Lekárom pomôže presnejšie identifikovať stav pacienta a určiť aj liek, ktorý je preňho najvhodnejší.
Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphoto.com
Úzkosť sa môže prejavovať nervozitou, pocitmi nepokoja, napätia až paniky. Často ju sprevádza zvýšená srdcová frekvencia, zrýchlené dýchanie, potenie, chvenie, pocit slabosti alebo únavy. Patria k nej aj problémy so sústredením a ustavičné premýšľanie o starostiach.
Podľa štatistiky Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) z roku 2017 úzkosťami trpí 246 miliónov ľudí, čo predstavuje 3,4 percenta svetovej populácie. V priebehu pandémie nového koronavírusu výskyt psychických chorôb vrátane úzkostnej poruchy stúpol o 25 percent.
Úzkosť sa lieči psychoterapiou, zmenou životného štýlu aj liekmi. „Súčasný prístup pri skúmaní úzkosti spočíva v tom, že sa s ľuďmi rozprávame o tom, ako sa cítia, aby sme zistili, či by mohli užívať lieky. Niektoré lieky totiž môžu byť návykové a môžu spôsobiť ďalšie problémy,“ vysvetlil genetik a profesor psychiatrie Alexander Niculescu z Indianskej univerzity, vedúci výskumu zameraného na vývoj krvného testu na úzkosť, o ktorom informuje portál ScienceDaily.com.
Alexander Niculescu povedal, že si uvedomuje to množstvo ľudí trpiacich skľučujúcou úzkosťou, ktorá môže vo veľkej miere narúšať každodenný život. To bol dôvod, prečo sa s kolegami zamerali na zisťovanie biomarkerov RNA v krvi, ktoré by lekárom pomohli exaktne určiť stav úzkosti konkrétneho človeka a predpísať mu čo najvhodnejšie, ideálne nenávykové lieky.
Ako prebiehal výskum testu na úzkosť
Nový krvný test na úzkosť dokáže určiť riziko vzniku úzkosti, jej závažnosť a najvhodnejšiu terapiu. Výskumníci jeho účinnosť už potvrdili a v súčasnosti ho súkromná spoločnosť upravuje tak, aby bol široko použiteľný na medicínske účely.
Štúdiu o výskume, ktorý vývoju krvného testu predchádzal, publikoval vedecký magazín Molecular Psychiatry – Nature. Zahŕňala tri nezávislé skupiny dobrovoľníkov trpiacich úzkosťou, pričom jedna slúžila na objavovanie biomarkerov RNA v krvi potrebných na test úzkosti, druhá na ich overovanie a tretia na testovanie.
Účastníci štúdie absolvovali krvný test každé 3 – 6 mesiacov alebo vždy, keď boli znovu hospitalizovaní na psychiatrii. Skúmaním biomarkerov RNA v ich krvi mohli výskumníci identifikovať, v akom stave úzkosti sa aktuálne nachádzajú, a podať im vhodný liek (valproát, fluoxetín, lítium, sertralín, benzodiazepíny a ketamín) alebo nutraceutikum (omega-3 mastné kyseliny). Cieľom bolo zistiť, čo na ich druh organizmu účinkuje najlepšie.
Jediná skúmavka krvi urýchli pomoc
Niculescu upozorňuje, že pri liečbe úzkosti pomáhajú okrem liekov aj iné metódy, napríklad kognitívna behaviorálna psychoterapia.
„Existujú aj ľudia, ktorí majú úzkosť, ale nemajú ju správne diagnostikovanú. Potom majú záchvaty paniky alebo si myslia, že majú infarkt, a ocitnú sa na pohotovosti so všetkými druhmi fyzických symptómov,“ povedal Niculescu. „Ak by sme to vedeli skôr, možno by sa mohli vyhnúť tejto bolesti a utrpeniu a mohli by sa liečiť niečím, čo zodpovedá ich profilu.“ Preto krvný test na úzkosť môže byť veľmi silným nástrojom pomoci.
Niculescu dodáva, že biomarkery človeka sa môžu časom meniť, preto vie test predpovedať aj to, ako môžu úzkosť ovplyvniť iné faktory, napríklad hormonálne zmeny.
Keďže vedec sa už v minulosti venoval výskumu, ktorý viedol k vývoju krvných testov na bolesť, depresiu, bipolárnu poruchu a posttraumatickú stresovú poruchu, uvažuje o tom, že nový krvný test na úzkosť by sa mohol použiť aj v kombinácii s nimi. Tak by sa poskytol komplexnejší pohľad na duševné zdravie pacienta a riziko jeho budúcich duševných problémov. Navyše výskumníci ho môžu použiť aj na vývoj nových spôsobov liečby úzkosti, viac zameraných na jednotlivé biomarkery.
„Z dlhodobého hľadiska je lepšia prevencia, takže naším cieľom je poskytnúť jednoducho, pomocou jedinej skúmavky krvi správu pre pacientov a ich lekárov,“ dodal Niculescu.
Zdroje: WHO, ScienceDaily.com, Molecular Psychiatry – Nature
(GL)
