Výskumník a vývojár unikátnych vodíkových technológií získal Cenu za vedu a techniku 2022 v kategórii Osobnosť vedy a techniky.
Prof. Ing. Tomáš Brestovič, PhD. Zdroj: grafika CVTI SR
Tomáš Brestovič, vedec, ktorý sa vo svojej práci zameriava na vodíkové technológie na báze zeleného vodíka, si v rámci tohtoročného Týždňa vedy a techniky prevzal Cenu za vedu a techniku 2022 v kategórii Osobnosť vedy a techniky za výskum, vývoj a implementáciu unikátnych vodíkových technológií v automobilovom priemysle a energetike.
V našom rozhovore spomína, ako na začiatku svojho výskumu zápasil s nedostatkom technického vybavenia, hovorí o dôležitých medzníkoch, ktoré ho posunuli vpred, nadviazaní významných spoluprác v zahraničí aj o nových výskumných výzvach. Prezrádza aj to, ako relaxuje a o čom v súvislosti so svojou prácou ešte sníva.
V poslednom období zbierate jedno vedecké ocenenie za druhým, lenže tomu predchádzalo pätnásť rokov výskumu a práce na vodíkových technológiách. Ako na to obdobie spomínate? Mali ste vždy dostatok financií na výskum alebo ste s nimi zápasili? Stretli ste vtedy ľudí, ktorí sa stali pre váš výskum zásadnými?
Ocenenia, ktoré som v poslednom období získal, sú výsledkom dlhodobej intenzívnej práce na výskume, vývoji a inováciách v oblasti vodíkových technológií, ktoré v blízkej budúcnosti môžu mať výrazný vplyv na dekarbonizáciu priemyslu a dopravy. Asi nie je nutné poukazovať na to, že ide o ocenenia celého môjho tímu, ktorý sa zodpovedne venuje jednotlivým výzvam, ktorým denne musíme čeliť.
Začiatky výskumu boli z pohľadu technického vybavenia veľmi skromné. Disponovali sme energetickými zariadeniami pre jednoduchú výrobu adsorpčných materiálov na uloženie vodíka, ale aj modelmi elektrolyzéra a palivového článku. Postupným získavaním viacerých národných projektov sme postupne dobudovávali laboratóriá vodíkových technológií, ktoré vytvorili základ Centra vodíkových technológií na Strojníckej fakulte Technickej univerzity v Košiciach (TUKE).
V tomto centre sa realizuje základný a aplikovaný výskum v oblasti vodíka, ktorý sa odzrkadlil aj vo vývoji viacerých prototypových zariadení. Vytvorili sme prvé laboratórium na výrobu zeleného vodíka na Slovensku. Následne sme skonštruovali prototyp metalhydridového kompresora, ktorý získal viacero ocenení na medzinárodnom strojárskom veľtrhu v Nitre.
Ďalším medzníkom vo výskume a vývoji bolo skonštruovanie prvého slovenského vodíkového autobusu využívajúceho nízkotlakovú absorpčnú technológiu. Mal som veľké šťastie, že počas celej histórie výskumu a vývoja som pracoval s nadanými ľuďmi, ktorí pristupovali k riešeniu všetkých výziev profesionálne a predovšetkým s veľkým nadšením.
Vytvorili sme prvé laboratórium na výrobu zeleného vodíka na Slovensku.
Nízkotlakový vodíkový autobus a automobil, ktoré ste zostrojili so svojím tímom, reprezentovali Slovensko aj na EXPO Dubaj 2020. Nadviazali ste na ňom nejaké nádejne vyzerajúce spolupráce?
Prezentovanie našej práce na takom významnom celosvetovom podujatí, akým bolo EXPO Dubaj 2020, bolo pre nás obrovskou príležitosťou, ako poukázať, že aj v malej krajine, akou je Slovensko, sa dá realizovať špičkový vývoj s transferom technológií do reálnej priemyselnej praxe.
Automobil bol jedným z najväčších lákadiel v slovenskom pavilóne a zabezpečoval nám vysokú návštevnosť a prestíž. Je to spôsobené najmä jeho futuristickým vzhľadom podčiarknutým novými certifikovanými nízkotlakovými zásobníkmi vodíka vytvorenými na Strojníckej fakulte TUKE.
Autobus však mal ešte strategickejšie umiestnenie. Nachádzal sa pred jedným z troch hlavných vstupov na EXPO, konkrétne v časti Mobility. Prezentované technológie zaujali aj univerzitu AURAK v emiráte Ras Al Khaimah, s ktorou sme rokovali o možnej spolupráci v oblasti vodíkových technológií.
Súčasne sme sa skontaktovali s priemyselnou komorou RAK Chamber, ktorá zlučuje viac ako 24-tisíc firiem v Spojených arabských emirátoch (SAE) a umožňuje nám nadviazať spoluprácu aj na Strednom východe. Ambíciou SAE je znižovanie spotreby nafty a jej nahradenie plynom, respektíve vodíkom. Práve v tejto oblasti vidíme veľký potenciál na spoluprácu.
Vedec Tomáš Brestovič a Branislav Maukš, šéfdizajnér nízkotlakového vodíkového automobilu, ktorý je na obrázku, na EXPO Dubaj 2020. Zdroj: TU v Košiciach
Hoci vodíkové automobily už jazdia aj na Slovensku, fungujú na takzvaný sivý vodík, pri ktorého výrobe vzniká oxid uhličitý a jeho nadprodukcia škodí atmosfére aj celému ekosystému na Zemi. Vy sa zameriavate na vodíkové technológie na báze zeleného vodíka, ktorý vzniká elektrolýzou vody a nezanecháva uhlíkovú stopu. Dokonca ste navrhli systém, pri ktorom by si vodíková čerpacia stanica sama vyrábala zelený vodík. Keď sme spolu hovorili naposledy, vraveli ste, že firmy sa zaujímajú o takéto stanice, ale ešte treba v tomto smere veľa vecí doriešiť. Nastal odvtedy nejaký pozitívny posun?
Snažíme sa aplikovať naše skúsenosti z Centra výskumu vodíkových technológií Strojníckej fakulty TUKE aj v oblasti výroby zeleného vodíka, kde dosahujeme dobré výsledky v návrhoch komplexných systémov produkcie vrátane čistenia, sušenia a kompresie. Myšlienka priamej výroby vodíka v blízkosti čerpacej stanice pomocou fotovoltických panelov umiestnených napríklad na strechách priemyselných budov nás zaujala už pred vyše piatimi rokmi. Koncept máme s našimi priemyselnými partnermi detailne pripravený, stále však chýbajú podporné mechanizmy. V tomto smere je veľmi významný Akčný plán opatrení pre úspešnú realizáciu Národnej vodíkovej stratégie, ktorý stále nebol schválený.
Kam sa váš výskum a vývoj uberá aktuálne? Zdokonaľujete, čo ste vytvorili, alebo pracujete aj na niečom úplne novom?
V spolupráci s našimi partnermi pracujeme na vývoji nových absorpčných materiálov, ktoré by vykazovali vyššiu uskladňovaciu kapacitu, boli by lacnejšie a mali by vyšší počet cyklov. Zameriavame sa však na aplikáciu už vytvorených zliatin v procese separácie plynov. Veľké množstvo vodíka dokážeme získať termickým zhodnocovaním odpadov, pri ktorom vznikajú syntézne plyny obsahujúce vysoký podiel vodíka. Štandardné procesy separácie vodíka z týchto plynov nedosahujú vysoké čistoty plynu. Nasadenie nových metód separácie s cieľom vytvorenia vodíka s vysokou čistotou je ďalšou oblasťou, ktorej sa aktuálne venujem.
Získali ste ocenenie za mimoriadne výsledky v oblasti vedy a techniky. Kto z tejto sféry inšpiruje vás?
Inšpiráciu nachádzam vo všetkých vedcoch a výskumníkoch, ktorí svoj život zasvätili snahe o objasnenie javov a zákonitostí posúvajúcich ľudské poznanie. Od práce Archimeda cez Einsteina až po Nicolausa Otta sa všetci vedci snažili prísť s vysvetlením nepoznaného.
Aj v malej krajine, akou je Slovensko, sa dá realizovať špičkový vývoj s transferom technológií do reálnej priemyselnej praxe.
Čo pre vás toto ocenenie znamená? Môže byť prínosom pre vašu ďalšiu prácu?
Je to prestížne ocenenie a som veľmi rád, že som ho získal, pretože je výsledkom vyše šestnásťročnej intenzívnej práce v oblasti vodíkových technológií. Veľmi si cením akúkoľvek formu uznania vedeckej činnosti, ktorá sa odzrkadľuje na hmatateľných výstupoch aplikovaného výskumu. Je to impulz na zrýchlenie ďalšej práce.
Žijete vedou natoľko, že na ňu myslíte aj v súkromí? Máte záľuby, pri ktorých sa od nej viete odreagovať?
Prácu si často nosím domov, veda je mojou záľubou už od detstva, ale mám aj množstvo iných záľub. Už tri roky sa venujem včelárstvu, čo pre mňa predstavuje mentálny relax a radosť zo získaných prírodných produktov. Pokiaľ mi to čas dovoľuje, rád absolvujem turistiku v našej prekrásnej slovenskej prírode.
Máte nejaký pracovný sen?
Určite by ma veľmi potešilo, keby došlo k masívnemu rozšíreniu nízkotlakových vodíkových dopravných prostriedkov, ktorým sa dlhodobo vo svojom výskume venujem.
