Ženy, ktoré začali s užívaním antikoncepcie ako tínedžerky, mali o 130 percent vyšší výskyt symptómov depresie.
U žien, ktoré užívajú perorálnu antikoncepciu, sú zmeny nálady bežné a môžu byť dôvodom, prečo ju ženy prestanú brať. Nová štúdia, na ktorej sa zúčastnilo 264-tisíc probandiek, prezradila súvislosť medzi užívaním antikoncepčných tabliet a rizikom depresie, najmä u mladších žien.
Nechcená depresia
Depresia postihuje podľa najnovších dát Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) z marca tohto roka svetovo približne 280 miliónov ľudí a je asi o 50 percent častejšia u žien ako u mužov.
Odborníci už dlho diskutujú o možnosti, že antikoncepčné tabletky majú negatívny vplyv na duševné zdravie a dokonca že vedú k depresii. Hoci mnohé ženy vysadia tabletky, pretože ovplyvňujú ich náladu, až doteraz neexistoval dostatok dôkazov potvrdzujúcich spojenie medzi antikoncepciou a depresiou. Štúdia je jednou z najväčších a najrozsiahlejších: sledovala viac ako štvrť milióna žien naprieč celou vekovou škálou.
Hormonálna antikoncepcia a jej účinky
Pred 60 rokmi 9. mája 1960 americký Úrad pro kontrolu potravín a liečiv (FDA) schválil prvú antikoncepčnú tabletku, ktorá obsahovala estrogén a gestagén. Prvá antikoncepcia obsahovala telu podobné hormóny v dávkach, o ktorých už dnes vieme, že boli privysoké a mohli spôsobiť mnohé komplikácie. Antikoncepčné tabletky, ktoré dnes používame na Slovensku, obsahujú približne 60-krát menej progesterónu a 5-krát menej estrogénu.
Hormóny zabraňujú vaječníkom v uvoľňovaní vajíčka, jeho implantácii do stien maternice a zároveň spermiám sťažujú cestu k vajíčku. Pri správnom užívaní je hormonálna antikoncepcia na viac ako 99 percent účinná v prevencii tehotenstva. Tabletky sa okrem toho využívajú aj na liečbu silného menštruačného krvácania, syndrómu polycystických vaječníkov, endometriózy a akné.
Ženy, ktoré začnú v mladom veku, majú vyššie riziko
Pre vedcov boli dôležité údaje o priebehu od prvého menštruačného cyklu až po menopauzu. Ženy ich informovali o čase, kedy im psychiatri diagnostikovali depresiu, prípadne kedy sa u nich objavili prvé príznaky depresie. Odborníci potom porovnali príznaky so ženami, ktoré antikoncepciu nikdy neužívali.
Zistili, že počas prvých dvoch rokov na antikoncepčných tabletkách dochádza k zvýšenému riziku vzniku depresie. Najzávažnejším zistením bolo, že ženy, ktoré začali užívať tabletky ešte ako tínedžerky (do 20. roku života), mali o 130 percent vyšší výskyt symptómov depresie, u dospelých žien to bol nárast približne o 92 percent.
„Silný vplyv antikoncepčných tabletiek na tínedžerky možno pripísať hormonálnym zmenám spôsobeným pubertou. Keďže zažívajú podstatné hormonálne zmeny, môžu byť vnímavejšie nielen na ne, ale aj na iné životné skúsenosti,“ vysvetlila Therese Johanssonová, jedna z autoriek štúdie.
Tím vedcov prišiel aj na pozoruhodný poznatok. Po tom, čo dospelé ženy vysadili tabletky, depresia odznela, ale u mladých žien pretrvávala.
„Treba zdôrazniť, že väčšina žien znáša prijímanie hormónov bez negatívneho vplyvu na ich náladu, takže kombinované antikoncepčné tabletky sú pre mnohé ženy vynikajúcou voľbou. Tabletky ženám umožňujú vyhnúť sa neplánovanému tehotenstvu a môžu predchádzať aj chorobám vrátane rakoviny vaječníkov a maternice. Niektorým ženám však liečba nesadne a môže sa u nich vyskytnúť vyššie riziko vzniku depresie,“ doplnila Johanssonová.
Zdroj: NewAtlas, Uppsala Universitat, WHO, Vedanadosah
(JM)