Policajná komisárka priblížila žiakom počas diskusie v Mestskej knižnici v Bratislave, ako byť v bezpečí v online priestore.
Skôr ako niečo zverejníme na internete, mali by sme sa zamyslieť. Rovnako tak v skutočnom svete, ako aj na internete platia určité pravidlá, ktoré by sme mali dodržiavať. Ilustračný obrázok. Zdroj: iStock.com/nadia_bormotova
S deťmi treba o bezpečnosti v online priestore hovoriť a vysvetľovať im riziká a nástrahy, ktoré na internete číhajú.
Internet nám ponúka mnoho možností – môžeme vďaka nemu vyhľadávať informácie, učiť sa, hrať hry či komunikovať s kamarátmi. Mohli by sme ho prirovnať k reálnemu svetu. Rovnako tak v skutočnom svete, ako aj na internete platia určité pravidlá, ktoré by sme mali dodržiavať, aby sme boli v bezpečí.
Týmto témam sa venovala komisárka Katarína Bojkovská, preventistka mestskej polície, ktorá sa deťom prihovorila v rámci prednášky O bezpečnosti v online priestore, organizovanej Mestskou knižnicou v Bratislave. Zúčastnili sa na nej žiaci druhého stupňa Základnej školy na Vrútockej ulici v Bratislave.
Pozrite si
Ako byť v bezpečí na internete?
Komisárka Katarína Bojkovská uviedla deťom základné pravidlá, ktorými sa treba riadiť, aby sa nevystavili nebezpečenstvu v online priestore. Ako spomenula, pozor si treba dávať na to, s kým si píšeme a čo o sebe prezrádzame.
Nikdy neposielame cudziemu človeku svoje meno, telefónne číslo, fotky alebo svoju adresu. Nevieme, kto sa skrýva na druhej strane. Osoba, s ktorou komunikujeme, sa môže tváriť ako niekto iný, než kým v skutočnosti je. Môže sa napríklad tváriť ako dieťa, pritom to môže byť dospelý človek.
V online priestore zanechávame digitálnu stopu. Komisárka deťom zdôraznila, že všetko, čo zverejníme na internete, tam zostáva, hoci to zmažeme. Treba si preto dávať pozor na to, čo na internete zverejňujeme.
- Nikdy nezverejňujeme a neposielame svoje osobné údaje – meno, adresu, telefónne číslo.
- Svoje fotografie alebo videá neposielame cudzím ľuďom. Môžu ich zneužiť.
- Dobre si rozmyslíme, s kým sa rozprávame. Nie každý, kto sa tvári ako kamarát, ním aj naozaj je.
- Ak sa na internete cítime nekomfortne, povieme o tom dospelým, ktorým dôverujeme, či už rodičom, alebo učiteľom.
Kyberšikanovanie môže mať rôzne podoby. Môže ísť o nadávanie, zosmiešňovanie, ohováranie, šírenie klamstiev alebo aj zverejnenie fotografií, videí, zvukových nahrávok. Ilustračný obrázok. Zdroj: iStock.com/ojos de hojalata
Čo to je kyberšikanovanie?
Internet nie je divoký západ. Rovnako tak v skutočnom svete, ako aj na internete existujú pravidlá, ktoré treba dodržiavať. Ak niekto niekomu v škole neustále nadáva, smeje sa mu, vyčleňuje ho z kolektívu alebo mu dokonca robí zle fyzicky, hovoríme o šikanovaní.
Tento problém sa presunul aj do online priestoru, kde nadobúda iný rozmer tým, že sa informácie dokážu šíriť veľmi rýchlo. V online priestore hovoríme o kyberšikanovaní.
Kyberšikanovanie je trestné, upravuje ho novela trestného zákona, pričom zaň hrozí trest odňatia slobody až na 3 roky.
Kyberšikanovanie je ubližovanie cez internet. Môže ísť o nadávanie, zosmiešňovanie, ohováranie, šírenie klamstiev alebo aj zverejnenie fotografií, videí, zvukových nahrávok s cieľom uškodiť alebo ublížiť danej osobe.
Môže prebiehať aj prostredníctvom správ, komentárov alebo v skupinách na sociálnych sieťach či aplikáciách ako whatsapp či snapchat.
Formy kyberšikanovania:
- nadávanie a urážky v komentároch alebo správach,
- vymýšľanie klamstiev a šírenie falošných informácií,
- vylučovanie zo skupín a posmievanie sa,
- zverejnenie osobných údajov alebo fotiek bez súhlasu.
Ako sa môžeme brániť proti kyberšikanovaniu?
Ak sa ocitneme v situácii, že nás niekto šikanuje, treba si v prvom rade uvedomiť, že sme nespravili nič zlé, nemôžeme za to, čo sa deje. Nie sme na vine, keď nám niekto ubližuje.
Dôležité je hovoriť o svojich pocitoch, nedržať ich v sebe a zbytočne sa trápiť.
Dôležité je nezostať v tom sám. „Popremýšľajte, komu sa môžete zdôveriť, aby ste sa nebáli o tom hovoriť. Dôležité je hovoriť o svojich pocitoch, nedržať ich v sebe a zbytočne sa trápiť,“ uviedla Katarína Bojkovská.
Aj v konkrétnych situáciách treba povedať nahlas, ako sa cítime, netreba byť pasívnym: „Hnevá ma, keď do mňa strkáš, keď ma osočuješ, keď mi nadávaš…“ Ak to nepomôže, treba sa obrátiť na dospelú osobu, ktorá nám vie pomôcť.
Čím dlhšie čakáme, tým to môže byť horšie. Môže sa to odzrkadliť i na našom psychickom a fyzickom zdraví, môže sa to negatívne odraziť aj na našom prospechu, na tom, že strácame záujem o to, čo nám predtým robilo radosť.
Z každého problému pritom existuje východisko. Situáciu treba riešiť, nie však pomstou. Treba sa obrátiť na niekoho, komu dôverujeme a kto nám pomôže situáciu riešiť.
- Zdôveriť sa dospelému – rodičovi, staršiemu súrodencovi, učiteľovi či školskému psychológovi.
- Na internete neodpovedáme agresorovi – nechce náš hnev, chce našu reakciu.
- Blokujeme a nahlásime agresora.
Nezostávajme so svojím problémom a so svojimi obavami sami. Zdôverme sa dospelému, ktorý nám dokáže pomôcť. Zdroj: iStock.com/Alena Popková
V prípade, že nemáme nikoho, komu by sme sa chceli alebo mohli zdôveriť, existujú tiež linky detskej istoty a rôzne online poradne. Pomoc v núdzi poskytujú aj tieto linky: Linka dôvery Nezábudka (t. č. 0800 800 566), Linka detskej istoty (t. č. 116 111, 116 000), krízová linka (t. č. 0800 500 333) a četová linka poradne IPčko.
Ak sme svedkom šikanovania, nikdy sa nepridávame. Snažíme sa pomôcť tomu, komu sa ubližuje. Obrátime sa na dospelú osobu: rodiča, pedagóga alebo iného blízkeho človeka, ktorému dôverujeme.
Pozrite si
Hoaxy a falošné správy
Viete, že na internete nie je všetko pravda? Určite ste sa už stretli s termínom hoax. Termín pochádza z angličtiny a označuje poplašnú, nezmyselnú, klamlivú správu, ktorá je masovo šírená prostredníctvom internetu.
Cieľom je klamať, manipulovať verejnosť, zavádzať, zakryť fakty, vyvolať strach, rozšíriť paniku. Môže to poškodiť dobré menu inštitúcie, firmy alebo napr. školy atď. Hoax má prilákať pozornosť používateľov a získať čo najviac kliknutí na danú stránku. Dôležité je preto na takéto správy neklikať a nešíriť ich ďalej.
V dnešnej dobe, keď je umelá inteligencia na vzostupe, je internet zaplavený rôznymi informáciami a správami, ktoré nemusia byť vždy pravdivé. Kedysi sa hovorilo, že papier znesie veľa, no platí to aj pre internet. Príkladom sú tiež falošné deepfake videá, fotografie, falošné e-maily.
Internet je zaplavený rôznymi informáciami a správami, napríklad aj v súvislosti s očkovaním, ktoré nemusia byť vždy pravdivé. Ilustrácia: Michaela Mašánová
Ako spoznáme hoax?
Niektoré stránky a niektorí ľudia šíria klamstvá – napríklad, že ak nepošlete správu 10 kamarátom, stane sa vám niečo zlé. To je len výmysel! Ako ich môžeme odhaliť? Takéto správy:
- často nemajú autora,
- obsahujú informáciu s výzvou šírte ďalej,
- obsahujú veľa výkričníkov,
- mávajú zlú gramatiku,
- sa odvolávajú na autority, napríklad lekárov, ktoré neexistujú, alebo využívajú ich dôveryhodnosť podvodom.
Dôležité je učiť sa rozpoznávať pravdivé a falošné správy. Jednak preto, aby sme sa nedali nachytať, a potom aj preto, aby sme takéto nepravdy nešírili ďalej.
- Skôr ako niečomu uveríme, overíme si informáciu z viacerých dôveryhodných zdrojov.
- Nikdy nešírime ďalej niečo len preto, že to vyzerá zaujímavo. Môže to byť lož!
Správajme sa k sebe slušne: v online priestore aj v skutočnom živote
Predstavte si, že niekto napíše na internet škaredú správu o inom človeku alebo sa mu dokonca vyhráža. Možno si myslí, že je to len zo zábavy, ale takéto veci nie sú vtipné, dokážu ublížiť a môžu mať vážne následky.
- Zákon platí aj na internete! Keď niekomu nadávame, vyhrážame sa mu alebo píšeme klamstvá, môže to byť trestné. Aj deti môžu niesť následky za svoje konanie.
- Skôr ako niečo napíšeme, zamyslime sa. Povedali by sme to, čo chceme napísať, tomu človeku aj priamo do očí? Ak nie, určite to nepatrí ani na internet.
(zh)
