Prvá priemyselná revolúcia bola koncom 18. storočia, kedy sa zavádzali mechanické výrobné zariadenia poháňané vodou alebo parou. Začiatkom 20. storočia sa zavádzala masová výroba na základe deľby práce a stroje boli poháňané elektrickou energiou. Išlo o druhú priemyselnú revolúciu. Ďalšia, v poradí tretia, sa datuje od začiatku 70. rokov minulého storočia. Išlo o zavádzanie elektroniky a informačných technológií pre budúcu automatizáciu výroby.
V súčasnosti ide o štvrtú priemyselnú revolúciu, založenú na kyberneticko-fyzikálnych výrobných systémoch, kam patria všetky objekty nachádzajúce sa v priemyselnom procese výroby – od budov až po vybavenie fabrík. Hlavnými technológiami novej revolúcie sú: kyberneticko-fyzikálne systémy, komunikačná sieť, internet vecí, komunikačný interface, Big data a Cloud computing; umelá inteligencia, robotika, senzorika, digitálny podnik, virtuálna realita, senzorické siete; virtuálna továreň, digitálna továreň.
Hlavnou myšlienkou je úplné počítačové prepojenie výrobných strojov, spracovaných produktov a polotovarov, ako aj systémov a subsystémov priemyselných podnikov (plánovanie, marketing, CRM atď.). Vývoj výrobných systémov smeruje k ďalším inteligentným riešeniam. Výrobné systémy čakajú v budúcnosti revolučné zmeny. Použitie senzorov vo výrobe umožní zbierať veľké množstvo údajov, spracovávať ich a využívať pri tvorbe nových poznatkov, a to nielen v priemysle. Inteligentné riešenia sa prejavia v podobe neustále sa zvyšujúcej automatizácie a tým aj úspore nákladov.
Automaticky navádzané robotické systémy sa používajú vo veľkých výrobných halách. Konkrétne automatické logistické ťahače v súčasnosti jazdia v halách automobilových závodov na Slovensku i v Českej republike. Riadia sa značkami umiestnenými na podlahe, pričom samy premiestňujú materiál medzi výrobnými linkami, zabezpečujú jeho naloženie v sklade, vyloženie na príslušnom mieste či prekládku. Ide o automatizovanú internú logistiku. Roboty zároveň navzájom komunikujú, čím urýchľujú a zefektívňujú celý proces výroby. Takéto moderné riešenia dávajú fabrikám úplne inú podobu a menia ich na inteligentné pracoviská. Podľa odborníkov stojíme na prahu ďalšej priemyselnej revolúcie.
V Nemecku bol naštartovaný inovačný program Industrie 4.0, ktorý predstavuje zmenu paradigmy z „centralizovanej“ na „decentralizovanú“ výrobu, ktorá je možná vďaka technologickému pokroku, ktorý predstavujú obrat konvenčnej produkcie k procesu logiky. Jednoducho povedané, priemyselná výroba strojov už nie je „proces“ výrobku, ale výrobok komunikuje so strojmi, ktorým nariaďuje, čo majú robiť.
Nemecký program rozvoja technológií a inovácií v priemysle je aplikovaný na Slovensku v programe pod názvom Priemysel 4.0. Obsahuje automatický logistický systém. Komplexný robotický systém AGV obsahuje využitie tohto systému v praxi, modulárnu platformu a doplnkovú výbavu AGV. Zaoberá sa možnými stupňami automatizácie pomocou AGV, ktorými sú: jednoduchá výmena človekom ovládaných ťahačov za AGV s príslušenstvom; AGV + periférie; AGV + periférie + riadiaci systém. Automatický logistický systém je komplexné riešenie automatizácie logistiky určené pre priemysel. Automatizuje ťahanie vagónov s materiálom v priemyselných halách. Systém ako celok zvyšuje automatizáciu a produktivitu logistiky a súčasne znižuje náklady. Riadiaci systém AGV obsahuje Monitor & control, 3D Monitor, softwarové aplikácie MAMMATOR a Track & trace, z ktorého sú manažérske výstupy, ďalej prediktívnu logistiku a trend vývoja v navádzaní AGV ťahačov.
Prvky programu Priemysel 4.0 sú dnes súčasťou priemyselných závodov na Slovensku. Súčasná automatická logistika mení podniky na inteligentné. Automatická logistika obsahuje aplikáciu počítačového softvéru a automatizovaných strojov pre zvýšenie efektivity logistických operácií. Revolučné inteligentné roboty medzi sebou navzájom komunikujú, čím urýchľujú a zefektívňujú celý proces výroby. Možno povedať, že dnes sa stáva sci-fi realitou.
Automatické logistické systémy boli hlavnou témou vedeckej kaviarne Veda v CENTRE dňa 28. apríla 2016 v Centre vedecko-technických informácií SR v Bratislave. S témou vystúpil Ing. Rastislav Tribula, PhD., zo spoločnosti CEIT Technical Innovation, s. r. o. v Žiline, výskumný a vývojový pracovník, konštruktér , vedúci Oddelenia výskumu a vývoja nových produktov pre komplexnú automatizáciu logistiky vo výrobnom procese. Jeho mladý tím sa v rámci danej problematiky venuje širokému záberu problémov od konštrukcie cez hardvér až po softvér. Ministerstvo hospodárstva v roku 2015 udelilo Ing. Rastislavovi Tribulovi, PhD., Národnú cenu produktivity za rok 2014 za vývoj jedinečných logistických vozíkov.
Záznam z prednášky
© CVTI SR – Národné centrum pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti, 2016
Spracovala: Marta Bartošovičová, NCP VaT pri CVTI SR
Foto: Marián Zelenák, NCP VaT pri CVTI SR
Uverejnila: ZVČ