Tím z Lincolnovho laboratória MIT a z Michiganskej univerzity vymyslel nový spôsob označovania látok, ktorý uľahčí proces triedenia.
Zdroj: iStockphoto.com
Zo 100 miliárd ton odevov, ktoré sa každý rok vyrobia, končí 92 miliónov ton na skládkach. Aby sme si toto množstvo vedeli predstaviť, je to približne jedno smetiarske auto plné oblečenia za sekundu. Ak bude tento trend pokračovať podobným tempom, očakáva sa, že do konca roka 2030 vzrastie množstvo odpadu z takzvanej rýchlej módy (fast fashion) až na 134 miliónov ton ročne.
Recyklácia nie je taká jednoduchá
Jednou možnosťou, ako spomaliť túto ekologickú záťaž, je recyklácia. Recyklácia textílií však nie je jednoduchý proces a nesie so sebou mnohé úskalia. Nepredané oblečenie výrobcovia posielajú do firiem určených na triedenie tkaniny podľa jej typu. Ručné triedenie je náročné a sťažujú ho aj opotrebované alebo chýbajúce štítky. Pokročilejšie techniky, ktoré analyzujú chemické zloženie látky, často nie sú dostatočne presné a nevedia identifikovať zloženie jednotlivých materiálov v komplexnej zmesi.
Tím z Lincolnovho laboratória Massachusettskej technickej univerzity (MIT) a z Michiganskej univerzity vymyslel nový spôsob označovania látok, ktorý zlepší proces triedenia. Presnejšie ide o upravené reflexné vlákna, ktoré sa votkajú do textílie a sú vidieť len pri infračervenom svetle. V závislosti od vlnových dĺžok svetla, ktoré vlákno pri skenovaní odráža, by recyklátori vedeli, aký typ tkaniny to je. Takéto vlákno by v podstate fungovalo ako optický čiarový kód na identifikáciu produktu.
Ako vyzerá reflexné vlákno?
Vlákno začína svoju cestu ako blok polyméru nazývaný predlisok. Tím vedcov ho starostlivo vyvinul tak, aby obsahoval viac ako 50 striedajúcich sa vrstiev akrylu a polykarbonátu. Predlisok sa potom zahreje a ťahá ako karamel. Každá vrstva má nakoniec hrúbku menšiu ako mikrón a v kombinácii vytvára vlákno, ktoré má rovnakú veľkosť ako bežná priadza v tkanine.
Jednotlivé vrstvy sú číre, spojením dvoch materiálov však vzniká optický efekt, vďaka ktorému látka odráža a absorbuje svetlo. Je to rovnaký jav, ktorý dáva motýlím krídlam ich bohaté a trblietavé farby. Na rozdiel od nich sú však vlákna nenápadné. „Tvorili by menej ako niekoľko percent podielu látky. Nikto by netušil, že tam sú, pokým by nemal infračervený detektor,“ povedal jeden z vedcov.
Štítok na oblečení. Zdroj: iStockphoto.com
Výskumníci dokážu prispôsobiť vlákna tak, aby odrážali a absorbovali špecifické vlnové dĺžky, a tým vytvoria jedinečný optický čiarový kód v každom vlákne. Tento čiarový kód je potom možné priradiť k zodpovedajúcim typom tkanín, jeden môže symbolizovať napríklad bavlnu a druhý polyester. Vlákna treba votkať do tkanín pri výrobe odevov a iných textílií pred tým, ako ich potenciálne recyklujú.
Tím odborníkov už požiadal o schválenie patentu a momentálne hľadajú cesty, ako technológiu skomercializovať. Vlákna, ktoré sa im zatiaľ podarilo vyrobiť, sú o čosi hrubšie v porovnaní s používanými, preto pracujú na ich zlepšení. Zároveň chcú vlákna prispôsobiť tak, aby sa viac podobali šijacej niti.
(JM)
