Doc. Ing. Jaroslav Kováč, PhD., vyštudoval mikroelektroniku na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave. Vo svojej práci sa zaoberal štúdiom polovodičových laserových diód a fotonických štruktúr. V súčasnosti pracuje ako výskumník v oblasti prvkov a nanoštruktúr pre optoelektronické aplikácie na Fakulte elektrotechniky a informatiky STU a v Medzinárodnom laserovom centre.
Dňa 24. marca 2015 bol hosťom marcovej Bratislavskej vedeckej cukrárne, ktorej témou bolo: Nanoštruktúry pre LED a laserové diódy. Prednášku zorganizovalo Národné centrum pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti pri Centre vedecko-technických informácií SR (NCP VaT) a občianske združenie Mladí vedci Slovenska. Pri tejto príležitosti sme doc. Kováča poprosili o rozhovor.
V.F.: O akej práci ste snívali, keď ste boli dieťa? Túžili ste už vtedy byť vedcom?
J. Kováč: Nie je ľahké vybrať si, čím som chcel byť, keď som bol ešte veľmi malý chlapec. Spomínam si, že som chcel byť všetkým čo ma práve zaujalo, a v osemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia to bol napríklad príslušník verejnej bezpečnosti, smetiar, kozmonaut, ale aj učiteľ. Ešte kým som skončil základnú školu, tak ma otec brával do práce na Slovenskú vysokú školu technickú, kde som sa hrával s batériami a LED diódami, čo ma zrejme poznačilo natoľko, že už som sníval len o tom, že budem robiť to čo môj otec, alebo niečo podobné, a to sa mi aj splnilo.
V.F.: Ako ste sa dostali k štúdiu mikroelektroniky?
J. Kováč: Na základnej a strednej škole som mal veľmi zlé známky z dejepisu, zemepisu a chémie, a zároveň som vynikal v matematike a fyzike, takže technický smer štúdia mi bol daný asi do vienka. Súvisí to aj s tým, že môj otec prof. Kováč učí v odbore mikroelektronika a ja som sa nakoniec rozhodol ísť tým istým smerom, aj keď sa musím priznať, že boli chvíle, keď som sa pokúšal odtrhnúť sa a ísť iným, vlastným smerom, ale nakoniec som zistil, že mikroelektronika ma aj tak najviac baví, lebo kombinuje znalosti z techológie, obvodov a programovania.
V.F.: Čo bolo na Vašom štúdiu najnáročnejšie a naopak, čo Vás najviac bavilo?
J. Kováč: Na strednej škole ma bavila fyzika a matematika, ale na vysokej škole je to už úplne iná úroveň a miestami to už nebolo ani zábavné, ale skôr veľké trápenie. Na vysokej škole je odlišný spôsob štúdia, a preto sú najmä prvé dva ročníky veľmi náročné. Potom už si človek zvykne na tempo a aj predmety začínajú byť odbornejšie a viac zaujímavé. Ku koncu štúdia sú predmety v podstate ľahké, pretože väčšina je zameraná na odbor v ktorom študujete a v čom sa už ľahko orientujete. Musím alibisticky skonštatovať, že v tých posledných ročníkoch ma najviac bavila optoelektronika (v rámci mikroelektroniky), odbor, v ktorom som ostal pracovať ako učiteľ a výskumník.
V.F.: Na čo by sa mali pripraviť uchádzači, ktorí by chceli študovať mikroelektroniku, resp. podobné odbory? Máte pre nich nejaké tipy?
J. Kováč: Je ťažké povedať na čo by sa mali pripraviť uchádzači. Na tak odborné smery, ktoré sú vyučované u nás na mikroelektronike, ale aj inde, sa v podstate nedá pripraviť. Technológiu prípravy moderných materiálov, návrh integrovaných obvodov, alebo špeciálne charakterizačné metódy ktoré vyučujeme, sa dajú pozrieť na webe, ale vyskúšať si ich môžete až u nás. Dalo by sa povedať, že ak niekoho baví elektronika, prípadne programovanie rôznych zariadení, alebo niekoho zaujíma ako funguje mikroprocesor, tak je dobre pripravený na štúdium v našom odbore, lebo kde je vôľa, tam je cesta. Vo všeobecnosti však príprava zahŕňa pochopenie stredoškolskej matematiky a fyziky. Ak niekto tieto predmety prudko nezvláda, nemá predpoklady a svetlé vyhliadky na štúdium v odbore mikroelektronika.
V.F.: Kde v praxi sa využívajú LED a laserové diódy?
J. Kováč: To je veľmi ľahká a zároveň veľmi obsiahla otázka. Ľahká odpoveď je, že všade okolo nás. Obsiahle je preto vymenovať všetky miesta, kde sa LED a laserové diódy využívajú. LED sú asi najviac zastúpené v mobilných telefónoch, kde sú z nich vytvorené displeje, alebo prisvietenie na fotoaparáty miesto blesku pomocou bielej LED. Keďže sú v dnešnej dobe LED najúčinnejšie voľne dostupné zdroje svetla, tak postupne nahrádzajú žiarovky v signalizačných zariadeniach, ale aj v bežnom osvetlení interiéru a exteriéru. Laserové diódy okrem toho, že sa nachádzajú v optických mechanikách ako je CD, DVD a blue-ray, sa hojne využívajú aj v meracej technike pri meraní vzdialeností, alebo rôznych zameriavaniach uhlov alebo rovín, pretože majú za dobrý výkon nízku spotrebu a smerové vyžarovanie. Bežné aplikácie ako sú laserové ukazovátka snáď ani nemusím spomínať a takto by sme mohli pokračovať ešte na niekoľko strán.
V.F.: Akému výskumu sa momentálne venujete?
J. Kováč: Momentálne máme rozbehnutých viacero projektov paralelne, v ktorých sa venujeme vytváraniu fotonických kryštálov na povrchu LED a fotodetektorov pre zvýšenie ich účinnosti, ako som spomínal už v prezentácii (v Bratislavskej vedeckej cukrárni), ale vyvíjame aj nové prvky na báze moderných materiálov SiC a GaN a spolu so Slovenskou akadémiou vied vyvíjame platformu s nanostĺpikmi, ktorú je možné využiť v optoelektronike alebo biologických aplikáciách. Mojou úlohou v týchto projektoch je najmä meranie a analýza Ramanových spektier týchto štruktúr a prvkov, ktorá dokáže odhaliť drobné zmeny v kmitoch mriežky a tým odhaliť rôzne nedostatky alebo prednosti konkrétnych vzoriek.
V.F.: Prezraďte nám, máte vo svojej práci/výskume ešte nejaký sen, ktorý by ste chceli dosiahnuť?
J. Kováč: Snom azda každého výskumníka je odhaliť niečo čo ešte nikto neodhalil alebo nepopísal, čo by nám pomohlo nás opäť trochu priblížiť k odhaleniu zmyslu života a vesmíru. Samozrejme na taký výskum už v dnešnej dobe potrebujete aj nemalé finančné prostriedky, pretože ak sa kedysi dalo odhaliť niečo nové iba pomocou lupy, dnes už na to potrebujete hadrónový urýchľovač, takže sú u nás šance relatívne malé. Ale ak by som mal hovoriť o tých bežných snoch, tak máme aj nižšie méty ako je napríklad článok v niektorom z časopisov Nature, keďže sa u nás považuje za istú prestíž, ak niekomu takýto článok v Nature vydajú. Tieto články majú veľmi vysoké hodnotenie a veľmi prísne kritéria na prijatie a vydanie takého článku je aj dôkaz toho, že výskum, ktorý robíte má zmysel.
V.F.: Práca vedca je mnohokrát náročná. Ako po práci „vypnete“ a relaxujete?
J. Kováč: Pri tak náročnej práci ako je výskum a výučba zároveň neostáva veľa času na relax, ale snažím sa využiť každú voľnú chvíľu na oddych spôsobom, na aký mám práve náladu. Občas je to dobrá kniha alebo krížovka pred spaním, nepohrdnem ani dobrým filmom alebo dokumentom v televízii. Občas relaxujem aj manuálnou prácou, najmä cez víkendy na chate. Je to oslobodzujúce po celom pracovnom týždni robiť niečo iba rukami a nemusieť pri tom veľmi premýšľať. Zo športu mi ostal už iba hokej, raz týždenne sa chodím s kamarátmi naháňať za pukom, čo ma fyzicky knokautuje na najbližších pár dní, ale je to dobrý pocit… 🙂
Fotografie – zdroj: NCP VaT, doc. Ing. Jaroslav Kováč, PhD.
Rozhovor pripravila: Mgr. Viera Fábryová
