Stanica na ďalekej Antarktíde, ktorá dostala meno po zakladateľovi modernej genetiky a meteorológovi Johannovi Gregorovi Mendelovi, hostila expedičný tím realizujúci výskum v oblasti ekofyziológie rastlín, botaniky, mikrobiológie, klimatológie, glaciológie, geomorfológie, hydrológie a geológie.
Na pobreží ostrova Jamese Rossa bolo toto vedecké pracovisko slávnostne otvorené vo februári 2007, v aktuálnom roku tak oslavuje 10. výročie úspešného fungovania. Brnianska Masarykova univerzita tu v spolupráci s Prírodovedeckou fakultou Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach v sezóne 2016 / 2017 úspešne zrealizovala vedecko-výskumnú expedíciu.
Ako po návrate domov uviedli členovia vedecko-výskumného tímu, tohtoročné počasie bolo veľmi priaznivé pre hladký priebeh terénnych prác; vedecké aktivity realizované jednotlivými pracovnými skupinami tak prebehli nad očakávania. Profesor Martin Bačkor z Ústavu biologických a ekologických vied Prírodovedeckej fakulty UPJŠ v Košiciach, ktorý priamo na Mendelovej stanici pracoval zhruba mesiac, uvádza, že sa vrátili s cennými dátami. „V laboratórnych podmienkach budeme teraz testovať biologické funkcie, najmä s ohľadom na ochranu buniek pred UV žiarením a ich prípadné využitie vo farmaceutickom výskume.“
Výskum profesora Bačkora sa zameriaval na lišajníky, ale vypomáhal tiež pri odbere mikrobiologických vzoriek z tučniakov. Konkrétna náplň jeho výskumu súvisela s otázkami životného prostredia a schopnosťami rastlín reagovať naň. Nad Antarktídou sa totiž nachádza ozónová diera, čo má za následok zvýšenie UV žiarenia. Niektoré rastliny, napr. riasy, alebo lišajníky, dokážu vytvárať látky, ktoré pomáhajú filtrovať tento typ žiarenia.
Mikrobiologický výskum expedičného tímu na Antarktíde bol zameraný na analýzu populácií baktérií v sladkovodných zdrojoch (potoky a jazerá), baktérií osídľujúcich anorganické substráty a baktérií slizníc tučniakov a tuleňov. Klimaticko-glaciologická skupina realizovala detailné glaciologické a topografické merania ľadovcov v severnej časti ostrova.
Ako doplnil prof. RNDr. Martin Bačkor, DrSc., vedci sa tiež venovali ekofyziologickým výskumom chladnomilnej vegetácie na dlhodobých experimentálnych plochách. Z vedeckých prístrojov permanentne inštalovaných na týchto lokalitách boli získané údaje o mikroklíme a fyziologickej aktivite machorastov z rodu Bryum. „V niekoľkých sladkovodných jazierkach sme nainštalovali meracie zariadenia na stanovenie zmien procesu fotosyntézy v riasach a siniciach, v závislosti od zmien teploty vody a svetelného žiarenia,“ vysvetľuje prof. RNDr. Martin Bačkor, DrSc. z Prírodovedeckej fakulty UPJŠ v Košiciach.
V rámci botanického výskumu expedičný tím mapoval vegetácie maloplošných antarktických vegetačných oáz, teda miest, kde dochádza počas leta k úplnému rozpusteniu snehu a ľadu, čím sa tam vytvárajú podmienky pre rast rastlín. „Mapovali sme najmä biodiverzitu lišajníkov, machorastov, rias a siníc. Vo vybraných lokalitách s rozdielnymi vlastnosťami prostredia sme odobrali vzorky dominantných druhov lišajníkov (Usneaantarctica, Xanthoriaelegans), ktoré poslúžia na testovanie produkcie ich sekundárnych metabolitov v závislosti od environmentálnych vlastností prostredia,“ hovorí profesor Bačkor.
Analýza dát zozbieraných počas kontinuálneho merania ukázala, že rok 2016 bol na ostrove najteplejším za posledných desať rokov meraní a že antarktické leto začalo mimoriadne skoro, už v októbri 2016. V rámci dlhodobého monitoringu tiež vedci analyzovali teplotný režim a hrúbku aktívnej vrstvy permafrostu.
Výskum v oblasti hydrológie sa zameriaval na sledovanie zmien odtoku a chemizmu vôd vo vybraných povodiach v severnej časti ostrova. Geologická skupina sa venovala odberu vzoriek v teréne a opisu smerov toku v lávových výlevoch a vulkanických žilách s cieľom objasniť geologické procesy spojené so vznikom ostrova.
Vedenie Prírodovedeckej fakulty UPJŠ v Košiciach nedávno usporiadalo Prírodovedeckú čajovňu na tému Antarktída očami prírodovedcov s členom expedície prof. RNDr. Martinom Bačkorom, DrSc. Zúčastnil sa jej aj významný český polárnik a klimatológ prof. RNDr. Pavel Prošek, CSc. – zakladateľ prvej českej polárnej stanice na Antarktíde, ktorý tento kontinent navštívil už 12 krát. Napísal vôbec prvú pôvodnú českú monografiu o južnej polárnej oblasti nazvanej Antarktída. Je profesorom Geografického ústavu Masarykovej univerzity v Brne.
Projekt Antarktída 2017 celkovo zastrešovali vedci zo štyroch inštitúcií a troch štátov: Masarykovej univerzity v Brne a Karlovej univerzity v Prahe (Česká republika), Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach (Slovensko) a Erciyes Üniversitesi v Kayseri (Turecko).
Prof. RNDr. Martin Bačkor, DrSc., vyštudoval všeobecnú biológiu na Univerzite Komenského v Bratislave. Docentúru získal v odbore fyziológia rastlín na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, kde momentálne stále pôsobí ako profesor fyziológie rastlín a garant pre magisterské a doktorandské štúdium. Je tiež vedúci Katedry botaniky na Prírodovedeckej fakulte UPJŠ a predseda akademického senátu tejto fakulty.
Vo výskume sa zameriava najmä na stresovú fyziológiu rastlín a lichenológiu, teda náuku o lišajníkoch. Publikoval viac ako 100 pôvodných vedeckých prác na štyroch kontinentoch. Od 27. decembra 2016 bol súčasťou československej expedície Masarykovej univerzity na Antarktíde, kde strávil približne dva mesiace štúdiom biológie a ekológie nižších rastlín, najmä ich odolnosti voči nepriaznivým klimatickým podmienkam prostredia.
Informácie a foto poskytla: Mgr. Mária Hrehová, PhD., tlačový referent a hovorca UPJŠ v Košiciach
Spracovala: Slávka Habrmanová, NCP VaT pri CVTI SR
Uverejnila: ZVČ
Česká vedecká stanica na Antarktíde oslávila 10. rokov