Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Rozhovor: Adam Bartoš vyvinul prvý slovenský ultrazvukový detektor

Justína Mertušová

Zariadenie, ktoré využíva prvky umelej inteligencie, rozšíri ľudské zmysly, čím vie ušetriť firmám finančné náklady.

Adam Bartoš. Zdroj: Archív AB

Adam Bartoš. Zdroj: archív AB

V tomto článku sa dočítate:
  • prečo sa prihlásiť do programu INQB Univerzitného technologického inkubátora STU,
  • ako funguje detektor na lokalizovanie únikov v systémoch stlačeného vzduchu,
  • čo motivuje Adama Bartoša vo vývoji nových technológií a pomôcok.

Adam Bartoš, účastník programu INQB Univerzitného technologického inkubátora STU, založil pred štyrmi rokmi úspešný startup SIAT. Vyvinul vôbec prvý slovenský ultrazvukový detektor, ktorý slúži na rýchle a presné lokalizovanie únikov v systémoch stlačeného vzduchu. Tie totiž naše ucho nepočuje. Zariadenie vie takýmto spôsobom ušetriť prevádzkam náklady na energiu, a teda aj financie. Detektor spája prvky umelej inteligencie, vysokej presnosti a výpočtového výkonu.

O zakladaní startupovej firmy

Pred tromi rokmi ste založili vlastnú startupovú firmu, ktorá bola súčasťou programu ŠTART aj INQB Univerzitného technologického inkubátora STU. Ako hodnotíte tento program? Čo vám priniesol?

Tento rok v júli to bol už štvrtý rok, čo náš startup s názvom SIAT existuje. Po dvoch rokoch krízy covidu a neistého smerovania firmy som sa rozhodol vstúpiť do programu ŠTART Univerzitného technologického inkubátora STU, čo považujem za jedno z najlepších rozhodnutí.

Program ŠTART mi vo veľmi krátkom čase pomohol zvalidovať nápad a nastaviť ďalšie smerovanie. Hneď potom som sa prihlásil do programu InQB, kde pokračujem s podporou širokej škály mentorov, koučov a zaujímavých workshopov. Oba programy hodnotím veľmi pozitívne, priniesli mi množstvo cenných skúseností, informácií a hlavne som mohol spoznať veľa skvelých ľudí, vďaka ktorým ďalej napredujem.

Založenie vlastnej firmy je pre mnohých mladých ľudí strašiakom. Ako to bolo u vás? Vedeli ste, do čoho idete? Mali ste s podnikaním skúsenosti už predtým?

Podnikanie môže byť strašiakom, a aj nemusí, záleží, ako sa na to pozeráme a čo chceme. Mňa ženie túžba byť časovo a finančne nezávislý a túžba vybudovať rastúcu firmu s prínosom pre spoločnosť. Aj ja som mal strach, ale čím ďalej, tým som viac presvedčený, že to bolo správne rozhodnutie. Práve vzostupy a pády, ktoré sú pre mnohých najväčším strašiakom, sú pre mňa, naopak, najväčším povzbudením.

Príklad používania detektora KRYPTON-PRO. Zdroj: Archív AB

Príklad používania detektora KRYPTON-PRO. Zdroj: archív AB

O realizácii ultrazvukového detektora

Vyvinuli ste vôbec prvý slovenský ultrazvukový detektor, ktorý slúži na rýchle a presné lokalizovanie únikov v systémoch stlačeného vzduchu mimo pásma ľudského sluchu. Ako by ste vysvetlili laickej verejnosti princíp a fungovanie tohto zariadenia?

Únik stlačeného vzduchu alebo iného plynu z potrubia či rôznych komponentov je podobný pískaniu na píšťalke pre psy. Tlak vzduchu unikajúceho cez malú štrbinu vydáva vysoký tón, ktorý ľudské ucho nepočuje. Náš detektor KRYPTON-PRO počuje tieto zvuky, zachytí ich a premení na zvuk, ktorý už počujeme aj my, respektíve zobrazí túto udalosť na svojej obrazovke ako farebnú mapu úniku. Zariadenie v podstate rozšíri naše zmysly, najmä sluch a hmat, keďže únik vie byť detektorom reprezentovaný aj ako vibračná odozva.

Cesta k finálnemu produktu je naozaj kľukatá.

Kde vznikla myšlienka vývoja detektora a ako vyzerala samotná cesta od nápadu až po realizáciu? Určite to nebolo ľahké. Narazili ste aj na nejaké úskalia?

Myšlienka prišla nenápadne, no veľmi trefne. Pracoval som 13 rokov na údržbe ako elektrotechnik a neskôr ako procesný inžinier, takže v mojej pracovnej náplni bola aj identifikácia strát v podniku a prinášanie rôznych zlepšení a kaizenov.

Stlačený vzduch sa používa všade vo výrobe a poháňa stroje a zariadenia. Zároveň je to pre podnik najdrahšie médium, pretože vo firme je kompresor zvyčajne najväčším spotrebičom elektrickej energie. Raz bola u nás prezentovať podobný detektor iná firma. Vtedy som po prvýkrát na vlastné oči videl, ako funguje ultrazvuková detekcia. Prvé, čo mi blyslo hlavou, bolo, že to nemôže byť nič komplikované. Cena ich zariadenia bola taká vysoká, že podnik na to nemal rozpočet. A vtedy som uvidel príležitosť a šancu.

Mali ste už predchádzajúce skúsenosti?

S ultrazvukom som mal už predchádzajúce skúsenosti z iných robotických aplikácií, a tak som vedel, že podobné zariadenie na detekciu musí byť možné vyvinúť aj v našich podmienkach a za rozumnú cenu.

Cesta k finálnemu produktu je naozaj kľukatá. Začal som s tým, čo som mal doma. Konečnému produktu predchádzalo dokopy 5 prototypov a všetky dobré vlastnosti sa spojili do jedného finálneho KRYPTON-PRO detektor. Nebolo jednoduché prejsť si tým. Dôvodov bolo viacero – pandémia, legislatíva, nedostatok financií na vývoj a hlavne čas, ktorého bolo extrémne málo. Najväčším úskalím bola implementácia AI (umelej inteligencie) do procesu detekcie a potom organizačná stránka veci, ako je dizajn, cenotvorba, príprava marketingu a predaja.

V čom vidíte výhody vami vyvinutého detektora oproti iným dostupným modelom? Stretávate sa vo vašej profesii s veľkou konkurenciou?

Náš detektor KRYPTON-PRO je jedinečný v mnohých ohľadoch. Aj vďaka dôkladnej analýze konkurencie som už počas programu ŠTART vedel v čase vývoja detektora zaimplementovať všetky potreby potenciálnych zákazníkov. Dôsledkom toho teraz nie je pre nás konkurenciou model v podobnej cenovej kategórii, ale konkurujeme priamo špičkám na trhu, ktorých zariadenia sú niekoľkonásobne drahšie.

Naša kvalita spočíva hlavne vo výkone. Podarilo sa nám vyvinúť elektroniku a algoritmy tak, že priamo na svojom displeji zobrazuje hodnotu úniku v zrozumiteľných jednotkách, ako sú napríklad litre za minútu alebo metre kubické za hodinu, čo má pre zákazníka obrovskú pridanú hodnotu. Presne vie, ktorý únik ho koľko stojí ročne na energiách.

Detektor je extrémne malý, doslova sa zmestí do vrecka, čo tiež mnohí ocenia. Obsahuje batériu s dlhou výdržou a namerané úniky prenáša do počítača prostredníctvom wifi. Vie detegovať úniky počas plnej prevádzky výrobných zariadení, čo je jeho najväčšou konkurenčnou výhodou. Snímač na elektroniku sme zdokonalili tak, že mu neprekáža okolitý hluk strojov alebo rozhovor ľudí. Navyše je oproti ktorejkoľvek konkurencii 20-násobne presnejší.

Detekcia a označenie miesta úniku visačkami, ktoré sú súčasťou balenia. Zdroj: Archív AB

Detekcia a označenie miesta úniku visačkami, ktoré sú súčasťou balenia. Zdroj: archív AB

Kde sa detektor využíva

Do akej miery vie prístroj ušetriť náklady na energiu?

Detektor sme vyvinuli na to, aby identifikoval hlavne mikroúniky, ktoré predstavujú najväčší podiel strát stlačeného vzduchu v podnikoch, pretože ich je veľa a nie je ich počuť.

Na základe spätnej väzby od zákazníkov sme však na všetkých detektoroch zvýšili rozsah merania. Detektor dokáže v stredne veľkom podniku (400 – 500 zamestnancov) nájsť a vyčísliť úniky v hodnote 50- – 65-tisíc eur.

Pri technických a vzácnych plynoch, ktoré sa často používajú, či už vo forme ochranných atmosfér, alebo v potravinárskom priemysle sú tieto čísla úspor ešte markantnejšie. Prístroj vie efektívne nájsť aj úniky vákua, ktorého vytvorenie stojí ako výroba stlačeného vzduchu.

V neposlednom rade plní detektor funkciu zariadenia, ktoré napomáha znižovať tvorbu CO2. Vypočítali sme, že ak si len 20 percent výrobných firiem na Slovensku zakúpi tento prístroj a odstráni s ním 80 percent únikov, predídeme tým v priebehu 5 rokov tvorbe 686 000 ton CO2.

Ultrazvukový detektor je založený na heterodynovej technológii. Viete mi vysvetliť, o akú technológiu presne ide?

Ide o generačne staršiu technológiu, ktorá funguje na princípe snímania jedného druhu frekvencie prepojeného s iným druhom. Výsledkom je frekvencia, ktorú je možné ďalej spracovávať. Hovorí sa tomu tiež „mixér”. Spojili sme prvky toho, čo je dobré s digitálnou technológiou, vysokým výpočtovým výkonom. A keď vieme dobrý analógový signál správne zdigitalizovať, prvky algoritmu strojového učenia sa postarajú o to, aby sme z tohto signálu dostali to, čo potrebujeme (napríklad správny údaj o aktuálnom prietoku).

V akých sférach nachádza vami vyvinutý detektor uplatnenie? Vidíte pre takýto produkt dostatočný dopyt na trhu?

Detektor si nachádza uplatnenie vo všetkých druhoch priemyslu, napríklad automobilovom, potravinárskom, petrochemickom či farmaceutickom priemysle, energetike alebo distribúcii, či už elektriny, alebo plynu. Vhodný je aj na identifikáciu únikov na klimatizáciách automobilov, kontrolu brzdových systémov nákladných automobilov, autobusov, lokomotív a vozňov, pretože všetky tieto prostriedky majú brzdy poháňané stlačeným vzduchom.

Detekcia únikov zákazníkom v jeho zariadeniach. Zdroj: Archív AB

Zákazník deteguje úniky vo svojich zariadeniach. Zdroj: archív AB

O plánoch do budúcnosti

Okrem vývoja ultrazvukového detektora sa vaša spoločnosť venuje i poskytovaniu riešení pre oblasť priemyslu a zdravotníckych pomôcok. O aké služby konkrétne ide?

Začínali sme službami. Mojím snom bolo mať konštrukčnú kanceláriu, čo sa mi aj splnilo. Ako konštruktér dodávam i dnes technické riešenia a dokumentáciu v podobe subdodávky pre strojárske firmy a firmy zamerané na výrobu jednoúčelových strojov a robotických pracovísk.

Mojou dlhoročnou srdcovou záležitosťou je výskum a vývoj bionických protéz. Chcel by som vyvinúť prvú slovenskú bionickú protézu založenú na technológii fNIRS.

SIAT bol symbolicky založený na pôde Materiálovotechnologickej fakulty v Trnave, pretože mám víziu prepájať podnikanie so vzdelávaním a nehľadať len skúsených zamestnancov, ale ponúkať zamestnanie tiež tým, ktorí skúsenosti ešte len potrebujú nadobudnúť. SIAT má v ponuke aj rôzne školenia v oblasti rekvalifikácie a životného prostredia či nakladania s odpadmi.

Mojou dlhoročnou srdcovou záležitosťou je výskum a vývoj bionických protéz. Chcel by som vyvinúť prvú slovenskú bionickú protézu založenú na technológii fNIRS, čo je funkčná blízka infračervená spektroskopia mozgu. Protéza by tak mohla získať lepšiu pohyblivosť a nositeľ by vedel ovládať viac pohybov, čo by mu prinieslo pohodlie blízke skutočnej ľudskej ruky. Okrem ovládania sa v SIAT-e venujeme prevažne dizajnu tejto protézy, ktorá bude vyzerať viac skutočne, dokáže vykonať väčší počet typov úchopov a v neposlednom rade je naším cieľom urobiť ju cenovo dostupnou a vyjednať s poisťovňami podmienky tak, aby bola sčasti hradená zo zdravotného poistenia.

Čo je vašou najväčšou inšpiráciou? Čo vás ako mladého podnikateľa v oblasti technológií najviac motivuje?

Mojou najväčšou inšpiráciou je prinášať udržateľné technológie, ktoré reálne pomáhajú. Najviac ma motivuje vízia takmer neobmedzených možností a veľmi ma napĺňa pocit, že môžeme priniesť na trh technológie, ktoré majú pozitívny vplyv, či už na životné prostredie, alebo na kvalitu života ľudí. Zaviazali sme sa napĺňať ciele trvalej udržateľnosti. Náš detektor je vyvinutý, vyrobený a plne recyklovateľný tu na Slovensku.

Adam Bartoš. Zdroj: Archív AB

Adam Bartoš. Zdroj: archív AB

Na čom momentálne pracujete a kam by ste sa chceli s firmou a ďalším vývojom posunúť?

Hoci sme náš detektor len nedávno uviedli na trh, už počas jeho vývoja sme zbierali údaje na nápady na vývoj ďalšieho detektora a takisto doplnkovej sady pre existujúci detektor.

Pomocou nej bude možné vykonávať vibrodiagnostiku zariadení, čo je nástroj včasnej prediktívnej údržby a odhalenia blížiaceho sa zlyhania strojných súčastí. Tento rok plánujeme expandovať aj na zahraničné trhy do Európy a Spojených štátov amerických. Našou misiou je tiež vytváranie pracovných miest, a preto verím, že tento rok prijmeme ďalších zamestnancov, ktorí posilnia náš tím.

Okrem podnikania študujete momentálne na Materiálovotechnologickej fakulte STU v Trnave. Ako vnímate slovenské školstvo? Vidíte niekde priestor na jeho zlepšenie?

Materiálovotechnologická fakulta STU v Trnave chce mať zo svojich absolventov skutočných odborníkov. Semestre sú hlavne pri kombinovanom štúdiu naozaj náročné. V Trnave sú vybudované nové moderné technologické pavilóny, vďaka ktorým dokážeme konkurovať zahraničným univerzitám a môžeme robiť aj na Slovensku kvalitný výskum a poskytnúť kvalitné vzdelanie.

Vždy je čo zlepšovať a tak je to i v školstve. Ja osobne by som sa viac zameral na včasné profilovanie študentov. Neučiť všetkých všetko, ale postupne prispôsobovať výučbu každému osobitne. To oceňujem aj na MTF, kde mám možnosť v rámci semestrálnych zadaní pracovať na svojom projekte.

To, že iní nevidia cestu tam, kam smerujete, neznamená, že tam nie je.

Mať nápad na podnikanie nestačí. Aké rady by ste dali mladým ľuďom, ktorí majú chuť založiť svoj vlastný biznis? Ako majú postupovať a čoho je dobré sa podľa vás vyvarovať?

Podnikanie je väčší adrenalín ako jazda na horskej dráhe, a aj preto ma tak baví. Veľa vecí sa zmení a je dôležité si ich uvedomiť skôr, ako sa rozhodneme odísť zo zamestnania. Nástrojov, ako si životaschopnosť svojho nápadu overiť, je na internete veľa. Rozhodne by som však odporučil InQb inkubátor a Rozbiehátor Juraja Kováča.

Po overení potenciálu nápadu by si mal každý budúci podnikateľ zostaviť podrobný plán úloh a cieľov na najbližší rok. Najpodstatnejšie je však obklopiť sa podobne zmýšľajúcimi ľuďmi, pretože práve s nimi budete tráviť najviac času. Dôležité je nenechať sa strhnúť dole negatívami a pravdepodobnosťou neúspechu. To, že iní nevidia cestu tam, kam smerujete, neznamená, že tam nie je.

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky