Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Nový algoritmus odhaľuje, či signál pochádza skutočne od mimozemšťanov alebo zo Zeme

VEDA NA DOSAH

Falošné signály môžu pochádzať z rôznych zdrojov vrátane satelitov Starlink, mobilných telefónov, mikrovlniek aj áut.

Rádiové vlny vysielané zo Zeme. Zdroj: iStockphoto.com

Rádiové vlny vysielané zo Zeme. Zdroj: iStockphoto.com

Jedna z najpálčivejších otázok, na ktorú stále nepoznáme odpoveď, znie: „Sme vo vesmíre sami?” Vedci vymysleli novú techniku – algoritmus​, vďaka ktorému sme o krok bližšie v pátraní po mimozemskej civilizácii. Jeho hlavným princípom je rozpoznanie pravého signálu z vesmíru od falošného.

Falošných signálov je veľa

V dnešnej dobe využíva väčšina odborníkov na zachytenie mimozemského signálu rádiové vlny, ktoré však často zachytia signál vznikajúci dôsledkom ľudskej činnosti, čo je problém. Stretávame sa s nimi od roku 1960 a zmarili predstavy mnohým nadšencom.

Výskumníci sa vo veľkej miere spoliehajú na pozemské rádiové teleskopy, ktoré sú citlivé na pozemné a satelitné rádiové rušenie. Falošné signály môžu pochádzať z rôznych zdrojov vrátane satelitov Starlink, mobilných telefónov, mikrovlniek a dokonca aj motorov áut.

Na overenie a kontrolu zachyteného signálu využívajú vedci rôzne techniky. Nasmerujú napríklad ďalekohľad na iné miesto ako to, z ktorého signál vychádzal, a neskôr sa k nemu vrátia, aby zistili, či bol pravý a nešlo iba o jednorazovú záležitosť. Samozrejme, ani vtedy si nemôžeme byť úplne istí, že sa signál len neodrazil od Zeme.

Signál z vesmíru. Zdroj: iStockphoto.com

Signál z vesmíru. Zdroj: iStockphoto.com

Nová metóda vie odlíšiť, či signál prešiel medzihviezdnym priestorom

Výskumníci z Kalifornskej univerzity v Berkeley vyvinuli novú metódu, aby sme sa v budúcnosti vyhli falošným alarmom. Tá kontroluje, či signál skutočne prešiel medzihviezdnym priestorom, vďaka čomu vylučuje, že ide len o pozemné rádiové rušenie.

Vedci pravidelne monitorujú severnú a južnú oblohu pomocou rádioteleskopov. Zameriavajú sa aj na tisíce jednotlivých hviezd v rovine galaxie Mliečna cesta, čo je pravdepodobný smer, ktorým by podľa nich nejaká civilizácia vysielala signál.

Pri vývoji nového algoritmu sa odborníci riadili viacerými premennými. Jedným z kľúčových rozdielov je, že prirodzené kozmické zdroje rádiových vĺn produkujú široký rozsah vlnových dĺžok – širokopásmové rádiové vlny. My ľudia využívame na komunikáciu úzkopásmové rádiové signály. Je pravdepodobné, že z dôvodu dobrého šírenia by ich využila aj mimozemská civilizácia.

Výskumníci brali do úvahy tiež fakt, že signál letiaci z veľkej vzdialenosti bude ovplyvnený samotným medzihviezdnym prostredím. Takéto signály majú v priebehu času tendenciu stúpať a klesať v amplitúde – scintilovať –, pretože sú mierne lámané alebo ohnuté studenou plazmou. Podobnú scintiláciu vytvára i naša atmosféra.

Nový počítačový algoritmus dostupný ako skript Python analyzuje scintiláciu úzkopásmových signálov a deteguje tie, ktoré na základe parametrov prešli medzihviezdnym priestorom.

Táto technika bude však užitočná iba pre signály, ktoré majú viac ako 10 000 svetelných rokov, pretože signál musí prejsť dostatočným množstvom medzihviezdnej hmoty, aby sme dokázali zaznamenať jeho scintiláciu.

„Môžeme zachytiť aj jednorazový signál, ktorý bude v skutočnosti mimozemským vysielaním. Avšak ak sa signál neopakuje, nezistíme o ňom veľa,“ povedal spoluautor štúdie Andrew Siemion.

Zdroj: Sciencedaily, Bollyinside

(JM)

 

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky