Samuel Mikovíni bol rytec, geodet, kartograf, astronóm, matematik... Rozsahom svojich talentov pripomína Leonarda da Vinciho.
Prvý slovenský inžinier Samuel Mikovíni (* 1686 – † 1750) prišiel síce na svet o vyše dvesto rokov neskôr ako renesančný génius Leonardo da Vinci (* 1452 – † 1519), ale aj on bol súčasne umelcom, vedcom i technikom.
Rande so Samkom – dokumentárny film o živote a vynálezoch Samuela Mikovíniho – prináša informáciu, že v údajoch o jeho narodení je trochu zmätok, deň ani mesiac jeho príchodu na svet nepoznáme. Navyše za svojho rodáka ho považujú v Cinobani aj v dedinke Ábelová na strednom Slovensku. Nič sa nevie ani o jeho mame. S určitosťou však možno povedať, že jeho otcom bol evanjelickým farár z chudobnej vetvy zemianskeho rodu Mikovínovcov.
Ak ste už videli Rande s Jankom – dokumentárny film o objave vrtuľníka Jána Bahýľa –, o ktorom sme písali na portáli Veda na dosah TU, neprekvapí vás, že po stopách životného príbehu nášho polytechnika vás opäť budú svižne sprevádzať mladí kamaráti Hanka a Matej. A rovnako, ako pri pátraní po životnom príbehu Jána Bahýľa, aj tentoraz oslovujú odborníkov zo slovenských vedeckých inštitúcií a múzeí.
Význam Samuela Mikovína vo filme približujú Pavol Takáč, kurátor Slovenského technického múzea v Košiciach, geofyzik Martin Bednárik z Ústavu vied o Zemi Slovenskej akadémie vied (SAV), geomorfologička Anna Kidová z Geografického ústavu SAV či historik Peter Konečný, vedúci Slovenského banského archívu v Banskej Štiavnici.
Od umenia k vede
Život Samuela Mikovíniho ilustruje predovšetkým jeho práca. Dnes by sme ho nazvali vorkoholikom, veď okrem v úvode spomínaných profesií sa navyše venoval tiež vodohospodárstvu, architektúre, staviteľstvu a bol aj uznávaný pedagóg.
Začínal však ako zručný medirytec, ktorý sa v tomto odbore ešte zdokonalil u významných nemeckých rytcov v Norimbergu. Pre Mateja Bela z Prodromu, významného slovenského polyhistora (viac sa o ňom dočítate na našom portáli TU), vyryl mapu, ktorá zobrazuje pozdĺžny rez Demänovskou jaskyňou. Pripravil aj niekoľko ilustrácií, pohľadov na Sklené Teplice a Vyhne a podpísaný je aj pod kresbou ľuľkovca zlomocného.
Až ako tridsaťpäťročný, t. j. v roku 1721, odchádza do nemeckého mesta Altdorf študovať matematické vedy. Umeleckú tvorbu však neopúšťa, vytvára tam ilustrovaného sprievodcu pre návštevníkov Altdorfu. Z filmu sa tiež dozvedáme, že najväčšou inšpiráciou bola preňho stredoveká architektúra Norinbergu. Tým, že ju kreslil, zároveň cibril svoj cit pre geometrickú presnosť. A okrem toho si takto zarábal na ďalšie štúdium. Zakončil ho v meste Jena, vtedajšom centre učencov v Európe (dnes toto univerzitné mesto patrí do spolkovej krajiny Durínsko), kde získal diplom matematika. V dnešnom ponímaní bol však skôr inžinier geodézie.
Prvá hvezdáreň na Slovensku bola v Mikovíniho dome
Svoju novú profesionálnu kariéru začínal ako kartograf. V roku 1725 sa stal stoličným matematikom a zememeračom v Bratislave, no už vtedy bolo zrejmé, že jeho vedecké zvedavosť presahuje aj do ďalších sfér. Býval v dome postavenom medzi ulicami, ktoré dnes nesú označenie Gorkého a Laurinská. V ňom si zriadil súkromné observatórium. Bratislavský magistrát mu dokonca povolil spraviť si v ňom okná cez mestské múry, o ktoré sa opieral.
Sklené Teplice tak, ako ich zachytil Sameul Mikovíni. Zdroj: Rande so Samkom – dokumentárny film o živote a vynálezoch Samuela Mikovíniho
Bola to vôbec prvá hvezdáreň na Slovensku, o ktorej máme písomné správy. A hoci ju možno považovať za súkromnú, Mikovíniho výskumy slúžili všetkým. Vyplýva to aj z listu Mateja Bela do Petrohradu, v ktorom interpretuje Samuelovu myšlienku o tom, že keby sa isté úkazy na nebeských telesách pozorovali z viacerých miest Zeme súčasne a podľa rovnakých zásad, prinieslo by nám to nové poznatky.
Mikovíniho si pripomínajú aj Maďari
V Ústave vied o Zemi SAV v Bratislave ukazuje geofyzik Martin Bednárik Matejovi a Hanke mapy, ktoré vytvoril Samuel Mikovíni. Dodnes ich geofyzici používajú a na ich základe vytvárajú tematické mapy, napríklad geologické, hydrologické či mapy zmien využitia krajiny.
Vedec im vysvetľuje, že navyše mal na starosti protipovodňové opatrenia na Dunaji a Váhu, preto okrem máp vytváral aj plány, na základe ktorých sa dali odhadnúť náklady na vodohospodárske stavby.
Pri meste Tata vo vtedajšej Komárňanskej župe (dnes je Tata v Maďarsku) odkanalizoval potok Által-ér a ďalší potok Fényes Patak presmeroval do kanála nad dedinou Násai, čím úspešne na tomto území odvodnil močiare. Maďari si dodnes Mikovíniho pripomínajú splavom kanála Által-ér. Zároveň sprístupnili zvyšky tatianskych močiarov náučným chodníkom a vybudovali pri nich vyhliadkové veže na pozorovanie vtáctva. V Maďarsku dokonca nájdete hrádzu, ktorá nesie Mikovíniho meno, pretože ju naprojektoval aj zrealizoval.
Ako zdokonalil banskú techniku
Svojimi poznatkami a nápadmi Samuel Mikovíni výrazne prispel aj do oblasti banského priemyslu. V septembri 1735 ho cisár Karol VI. vymenoval za inžiniera dolnouhorských banských miest so sídlom v Banskej Štiavnici a zároveň ho poveril založením baníckej školy. V tom istom roku bol menovaný za člena pruskej akadémie vied v Berlíne. Túto časť jeho diela vo filme približuje historik Peter Konečný, vedúci Slovenského banského archívu v Banskej Štiavnici.
Mapa Dunaja tak, ako ju nakreslil Samuel Mikovíni. Zdroj: Rande so Samkom – dokumentárny film o živote a vynálezoch Samuela Mikovíniho
Mikovíni v novozaloženej baníckej škole zastával funkciu prvého profesora a vychoval v nej viacero vynikajúcich banských meračov. No čo je podstatnejšie, spolu s významnými konštruktérmi bratmi Hellovcami (starší sa volal Jozef Karol, mladší Maximilián Rudolf – pozn. red.) v okolí Banskej Štiavnice vytvorili vynikajúci systém vodných nádrží – tajchov. V tej dobe, čiže v 1. polovici 18. storočia, bol vrcholom banskej techniky.
Historik Peter Konečný približuje, že ich systém pozostával zo šestnástich jazier a kilometrov hrádzí a vodných jarkov, ktoré tieto nádrže zásobovali vodou, čo vyriešilo energetickú základňu miestneho baníctva až do začiatku 20. storočia.
Najdôležitejšia bola vodná nádrž Rozgrund, ktorú Mikovíni naprojektoval v rokoch 1743 – 1744. Z hľadiska hydrotechnických požiadaviek to bola jedna z najdôležitejších stavieb tej doby. Aj preto, že v desaťročiach pred Mikovínim banskoštiavnické bane, kde sa dobývali rudy zlata a striebra, výrazne zatápala podzemná voda a bolo ju treba odčerpávať. Nový systém tento problém vyriešil. Zachovaný je až dodnes, i keď tajchy už neslúžia pôvodnému účelu, ale slúžia ako zdroje pitnej a úžitkovej vody a na rekreáciu i oddych.
Na princípe vody ako energetického zdroja vznikli v Banskej Štiavnici v polovici 18. storočia najefektívnejšie banské vodočerpacie mechanizmy na svete. Za jeden z najzaujímavejších z nich sa považuje vodostĺpcový čerpací stroj, ktorý sa postupne šíril aj do ostatných banských centier v Európe. V Slovenskom banskom múzeu ako i vo filme môžete vidieť tiež modely týchto strojov. Vďaka nim sa Banská Štiavnica stala európskym centrom baníctva. Mária Terézia v roku 1962 preto rozhodla, že v tomto meste bude založená vysoká škola pre vyučovanie baníkov v celej habsburskej monarchii.
Rozostrený obraz konca
Na začiatku príbehu Samuela Mikovíniho ostáva neznámou žena, ktorá ho priviedla na svet, aj obraz jeho konca je rozostrený. V roku 1750 bol povolaný do Trenčína, aby vyreguloval tok Váhu. Tu vážne prechladol a na mieste, ktoré dodnes nie je známe, niekde v blízkosti Trenčína, zomrel. Nevie sa, kde je pochovaný.
Avšak na jeho význam sa nezabudlo. Volajú sa po ňom ulice, škola aj cena Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR za mimoriadny prínos v oblasti vedy a techniky. Mnohé z jeho diela sa zachovalo a v Slovenskom technickom múzeu v Košiciach. Aj v Slovenskom banskom archíve v Banskej Štiavnici sú expozície, ktoré vám ho priblížia.
V Centre vedecko-technických informácií SR (CVTI SR) je bezplatne k zapožičaniu výstava s názvom Samuel Mikovíni – významný slovenský inovátor. A na YouTube CVTI SR môžete bezplatne vidieť Rande so Samkom – dokumentárny film o živote a vynálezoch Samuela Mikovíniho.
