za vedu a techniku 2023 v kategórii Osobnosť vedy a techniky do 35 rokov za vedecký prínos v oblasti poľnohospodárskych, živočíšnych biotechnológií a biomedicíny. Vedecká pracovníčka sa už od študentských čias venuje najmä ochrane biodiverzity kryouchovávaním spermií, embryonálnych a dospelých kmeňových buniek národných plemien zvierat.
V rozhovore pre VEDU NA DOSAH sme sa s laureátkou, ktorá pôsobí vo Výskumnom ústave živočíšnej výroby Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra v Nitre, rozprávali o prínose génových bánk, výhodách kryokonzervácie aj o tepelnom strese a jeho vplyve na imunitu.
Cena za vedu a techniku. Osobnosťou vedy a techniky do 35 rokov je RNDr. Andrea Svoradová, PhD.
Získali ste ocenenie za mimoriadne výsledky v oblasti biotechnológií. Kto je pre vás v tejto sfére alebo všeobecne vo vede najväčšou inšpiráciou?
Sféra vedy je veľmi rozmanitá a fascinujúca. Pre mňa sú najväčšou inšpiráciou ľudia, ktorí mali v živote jasnú víziu, išli si za ňou a dosiahli úspech tak vo vede, ako aj v osobnom živote. Počas mojej vedeckej cesty je takouto osobou vedúci nášho oddelenia profesor Chrenek, v ktorom sa spája odbornosť, schopnosť motivovať a v neposlednom rade ľudskosť.
Už ako malé dieťa som od rodičov dostala mikroskop a keď sa nad tým zamyslím, vyčarí mi to úsmev na tvári.
Ocenenie v kategórii Osobnosť vedy a techniky do 35 rokov je odrazom vašich doterajších výsledkov. Čo pre vás znamená?
Už ako malé dieťa som od rodičov dostala mikroskop a keď sa nad tým zamyslím, vyčarí mi to úsmev na tvári. Ocenenie ma veľmi prekvapilo a zároveň potešilo, lebo získať uznanie za niečo, čo vás baví, je snom každého človeka.
V práci sa primárne zaoberáte kryokonzerváciou spermií, embryonálnych a dospelých kmeňových buniek národných plemien zvierat. Prečo je uchovávanie v podobe mrazenia také populárne a prínosné?
Živočíšna výroba na Slovensku klesá a stavy hospodárskych zvierat sa z roka na rok permanentne znižujú. Je preto potrebné si uvedomiť, že chov má nielen produkčnú funkciu, ale podieľa sa aj na zabezpečení kultúrneho manažmentu krajiny, rozvoja vidieka a podobne.
Je nevyhnutné konzervovať a udržiavať živočíšne genetické zdroje ako „poistku“ pred klimatickými zmenami, výskytom ochorení, genetickými problémami, selekčnými chybami a neočakávanými katastrofickými udalosťami, ktoré môžu výrazne ovplyvniť biodiverzitu. Dôležité je preto budovať génové banky živočíšnych genetických zdrojov za účelom zachovania najmä ohrozených druhov zvierat.
Andrea Svoradová pri práci s mikroskopom. Zdroj: Archív AS
Ako dlho môžu byť kryokonzervované bunky uskladnené? A sú napríklad v prípade spermií rovnako vitálne a kvalitné ako čerstvé?
Kryokonzervované bunky je možné v tekutom dusíku uskladniť po dobu niekoľkých rokov až desaťročí. V prípade spermií sú vzorky v prvých fázach experimentu testované na kvalitatívne parametre, ako sú motilita (pohyblivosť), progresívny pohyb a viabilita (životaschopnosť). Následne sú po optimalizácii procesu kryouchovávania uložené do génovej banky. S kolegami sa snažíme optimalizovať podmienky kryouchovávania výberom najvhodnejších extendérov (látok, ktoré udržujú spermie viabilné), zmrazovacích médií a kryoprotektívnych látok za účelom ich najvyššej ochrany počas mrazenia. Každý druh je individuálny, má iné zloženie seminálnej plazmy, morfológiu spermií, a preto sú niektoré druhy viac a iné menej kryorezistentné. Avšak po rozmrazení dosahujeme veľmi uspokojivé výsledky kvality spermií.
Kmeňové bunky sú na účely klonovania nenahraditeľným genetickým zdrojom. Do akej miery sa v dnešnej dobe využívajú genetické banky? Predpokladáte, že sú skôr prípravou na budúcnosť?
Krátkodobo uskladnené vzorky sa využívajú vo veterinárnej praxi na liečbu zvierat, zatiaľ čo dlhodobé skladovanie genetického materiálu vytvára do budúcnosti akúsi génovú rezervu. Tá bude v prípade extrémnych klimatických zmien a antropogénneho zásahu človeka slúžiť ako poistka.
Už v súčasnosti pozorujeme zostup stavu hospodárskych zvierat, a preto si treba čo najrýchlejšie uvedomiť, že ich chov predstavuje ekonomické a národohospodárske bohatstvo. Dovoz vzoriek biologického materiálu zo zahraničia prináša nevýhody a je spojený s možným rizikom kontaminácie a originality.
Dlhodobé skladovanie genetického materiálu bude v prípade extrémnych klimatických zmien a antropogénneho zásahu človeka slúžiť ako poistka.
Vaša rigorózna práca sa venovala nášmu jedinému národnému plemenu sliepok – oravke. V čom je toto plemeno jedinečné a prečo je dôležité tento ohrozený druh zachovať?
Plemeno oravka patrí k pôvodným plemenám a v roku 2010 bolo zaradené medzi ohrozené druhy. Cieľom šľachtenia bolo vytvoriť plemeno, ktoré bude znášať drsnejšie chovné podmienky horských a podhorských oblastí Slovenska, aby v nich dokázalo využiť možnosť výdatnejšieho pohybu a pastevných schopností. Plemeno oravka vzniklo kombinačným krížením plemien rodajlendka mahagónová, vyandotka biela a hempšírka zlatohnedá a ako plemeno bolo uznané v roku 1990. Jeho jedinečnosť spočíva v adaptačných schopnostiach v rôznych podmienkach chovu.
Andrea Svoradová na pracovisku. Zdroj: Archív AS
V spolupráci s docentom Petrom Slámom z Mendelovej univerzity v Brne sledujete vplyv tepelného stresu na imunitu buniek. Tepelný stres môže v prípade zvierat spôsobiť metabolické problémy, imunosupresiu, všeobecne zvyšuje produkciu voľných radikálov alebo reaktívnych kyslíkových foriem. Prečo je v praxi dôležitý výskum práve v tejto oblasti?
Teplota je významný fyzikálny stresor ovplyvňujúci dnešné chovy hospodárskych zvierat. V súčasnosti už vieme, ako vplýva teplota, respektíve tepelný stres na organizmus ako celok. Zatiaľ však máme málo informácií o tom, ako pôsobí na jednotlivé populácie buniek.
Vzhľadom na systém chovu a intenzívny metabolizmus sú najviac náchylné na tepelný stres brojlerové kurčatá. Ich imunitný systém je veľmi silne ovplyvnený tepelným stresom, keď dochádza k zhoršeniu imunitnej odpovede. Zásadnú úlohu tu hrajú populácie buniek lymfatických orgánov týmusu, sleziny, Fabriciovej burzy a imunitné bunky kolujúce v krvnom riečisku. V prípade týchto populácií buniek dochádza vplyvom tepelného stresu k vyvolaniu bunkovej smrti, ktorá je jedným z kľúčových faktorov spôsobujúcich zhoršenie imunitnej odpovede. Významnú úlohu vo vyvolaní bunkovej smrti zohráva oxidatívny stres, ktorý je známym dôsledkom sprevádzajúcim tepelný stres. Vieme, že jednotlivé bunkové typy sú rôzne citlivé na fyzikálne faktory vyvolávajúce bunkovú smrť. Avšak o týchto vplyvoch je v rámci modelu kury domácej veľmi málo poznatkov, preto je dôležité venovať pozornosť danej oblasti.
Najviac ma vo vede motivuje objavovanie niečoho nového. Poháňa ma jednoducho zvedavosť.
Vedecká práca vie byť mentálne vyčerpávajúca. Máte záľuby, pri ktorých sa od vedeckého bádania viete odreagovať?
Najväčšou záľubou je pre mňa šport. Už počas strednej školy som sa venovala tenisu, lyžovaniu a v súčasnosti som svoje portfólio rozšírila o bežecké lyžovanie a power jogu. Relax si viem dopriať aj pri dobrej hudbe.
Čo vás ako mladú vedeckú pracovníčku najviac motivuje? Čo by ste odkázali mladšej generácii, ktorá sa rozhoduje, či je výskumný smer ten správny?
Najviac ma vo vede motivuje objavovanie niečoho nového. Poháňa ma jednoducho zvedavosť. Veľkou motiváciou sú aj možnosti zahraničných spoluprác a následné prepojenie v projektoch. Navyše mi každý akceptovaný článok dáva pocit, že to, čo robím, má skutočne zmysel. Pri rozhodovaní by som mladým odporučila vizualizovať si svoj život, smer, aký človeka napĺňa, a mieru prospešnosti pre svoje okolie a spoločnosť. Na základe toho sa treba rozhodnúť, či je veda tá správna voľba.
Záznam z podujatia odvysiela RTVS na Dvojke 18. novembra 2023 o 20.10 hod.
