Až polovica všetkých vynálezov, ktoré dnes bežne používame, vznikla celkom neplánovane. Viete, ktoré to sú?
Medzi nečakane objavené veci patril napríklad fonograf, teflónová panvica a mikrovlnná rúra. Zdroj: benvaughn.com/differenttruths.com/The National WWII Museum New Orleans
Niektoré vynálezy sú výsledkom dlhoročného vývoja, iné vznikli celkom neplánovane. Podľa americkej publicistky Pagan Kennedyovej a autorky knihy Inventology až 50 percent všetkých vynálezov vzniklo náhodne. Ktoré zariadenia či prístroje možno zaradiť do tejto kategórie?
Thomas Alva Edison a fonograf
Hovorí sa, že Thomas Alva Edison nevynašiel nič náhodou okrem jednej výnimky – fonografu. Počas práce na zlepšovaní telefónu a telegrafu zistil zaujímavú vec: membránu telefónu, ku ktorého vynájdeniu prispel uhlíkovým mikrofónom, dokázal silno rozvibrovať ľudský hlas.
Edison začal pracovať na tom, aby sa vibrácie vyryli na pripravený podklad a ihla znova rozozvučala membránu. Výsledkom jeho snaženia bol fonograf, ktorý predstavil svetu v roku 1877. Prvým zvukovým záznamom bola detská riekanka Mary Had a Little Lamb, ktorú predniesol Edison.
Zvuk na prvom fonografe sa zapisoval na valec potiahnutý staniolovou fóliou a otáčal sa ručne pomocou kľuky. Pri reprodukcii bolo nutné otáčať kľukou rýchlosťou podobnou tej pri nahrávaní, aby bol zvuk zrozumiteľný.
Edison svoj vynález zlepšoval, dokonca chcel valček použitý v prístroji nahradiť plochou doskou. V tom ho však už predbehol Emile Berliner, ktorý si nezávisle od Edisonovho vývoja dal v tom istom roku patentovať gramofón.
Edison až do roku 1913 pracoval s valcovým fonografom.
Thomas Alva Edison a jeho prvý fonograf. Zdroj: Wikimedia Commons
Netradičný biely prášok a teflónové panvice
Teflónové panvice majú svoje miesto azda v každej domácnosti. Sú obľúbené, pretože sa na nich nepripaľuje jedlo. Teflón však tiež vznikol úplne neplánovane.
Jeho objaviteľ americký chemik Roy J. Plunkett pracoval vo firme na výrobu chladiacich médií. V roku 1938 si všimol na tlakových nádobách s tetrafluóretylénom netradičný biely prášok. Rozhodol sa ho podrobnejšie preskúmať a prišiel na to, že je špecifický.
Pôsobením elektrickej energie či tepla nemenil svoje vlastnosti a nereagoval s inými chemikáliami. Neskôr sa zistilo, že ide o polytetrafluóretylén (PTFE), alebo inak teflón, ktorý našiel uplatnenie na povrchu panvíc.
Teflón na hrncoch a panviciach zľahčuje varenie od roku 1954. Zdroj: differenttruths.com
Materiál PTFE sa po prvý raz využil v roku 1943, keď poslúžil na ochranu proti korózii pri výrobe atómovej bomby. Jeho vrstva na centrifúgach a potrubiach chránila materiál pred veľmi korozívnym plynom fluoridom uránovým (UF₆). Neskôr francúzsky chemik Marc Grégoire naniesol vrstvu teflónu na rybársky vlasec, ktorý sa zrazu rýchlejšie odvíjal. Práve jeho manželke Colette v roku 1954 napadla myšlienka, že by sa teflónom mohli potiahnuť vnútra hrncov a panvíc.
Teflón je zapísaný v Guinnessovej knihe rekordov ako dosiaľ jediná známa látka, na ktorej sa nedokážu prisať nohy gekóna. Patrí tak nesporne k najšmykľavejším látkam na Zemi.
Pozrite si
Spotrebitelia dnes nájdu teflón najmä na kuchynskom náradí, v kobercoch a obrusoch odolných proti škvrnám, na žehličkách a žehliacich doskách, stanoch či dáždnikoch. Najpopulárnejším sa však stal predovšetkým kuchynský riad. Vrstvička nepriľnavého materiálu nedovolí jedlu pripáliť sa na panvicu a umožňuje používať menej oleja alebo nijaký, vďaka čomu je aj umývanie riadu podstatne jednoduchšie.
Teflón má svoje riziká. Pri zahriatí na teplotu 360 až 370 stupňov Celzia sa začína rozkladať a pri teplote nad 475 stupňov Celzia sa z neho začínajú uvoľňovať jedovaté plyny – fluórované uhľovodíky a ich deriváty. Na varenie však nebezpečný nie je.
Polemika o perfluórovaných a polyfluórovaných látkach (PFAS), známych aj ako večné chemikálie, nedávno v Bruseli vyústili do rokovaní o ich zákaze. Zakázaných by malo byť až 10-tisíc látok príbuzných PFAS, podľa odborníkov totiž škodia organizmom aj celým ekosystémom. Európska únia plánuje hľadať ich alternatívy.
Ak vás zaujíma načrtnutá problematika, pustite si drámu Dark Waters (2019) režiséra Todda Haynesa. Snímka vykresľuje kauzu výrobnej korporácie DuPont, okrem iného aj výrobcu teflónu, po tom, čo kontaminovala mesto neregulovanými chemikáliami. Príbeh je spracovaný podľa skutočných udalostí.
Percy Spencer a mikrovlnná rúra
Prvé mikrovlnné rúry vážili vyše 300 kilogramov, používali sa v reštauráciách a vyžadovali výkonné chladenie.
V domácnostiach sa mikrovlnné rúry začali objavovať okolo roku 1975, keď sa zmenšili a zlacneli. V Európe ich začali využívať po roku 1980.
Nápad na vytvorenie mikrovlnnej rúry skrsol v hlave v roku 1945 mužovi, ktorý nemal dokončenú ani základnú školu. Percy Spencer musel ísť už v mladom veku pracovať, aby uživil seba a svoju tetu. Neskôr mal v americkej firme Raytheon na starosti testovanie komponentov radarov.
Pri jednom pokuse si všimol zaujímavú vec: keď spustil magnetrón generujúci mikrovlnné žiarenie, vo vrecku sa mu rozpustila arašidová tyčinka. Natoľko ho to zaujalo, že si podobný pokus zopakoval aj s kukuricou, ktorá sa vplyvom žiarenia začala meniť na pukance.
Domnienku, že mikrovlnné žiarenie dokáže zohrievať jedlá, mu potvrdil aj tretí test s vajcom. O dva roky neskôr spoločnosť predstavila svetu prvú mikrovlnnú rúru vo veľkosti chladničky.
Prvé mikrovlnné rúry vážili vyše 300 kilogramov. Zdroj: massmoments.org/The National WWII Museum New Orleans
Ako prvé tieto zariadenia používali najmä reštaurácie či lode na rýchle ohrievanie jedál. Trvalo 20 rokov, kým sa mikrovlnné rúry dostali v zmenšenej podobe aj do domácností. Hoci bol vynálezca tohto spotrebiča samouk, časom sa vypracoval na experta na mikrovlnné žiarenie s viac ako sto patentmi.
