Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Zlatý vek elektroniky doznieva, budúcnosť patrí fotonike

VEDA NA DOSAH

Medzinárodné laserové centrum prešlo pod CVTI SR, v najbližšom období sa chce sústrediť na podporu súčasnej vedy.

Laserové lúče. Zdroj: MLCA

Laserové lúče. Zdroj: MLC

Medzinárodné laserové centrum (MLC) v Bratislave slúži už od roku 1997 ako vedeckovýskumné a vzdelávacie centrum v oblasti laserovej techniky a fotoniky. Jeho účelom je podpora a rozvoj laserových technológií a fotonických vedných odborov v oblasti prírodných, technických, lekárskych, spoločenských a humanitných vied. MLC je taktiež členom asociácie Laserlab Europe, ktorá sa zameriava na združovanie popredných inštitúcií zameraných na výskum laserových technológií a ich spoluprácu v Európe.

Od roku 2021 sa MLC zlúčilo s Centrom vedecko-technických informácií SR (CVTI SR), čo prinesie niekoľko zmien a nových výziev. O tom, ako takéto laserové centrum funguje, na akých projektoch aktuálne pracuje a čo je spoločnou víziou do budúcnosti, sme sa spýtali riaditeľa MLC prof. Ing. Františka Uhereka, PhD., a jeho zástupcu RNDr. Dušana Chorváta, PhD.

Medzinárodné laserové centrum sa na začiatku tohto roka zlúčilo s CVTI SR. Ako takáto spolupráca funguje a aké zmeny to pre MLC prináša, prípadne aká je vaša vízia do budúcnosti?

Koncom roka 2020 MŠVVaŠ SR za účelom racionalizácie, optimalizácie a zefektívnenia činnosti rozpočtových a príspevkových organizácií vo svojej pôsobnosti rozhodlo o zrušení rozpočtovej organizácie Medzinárodné laserové centrum bez likvidácie a o jeho zlúčení s príspevkovou organizáciou Centrum vedecko-technických informácií SR.

S prechodom do CVTI SR sme sa museli prispôsobiť životu v zložitejšej a väčšej organizácii, čo na jednej strane prináša možnosť stability, ale na strane druhej limituje schopnosť rýchlo reagovať na výskumné výzvy. Prvý rok chápeme ako čas hľadania vhodnej rovnováhy a tiež vybudovania rámca pre výskumné aktivity na CVTI SR, ktoré sa doteraz netýkali prírodných a technických vied.

Oddelenie biofotoniky. Zdroj: MLC

Oddelenie biofotoniky. Zdroj: MLC

Čo sa týka výziev, ak sa uplynulé obdobie považovalo za zlatý vek elektroniky, súčasné technológie využívajú čoraz viac objavy z oblasti fotoniky. Medzinárodné laserové centrum sa sústredí práve na podporu a rozvoj fotonických vedných odborov na rozhraní fyzikálnych a technických vied, ktoré skúmajú a využívajú generáciu, prenos a detekciu svetla a iných foriem žiarivej energie. Našou víziou je podporiť modernú slovenskú vedu v tejto oblasti a zapojiť sa do veľkých medzinárodných programov.

Medzi hlavné poslania tohto centra patrí výskum laserových technológií. Aký význam zohrávajú podobné technológie v našej spoločnosti? Aká je predstava budúcnosti tohto vedeckého odvetvia?

Laser rozvinul možnosti fotoniky zásadným spôsobom a nachádza svoje uplatnenie v mnohých oblastiach. Sú nimi prenos informácií (optické kódovanie a spracovanie obrazu), laserové technológie (zváranie, rezanie a tepelné spracovanie využívané najmä v automobilovom priemysle, strojárstve a elektrotechnike), záznam informácií (holografia, kompaktné disky – CD, DVD). Využitie nachádza ale aj v modernej medicíne v oblasti terapie a diagnostiky, ako aj v biológii vo forme rozvoja zobrazovacích metód a systémov na detekciu a spracovanie obrazu (biofotonika). Možnosť sústredenia koherentného impulzného svetla v extrémne malých časových a priestorových dimenziách dovoľuje sledovať základné fyzikálne procesy interakcie svetla s hmotou v ešte nepreskúmaných oblastiach, v neživých aj živých systémoch. Predpokladá sa, že fotonika zohrá v 21. storočí rovnakú úlohu ako elektronika v tom predošlom.

Na vašej stránke máte uvedené nemalé množstvo projektov, na ktorých ste pracovali. Vedeli by ste mi opísať tie najúspešnejšie?

Vo vede je ťažké vybrať najúspešnejší projekt, pretože dosah mnohých objavov a prác sa objaví až neskôr. Ak hovoríme o budovaní výskumnej infraštruktúry, veľmi dôležitá bola naša účasť v projektoch štrukturálnych fondov, ako sú NanoNet, SMART, QUTE, Kompetenčné centrá či nedávno skončený projekt BioFoto. Umožnili nám udržať sa na špičke experimentálneho výskumu a tiež byť plnohodnotným členom siete európskych excelentných laserových výskumných centier Laserlab-Europe.

Ilustračný obrázok. Zdroj: MLC

Ilustračný obrázok. Zdroj: MLC

MLC často spolupracuje s viacerými slovenskými univerzitami. Ako podobné spolupráce vznikajú a prečo sú dôležité?

Spolupráca s univerzitami bola od začiatku jedným z pilierov fungovania MLC a už pri jeho vzniku sa definovala takáto spolupráca ako cieľ, ktorým sa napĺňa vízia zlepšenia podmienok pre slovenskú vedu na vysokých školách. Spolupráca s univerzitami je skutočne na vynikajúcej úrovni, a to prakticky naprieč celým Slovenskom. Spolupracujeme s univerzitami v Bratislave (najmä STU a UK), Trnave (UCM), Žiline (ŽU) a v Košiciach (UPJŠ). Spolupráce obvykle vznikajú jednoduchým nápadom, ktorý sa experimentálne overí a ďalej rozvíja vo forme spoločných projektov či zmluvnej spolupráce. Veľký význam má tiež zapojenie študentov a doktorandov do prebiehajúcich experimentov a štúdií, čo spolu s účasťou našich odborníkov na realizácii prednášok a cvičení prináša synergický efekt pri výchove nových špecialistov v rôznych odboroch – od organickej či polymérnej chémie cez nanovedy k elektronike, informačným technológiám až k biofyzike či medicíne.

Predpokladám, že na projektoch niekedy spolupracujete aj s medzinárodnými inštitúciami. Ako prebieha výskum takto „na diaľku“?

Spolupráca, najmä v experimentálnej vede, musí byť často založená aj na dobrých osobných kontaktoch. Je veľmi ťažké efektívne pracovať v laboratóriu „online“. Väčšinou sa takáto spolupráca realizuje prostredníctvom zahraničných pobytov, či už našich odborníkov v zahraničí, ale často aj naopak. Pandémia COVID-19 tomuto režimu spoločných experimentov, samozrejme, veľmi nepraje a podobne ako v celej Európe riešime komplikácie spôsobené súčasnými reštrikciami. Napríklad spoločné workshopy a konferencie sa prakticky úplne presunuli do online priestoru (napr. v rámci aktuálne riešeného projektu H2020 CARLA), čo však do určitej miery znižuje ich sociálny a čiastočne aj odborný dopad.

Ilustračné foto. Zdroj: MLC

Ilustračné foto. Zdroj: MLC

Pracujete v súčasnosti na nejakých projektoch? Ovplyvnila aktuálna situácia aj prácu u vás v laboratóriách?

Samozrejme, množstvo projektov sa priebežne realizuje, pretože sme viazaní zmluvami a grantami. Medzi najnovšie projekty, ktoré riešime, patrí okrem APVV a VEGA grantov spolupráca s ESA (European Southern Observatory), NATO a projekty zamerané na priemyselný výskum, ako je ERIDOK či projekt Stimulov s Prvou Zváračskou, a. s. Aktuálna situácia ohľadom pandémie COVID-19 nás zasiahla spolu s rekonštrukciou budovy FEI STU, takže sme polovicu roku 2020 strávili prestavbou laboratórií a ostatných priestorov MLC. Sme radi, že v roku 2021 môžeme našich návštevníkov privítať v kvalitnejšom prostredí. Tešíme sa na uvoľnenie reštrikcií tak, aby sme sa mohli vrátiť k plnohodnotnej vedeckej práci.

Aké ciele má vaša inštitúcia na najbližšie obdobie?

V najbližšom čase nás čaká proces postupnej integrácie do štruktúry CVTI. Radi by sme tento proces využili na rozšírenie našich možností a dosahu našej práce pre podporu slovenskej vedy a jej sprístupneniu verejnosti prostredníctvom popularizačných aktivít. S nádejou sa pozeráme aj na možnosti, ktoré by sa mohli otvoriť v rámci Národného plánu obnovy Slovenska, pretože fotonika jednoznačne patrí medzi kľúčové technológie budúcnosti, ktoré si zaslúžia väčšiu inštitucionálnu podporu.

 

Lenka Kovácsová, stážistka portálu Veda na dosah

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky