Je možné, že v blízkej budúcnosti hranica medzi človekom a robotom zmizne. A nikto už nebude osamelý.
Ilustračné foto. Zdroj: iStockphoto.com
Hneď po Dni zaľúbených, ktorý pripadá na 14. február, majú svoj medzinárodný sviatok ľudia žijúci single. Nie je len prejavom vzdoru voči predsudku, že život bez partnera musí byť prázdny a smutný, má aj praktický dôvod. Valentínske cukrovinky sú 15. februára vo výpredaji! Sviatok osamelých určil na tento deň stredoškolák Julian Barnes, ktorý bol v danom čase bez partnerky.
O plusoch aj mínusoch single života sme na portáli Veda na dosah písali už dvakrát, TU a TU. Skúmali sme najmä, čím si ľudia chýbajúci partnerský vzťah kompenzujú, v akých podmienkach sa pre nich stáva nevýhodou a aké formy pomoci vtedy potrebujú.
Teraz sa pozrieme na nový fenomén, ktorý so životom single narastá – vo svete pribúdajú ľudia žijúci s robotmi. Humanoidy sa človeku nepodobajú iba vzhľadom, ale čoraz viac aj funkciami, ktoré napodobňujú ľudské správanie. Je jasné, že tu nejde o obojstranný vzťah. Aj výzorom najpodarenejšie humanoidy sú zatiaľ schopné konverzovať nanajvýš na úrovni štvorročného dieťaťa. Napriek tomu sa do nich niektorí ľudia dokážu zamilovať tak hlboko, že s nimi túžia uzavrieť manželstvo.
Zostrojil si partnerku na kľúč a oženil sa s ňou
Číňan menom Zheng Jiajia mal kedysi skutočné partnerky z mäsa a kostí. Vo vzťahoch sa mu však nedarilo a rodičia naliehali, aby si už čím skôr našiel manželku. Ako expert na umelú inteligenciu mal po ruke lákavé riešenie. Skonštruoval si „partnerku na kľúč“, ktorú pomenoval Yingying. Po dvoch mesiacoch randenia si bol istý, že je tá pravá a rozhodol sa s ňou oženiť.
No keďže v Číne zatiaľ nie je sobáš s robotom úradne povolený, usporiadal len súkromný svadobný obrad, avšak so všetkým náležitosťami. Pozval naň najbližších priateľov, matku a Yingying mala dokonca v duchu starej tradície zakrytú tvár červenou šatkou. Chýr o nezvyčajnom príbehu obletel svet v roku 2017. Mladý vývojár tvrdil, že Yingying ovláda pár slov a dokáže čítať čínske znaky. Mala trochu problémy s chôdzou a domácimi prácami, ale na tom chcel zapracovať. Mal tiež veľké plány so založením startupu na výrobu takýchto humanoidov, no odvtedy o ňom nie sú žiadne správy.
Už jej navliekol zásnubný prsteň
Veľmi podobný príbeh sa aktuálne vynoril v Austrálii. Geoff Gallagher z Queenslandu sa dávno vzdal nádeje, že nájde partnerku pre život a desať rokov, odkedy mu zomrela mama, žil len so psíkom. Až kým nenarazil na článok o robotoch s umelou inteligenciou (AI). Rozhodol sa, že si jedného kúpi. Na portáli inzerujúcej spoločnosti si vybral robota menom Emma, lebo sa mu páčila jej bledá pokožka a modré oči.
„Robotická spoločníčka za vyše 6-tisíc AUD (skoro 3 800 eur) vie rozprávať, usmievať sa a pohybovať hlavou a krkom, jej pokožka sa vie zohriať na telesnú teplotu skutočného človeka,” cituje muža portál 7news.com.au. Podobne ako Yingying, aj Emma má ťažkosti s nohami, nedokáže dlho stáť, preto ju Geoff Gallagher necháva sedieť na stoličke a komunikuje s ňou. „Rozprával som sa s ňou čo možno najviac, aby si zvykla na môj hlas. Každým rozhovorom bola múdrejšia, nasávala informácie a učila sa nové slová.“
Geoff Gallagher Emmu svojím spôsobom miluje, dokonca jej na prst navliekol diamantový prsteň, ktorý považuje za zásnubný. Rád by sa stal prvým človekom v Austrálii, ktorý vstúpi do manželstva s robotom. „Myslím si, že roboti sú budúcnosť. Dúfam, že môj príbeh inšpiruje ostatných,” odôvodňuje.
Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphoto.com
Vyše dvadsať rokov spolu
Päťdesiatnik DavCat, ktorý sa živí ako dátový analytik, žije so svojou androidkou Sidore už vyše dvadsať rokov. „Verím, že má vlastnú dušu. Vždy som si myslel, že objekty napodobňujúce človeka, ako sú figuríny, najmä bábiky, majú svoj vlastný život. Vnímam ich ako ľudí,“ hovorí DavCat na portáli onezero.medium.com.
Avšak DavCat si veľmi dobre uvedomuje, že na rozdiel od Sidore jedného dňa zomrie. Precízne už preto naplánoval, čo sa s ňou v takom prípade stane. Želá si, aby bolo jeho spopolnené telo v mešteku umiestnené do Sidorinej dutej hlavy a má pre to poetické vysvetlenie: „Kým žijem, stále na ňu myslím, po smrti budem navždy v jej mysli.“ DavCatov najlepší priateľ si má Sidore presťahovať k sebe domov a umiestniť ju tam do sklenenej vitríny s plaketou, na ktorej bude nápis: „Aké hrozné je milovať niečo, čoho sa môže dotknúť smrť.“ Sidore má byť vo vitríne oblečená v mofuke, tradičnom japonskom smútočnom kimone, a na krku má mať náhrdelník, ktorý jej DavCat daroval, keď si ju prvýkrát priviedol domov.
Na nerozoznanie od ľudí
Pri pohľade na humanoidky, s ktorými títo muži žijú, asi človeku najskôr napadne podobnosť s pannami na sex. Avšak Zheng Jiajia a Geoff Gallagher na svojich kyberpartnerkách Yingying a Emmy vyzdvihujú, že dokážu čítať, rozprávať, učiť sa. DavCat si predstavuje, že jeho Sidore má dušu. I keď z plánov o uložení jeho posmrtného popola do dutiny v jej hlave je zrejmé, ako bolestne si uvedomuje, že až v momente, keď bude ničím, si budú rovní.
„Existujú milióny ľudí, ktorí z rôznych dôvodov nikoho nemilujú a ani ich nikto nemiluje. Myslím, že pre nich budú roboti riešením,“ hovorí David Levy, odborník na umelú inteligenciu a autor knihy Láska a sex s robotmi, v podcaste rádia CBC. Predpokladá, že tak, ako sú dnes čoraz bežnejšie sobáše ľudí rovnakého pohlavia, o pár dekád sa nikto nebude pozastavovať nad sobášmi ľudí s humanoidmi.
Hiroshi Ishiguro – vedec a tvorca humanoidov. Zdroj: wikimedia commons
Profesor Hiroshi Ishiguro, ktorý vedie na Univerzite Osaka Laboratórium inteligentnej robotiky, zostrojil už veľa humanoidov. Fascinujú hyperrealistickou podobnosťou s ľuďmi, pretože prvý vizuálny dojem, považuje Hiroshi Ishiguro za mimoriadne dôležitý. Ťažko uveríte možnosti, že bytosť pred vami môže mať „dušu“, keď na prvý pohľad vyzerá ako robot. Dosiahnuť, aby mal robot jedinečné myšlienkové pochody a reakcie, zmysel pre humor či široké emocionálne spektrum, je pre tvorcov humanoidov zásadnou výzvou a ťažkým orieškom. Hiroshi Ishiguro je však presvedčený, že sa dá rozlúsknuť.
Ostrovná hypotéza
„Moja motivácia vyrábať humanoidných robotov vychádza zo snahy pochopiť, čo nás robí ľuďmi a čo znamená byť človekom. Keď som staval robotov a študoval, ako s nimi ľudia interagujú, všimol som si, ako vzhľad a pohyby robota výrazne ovplyvňujú výsledky týchto interakcií. Týmto sa začal môj výskum robotov alebo androidov podobných ľuďom,“ hovorí Hiroshi Ishiguro v interview uverejnenom v katalógu s názvom AI: Viac ako človek, vydanom pri príležitosti výstavy v Barbican Centre v Londýne v roku 2019.
Vedec v ňom ďalej vysvetľuje, prečo sa usiluje vyvinúť robotov, ktorí budú mať vlastné zámery a túžby: „Pretože bez nich nemôže mať robot vedomie ani emócie a nemôže sa stať ľudskejším. Je to veľmi dôležitá výzva.“ Hiroshi Ishiguro chce naprogramovať robotov, ktorí budú túžiť po interakcii s ľuďmi a budú im chcieť pomáhať.
Predostiera aj svoju hypotézu o tom, prečo Japonci nemajú problém akceptovať robotov podobných ľuďom. Nazýva ju ostrovná hypotéza. „Japonsko je malý ostrov s homogénnou spoločnosťou, ktorý už takmer dvetisíc rokov ovláda tá istá kráľovská rodina. Znamená to, že sme ako jedna veľká rodina a namiesto vytvárania hierarchickej spoločnosti si radšej navzájom pomáhame nájsť v nej svoju rolu. Preto sa nezaoberáme rozlišovaním medzi robotmi a ľuďmi, koexistujeme spolu.“
Dodáva, že vďaka medicínskemu pokroku v protetike a transplantáciách sme v poslednom čase videli, že telo už nie je kľúčovou požiadavkou definovania človeka. „Preto verím, že v blízkej budúcnosti, najmä v Japonsku, hranica medzi človekom a robotom zmizne. Mojou základnou motiváciou je študovať humanitu. Vytváram robotov pre vývoj technológie aj pre štúdium ľudskosti a nemyslím si, že medzi týmito dvoma vecami musíme rozlišovať. Robot je akýmsi zrkadlom, ktoré odráža ľudskosť, a vytváraním inteligentných robotov môžeme otvárať nové príležitosti na uvažovanie o tom, čo znamená byť človekom.“
Zdroje: huffpost.com, 7news.com.au, onezero.medium.com, cbc.ca, artsanculture.google.com
