Vďaka ich výskumu vznikajú rozličné druhy betónov, ktoré majú mimoriadne vlastnosti.
Odborníci z Ústavu stavebníctva a architektúry Slovenskej akadémie vied (SAV) vyvíjajú cementovú zmes, ktorá bude obsahovať domáce prírodné zdroje, ale aj vedľajšie produkty priemyselnej výroby – odpady. Nové druhy betónov by sa mohli využívať na civilné výstavby, ale aj v priemysle.
Ako jediní na Slovensku sa vedci zaoberajú vývojom materiálov, ktoré odolávajú aj extrémnym podmienkam prostredia vo vrtoch až do hĺbky 10 km.
„Príkladom materiálov, ktoré vyvíjame, sú cementové kompozity použiteľné v geotermálnych alebo ropných vrtoch. Vzorky pri našich skúškach vystavujeme teplotám okolo 220 °C za spolupôsobenia tlaku vodnej pary. Navyše voda prítomná v geotermálnych vrtoch obsahuje aj rôzne chemické zlúčeniny, preto musia byť tieto materiály odolné aj voči týmto často korozívnym látkam,“ približuje profesor Martin Palou, vedúci oddelenia stavebných hmôt a konštrukcií Ústavu stavebníctva a architektúry SAV.
Na výskum potrebujú aj špeciálne prístroje
Pri štúdiu vyvíjaných materiálov sa na oddelení využíva aj špeciálna klimatizačná komora, v ktorej sú vzorky cementových kompozitov vystavené pôsobeniu plynného oxidu uhličitého (CO₂).
„Pri pôsobení CO₂ na tieto vzorky sa tvorí uhličitan vápenatý, ktorý je do určitej miery schopný vypĺňať jeho póry. Tým sa zvyšuje objemová hmotnosť kompozitu a zlepšujú sa jeho mechanické vlastnosti,“ vysvetľuje profesor Palou. Jeho dlhodobým zámerom je vyvinúť betóny, ktoré by boli vo zvýšenej miere schopné vo svojej štruktúre zachytávať emisie CO₂, čím by sa výrazne prispelo k znižovaniu globálneho otepľovania.
Výskum je súčasťou medzinárodného projektu. Ten sa venuje vývoju a optimalizácii takzvaných ťažkých betónov, ktoré dokážu odolávať dlhodobému pôsobeniu ionizujúceho žiarenia, napríklad v prostredí jadrových elektrární, a tým prispievajú k ochrane ľudí aj životného prostredia.
Zdroj: Tlačová správa SAV
Foto: iSTOCK