Uznávaný odborník v oblasti výskumu a vývoja progresívnych technológií zhodnocovania odpadu, strojár – konštruktér prof. Ing. Ľubomír Šooš, PhD., dekan Strojníckej fakulty Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, riaditeľ Ústavu výrobných systémov, environmentálnej techniky a manažmentu kvality. Profesionálne sa venuje najmä výskumu a vývoju konštrukčných časti a uzlov strojov a technologických liniek určených na zhodnocovanie odpadov.
Ľubomír Šooš (1959), pochádza z Ružomberka. Študoval na Strojníckej fakulte SVŠT v Bratislave. Od roku 2002 bol vedúcim Katedry výrobnej techniky Strojníckej fakulty STU v Bratislave a v rokoch 2007 – 2015 bol dekanom Strojníckej fakulty STU v Bratislave. Po skončení dvoch funkčných období sa vrátil na Ústav výrobných systémov, environmentálnej techniky a manažérstva kvality, kde od februára 2015 zastával funkciu vedúceho ústavu. V apríli 2017 bol opäť zvolený za dekana Strojníckej fakulty STU v Bratislave.
Bol garantom množstva domácich i medzinárodných projektov (z programov VEGA, KEGA, Leonardo da Vinci, Competitive and sustainable growth, Centrope, 5RP a 6RP). Ako vynálezca má na svojom konte viac ako 50 patentov a úžitkových vzorov.
Je členom Kolégia rektora a predsedom Vedeckej rady Strojníckej fakulty STU v Bratislave. Je tiež predsedom predstavenstva Združenia kancelárií pre spoluprácu s priemyslom, predsedom komisie MŽP SR pre udeľovanie autorizácie pre osoby spôsobilé k nakladaniu s odpadom. Od roku 2014 je viceprezidentom Zväzu strojárskeho priemyslu SR a Zväzu automobilového priemyslu SR.
M. BARTOŠOVIČOVÁ: Pán profesor, študovali ste na Strojníckej fakulte SVŠT (teraz STU) v Bratislave. Čím si Vás získalo strojárstvo?
Ľ. ŠOOŠ: Ja som sa vyučil za prevádzkového zámočníka v BZVIL Ružomberok. Po vyučení som si urobil večerne priemyslovku, no a následne som išiel v roku 1979 študovať do Bratislavy. Mal som ale od BZVIL podnikové štipendium a po úspešnom ukončení štúdia na SVŠT som sa musel vrátiť do BZVIL. Tam so odpracoval dva roky a potom ma následne pozval profesor Lipták na doktorandské štúdium do Bratislavy. Dizertačnú prácu som robil v oblasti vysokofrekvenčných vretien obrábacích strojov a to bol ten okamih, kedy si ma „strojarina“ omotala okolo prsta.
M. B.: Ako by ste zhodnotili zmeny v obsahu štúdia za uplynulý čas?
Ľ. ŠOOŠ: Podľa mňa sa za túto dobu zmenilo spoločenské postavenie inžiniera, obsah a forma štúdia. Inžinier pred 35 rokmi mal v prvom rade úplne iné spoločenské uznanie. Informatizácia v súčasnosti zabezpečuje pre študentov množstvo informácií, ale negarantuje získanie potrebných vedomostí. Rozdiel medzi informáciami a vedomosťami je asi taký, ako prečítať si recept na varenie dobrého jedla a v majstrovstve uvarení toho istého jedla. V preložení do technického slovníka to znamená taký rozdiel, ako keď študentovi ukážete ako zvárať na videu, alebo ho naučíte zvárať. Teraz nútime študentov naštudovať si veľké množstvo informácií bez toho, aby sme ich učili porozumieť podstate základného princípu – vedomosti. Študenti dokonale ovládajú informačné technológie, ale často na úkor praktických zručností a pochopení a zvládnutí podstaty princípu.
M. B.: Aký je záujem o štúdium na Strojníckej fakulte STU v súčasnosti?
Ľ. ŠOOŠ: Žiaľ, musím konštatovať, že počet študentov, ktorí chcú študovať na technike klesá. Je to spôsobené jednak celkovo klesajúcim počtom maturantov a súčasne dvomi fenoménmi ostatnej doby. Tým prvým je čo najľahšie získať vysokoškolské vzdelanie (titul) bez ohľadu na to, či budem potom robiť v odbore, ktorý som vyštudoval. Tým druhým je únik maturantov na štúdiá do zahraničia. Nie je to len o lepšom vybavení českých vysokých škôl, je to aj o morálke. Mladí ľudia veľmi citlivo vnímajú „podporu štátu“ vo vzdelávaní. Mali by sme si všetci uvedomiť, že vzdelanie je to najväčšie bohatstvo nášho štátu a vláda by mala do neho investovať primerané finančné prostriedky. V opačnom prípade nezabránime úniku mozgov do zahraničia.
M. B.: Vo svojej vedeckej činnosti sa zaoberáte aj progresívnymi technológiami zhodnocovania organických odpadov. Môžete nás s nimi bližšie oboznámiť?
Ľ. ŠOOŠ: Áno, vždy hľadáme optimálne zhodnotenie odpadu. Vždy vychádzame z toho o aký odpad sa jedná (organický, anorganický), aké je jeho celkové množstvo a na akom veľkom území. To sú základné východiskové body pre voľbu, návrh a výkon optimálnej technológie zhodnotenia. Vždy pritom uprednostňujeme materiálové zhodnocovanie až následne energetické zhodnotenie, či už vo forme tepla alebo elektriny.
M. B.: Aký bol Váš prvý patent v súvislosti s odpadmi?
Ľ. ŠOOŠ: Určite briketovací lis. V roku 1990 hovorilo o tejto technológii len málo firiem vo svete. Vtedy sme boli medzi prvými, minimálne v Európe. Navrhli a skonštruovali sme briketovací lis, ktorý sa aj začal vyvíjať v ZVL Bytčica. Firmy na Slovensku sa ale boja zdravo riskovať. Keď chcete byť na trhu úspešní, musíte byť dostatočne finančne silní, aby ste eliminovali konkurenciu, alebo musíte prísť na trh s niečím absolútne novým. Škoda, že ZVL Bytčica nemala dostatok odvahy a vytrvalosti. Mohli byť v tomto smere na trhu prví.
M. B.: Čo považujete za svoje doteraz najväčšie pracovné úspechy?
Ľ. ŠOOŠ: Na našom pracovisku sme pod mojim vedením navrhli a vyvinuli celý rad strojov a viac technologických liniek, ktoré sú stále v činnosti. Zo strojov je to Briketovací lis BZ 50 250, Dezintegračný stroj DZ 240, Triediaci stroj TR 2400, Guľový peletovací lis GPL 70, Prstencový peletovací lis PPL 1000, Závitovkový lis ZL-2-800. V oblasti automobilového priemyslu sme vyvinuli lis na karosérie, linku na dekompozíciu lepených skiel, alebo systém protipovodňových mobilných zábran. Nami navrhnuté technológie a stroje pracujú aj v Česku, Maďarsku, Rakúsku, či Estónsku.
M. B.: Ako relaxujete?
Ľ. ŠOOŠ: Mojim koníčkom je akvaristika, ale aj práca na záhrade. Rád športujem. Milujem najmä lyžovanie a tenis.
M. B.: Ďakujem Vám za rozhovor.
Rozhovor pripravila: Marta Bartošovičová, NCP VaT pri CVTI SR
Foto: z archívu prof. Ing. Ľubomíra Šooša, PhD.
Uverejnila: VČ