Realizácia obkladov a dlažieb patrí okrem iných do skupiny dokončovacích procesov stavby, ktoré sa spravidla vykonávajú po realizácii hrubej stavby. Keďže dokončovacie procesy sú charakteristické prelínaním viacerých činností (súbežnosťou) ďalších dokončovacích prác, dochádza v tejto fáze často krát k mnohým porušeniam technologickej disciplíny. Porušenie jednotlivých zásad a postupových krokov má za následok tvorbu porúch a chýb na diele, ktoré v zásade ešte nestihlo začať plniť svoj účel – funkciu.
Ing. Valéria Gregorová zo Stavebnej fakulty Slovenskej technickej univerzity v Bratislave (Katedra materiálového inžinierstva) a jej kolega z univerzity Ing. Marek Petro, PhD. (Stavebná fakulta, Katedra technológie stavieb) sa zaoberali všeobecnou charakteristikou keramických obkladových prvkov s prihliadnutím na možné príčiny vzniku ich chýb a porúch. Na modelovom príklade zo znaleckej praxe chceli poukázať, ako zložité môže byť určenie príčiny porušenej konštrukcie v prípade, že k dispozícii nie sú poskytnuté všetky potrebné podklady.
„Keramické obklady a dlažby patria k dokončovacím stavebným prvkom, ktoré musia okrem estetickej funkcie spĺňať i funkciu technickú vo vzťahu k danému prostrediu. Pri keramických obkladových prvkov sa väčší dôraz kladie na estetické hľadisko, ktoré je hlavne subjektívnou záležitosťou. Technické hľadisko je založené na poznaní daného materiálu a jeho technických parametrov. Zvolený materiál musí odolávať účinkom vonkajších vplyvov, t. j. mechanickému, chemickému a tepelnému namáhaniu. Zároveň musí spĺňať bezpečnostné a hygienické požiadavky. Kvalita a celková životnosť obkladových prvkov je výrazne ovplyvnená optimálnym výberom ich druhu vzhľadom na vlastnosti a požiadavky prostredia,“ uvádzajú autori.
Správny výber obkladových prvkov pre konkrétne praktické použitie podľa nich vyžaduje znalosť najdôležitejších vlastností obkladačiek a dlaždíc. Dôležité sú také vlastnosti ako nasiakavosť E – schopnosť vypáleného keramického materiálu prijímať kvapalinu. Stanovuje sa v % ako pomer hmotnosti vody absorbovanej skúšobnou vzorkou k hmotnosti vysušenej vzorky. Vysoká nasiakavosť zodpovedá poréznej štruktúre, zatiaľ čo hutná slinutá vzorka má nasiakavosť nízku. Keramické obkladové prvky s nízkou nasiakavosťou majú najlepšie prevádzkové vlastnosti a odolnosť voči najťažším podmienkam prevádzky, najmä pokiaľ ide o mrazuvzdornosť.
Ďalej je to mrazuvzdornosť, čo je schopnosť keramického výrobku vydržať za daných podmienok určený počet cyklov zmrazovania a rozmrazovania bez následného vzniku porúch na glazúre alebo črepe. Ak je materiál umiestnený vnútri (napr. v chladiarňach alebo mraziarňach) alebo v našich klimatických podmienkach vonku, je vždy vystavený pôsobeniu mrazu a vody. Tá vniká do pórov a potom v nich zmrzne. Keď voda prechádza z kvapalného do pevného stavu, dochádza k zväčšovaniu objemu a v póroch vznikne mechanické namáhanie, ktoré môže spôsobiť prasknutie alebo odštiepenie materiálu. Nižšia nasiakavosť je predpokladom väčšej odolnosti voči vplyvu mrazu.
Medzi nemenej zásadné vlastnosti obkladačiek a dlaždíc patria: tepelná vodivosť, lomová sila, pevnosť v ohybe, obrusnosť ako schopnosť neglazovaného keramického výrobku odolávať za daných podmienok obrusným vplyvom, ale aj oteruvzdornosť – schopnosť glazovaných keramických výrobkov odolávať za daných podmienok účinku brúsnej zmesi. „Odolnosť voči povrchovému opotrebeniu závisí od tvrdosti glazúry. Na stanovenie odolnosti voči opotrebeniu glazovaného povrchu dlaždíc slúži hodnota udávaná ako stupeň PEI. Stupnica odolnosti PEI dosahuje hodnoty od 1 do 5,“ uvádzajú autori. Medzi ďalšie zásadnú úlohu hrajúce vlastnosti radia: protišmykovosť, rozmery a hrúbku, odolnosť voči tvorbe škvŕn a chemickú odolnosť, ktorá sa vizuálne posudzuje ako vplyv skúšobných roztokov na skúšané vzorky po určitej dobe pôsobenia. Rozoznávame triedy A, B a C.
Ako príklad z praxe si autori zobrali stavbu, kde predmetom posúdenia bola exteriérová dlažba nachádzajúca sa na terase polyfunkčného bytového domu v Bratislave. Išlo o priestory exteriérovej terasy s rozlohou cca 75 m2 s orientáciou na juhozápad. Podlaha terasy sa nachádza na 23. poschodí, pričom je zároveň súčasťou obalovej konštrukcie objektu, zo spodnej strany sa nachádzajú bytové jednotky – obytné miestnosti.
Podľa informácii zadávateľa posudku mala byť dlažba realizovaná na predmetnej stavbe (v danom čase novostavba) v mesiacoch august až október. Kedy došlo k prvým prejavom porúch na uvedenej terase, však nie je jasné, keďže terasa údajne nebola od zhotovenia v roku 2009 používaná až do roku 2015. Pri kúpe bytu aj s predmetnou terasou bolo zistené, že dlažba vykazuje poruchy v podobe vydrolenia škárovacej hmoty a separácie dlažby od podkladu.
Pri posudzovaní príčin poruchy sa vychádzalo z poskytnutých podkladov, zo záznamov získaných pri obhliadke a zo všeobecných zásad uvedených v štandardoch, najmä STN, technických informácií a technologických pravidiel montážnych predpisov jednotlivých výrobcov a z vlastných odborných skúseností a vedomostí.
Autori príspevku konštatovali, že za najpravdepodobnejšiu príčinu vzniku porúch dlažby terasy bytu možno považovať nasledujúce skutočnosti: Chyba mohla vzniknúť pri samotnom návrhu, t. j. nedostatočný spád už v oblasti projektového riešenia, kde projektant navrhol spád 1,6 %, pričom minimálny odporúčaný spád na odvodnenie terasy predstavuje 2 %. Medzi chyby pri realizácii dlažby sa radia aj chyby pokládky – kladenie dlažby do už tuhnúcej lepiacej hmoty. Vplyvom ostrého slnka a vetra alebo vysokých teplôt sa môže na povrchu lepidla tvoriť kôra, nanesené lepidlo nie je možné vlhčiť vodou. V tomto prípade namiesto rozriedenia kôry, voda vytvorí na povrchu nelepivý film.
Dôležitá je tiež vlhkosť podkladu – z dôvodu zrážkovej činnosti – pri zvýšenej vlhkosti podkladu nedôjde k tvrdnutiu lepiacej hmoty vôbec alebo až po odstránení vody z podkladu. Pri mraze potom vplyvom zväčšeného objemu ľadu skondenzovanej vody môže dôjsť k uvoľneniu dlaždice (čo bolo viditeľné na niektorých kusoch dlaždíc). Nastať mohla aj chyba spôsobená nekvalitným podkladom – nedostatočná hrúbka betónovej mazaniny v oblasti výstupu z bytu na terasu.
Autori tiež stanovili chybu údržby, resp. zanedbanú údržbu dlažby. Vplyvom porušenej škárovacej hmoty dochádzalo podľa nich k zvýšenej penetrácii vody do súvrstvia podlahy, čo malo výrazný dopad na zvýšenie tvorby porúch na predmetnej dlažbe a následne skrátenie životnosti dlažby.
„Stanovenie najpravdepodobnejších príčin porúch, prípadne ich kombinácii, je v danom prípadne náročné. Z dôvodu absencie podkladov (stavebný denník, záznamy z kontrolných dní, záznamy o vykonaných skúškach, fotodokumentácia z realizácie stavby, plán kladenia, konštrukčné detaily) je stanovenie záverov obzvlášť ťažké. Pri stanovení záverov sme mohli v danom prípade vychádzať len zo záznamov z obhliadky, analýzy podkladov, existujúceho etalónu štandardov, príslušných STN a technologických pravidiel výrobcov,“ uzatvárajú Ing. Valéria Gregorová a Ing. Marek Petro, PhD.
Vyššie popísané poruchy a chyby podľa nich vyplývajú z realizácie na nižšej úrovni, zanedbania technologickej disciplíny, nedostatočnej kontroly jednotlivých technologických operácií a v neposlednom rade tiež z nevhodného projektového riešenia.
Informácie a fotografie poskytol: Ing. Marek Petro, PhD. zo Stavebnej fakulty, STU v Bratislave (Katedra technológie stavieb)
Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR
Uverejnila: VČ
Viac informácií z oblasti stavebníctva od Ing. Mareka Petra, PhD.