Branislav Hatala získal Cenu za vedu a techniku v kategórii Celoživotné zásluhy v oblasti vedy a techniky in memoriam.
Ing. Branislav Hatala, PhD., laureát Ceny za vedu a techniku 2024 v kategórii Celoživotné zásluhy v oblasti vedy a techniky in memoriam. Zdroj: CVTI SR
Ing. Branislav Hatala, PhD., (24. 6. 1972 – 5. 2. 2024) patril medzi najlepších odborníkov na oblasť jadrovej techniky a energetiky na Slovensku, ktorého si pre jeho vedomosti vážili aj v zahraničí. Odišiel nečakane a v plnom pracovnom nasadení vo veku len päťdesiatjeden rokov s plánmi a víziami, ktoré už, žiaľ, nestihol dokončiť.
Laudácio Ing. Branislava Hatalu, PhD. (.pdf)
Kolegovia a priatelia naňho spomínajú ako na špičkového odborníka s ľudským prístupom, ktorý po sebe zanechal kus skvelej práce. Predseda Slovenskej nukleárnej spoločnosti (SNUS) Vladimír Slugeň v spomienke na Branislava Hatalu napísal, že bol jedným z „jadrových frajerov“, ktorý mal vedomosti, bol vzorom, nepovyšoval sa, držal slovo a stál si za ním.
Profesijná dráha Branislava Hatalu je prepojená so spoločnosťou VUJE, a. s., kde pôsobil takmer tridsať rokov, od roku 2018 na pozícii riaditeľa divízie jadrovej bezpečnosti, výskumu a vývoja. Okrem toho bol členom Slovenskej nukleárnej spoločnosti, Slovenského jadrového fóra a zástupcom pracovnej skupiny pri OECD pre vedecké otázky správania paliva a bezpečnosť paliva.
V piatok 15. novembra 2024 Ing. Branislav Hatala, PhD., získal Cenu za vedu a techniku v kategórii Celoživotné zásluhy v oblasti vedy a techniky in memoriam za významný prínos v oblasti zvyšovania bezpečnosti a spoľahlivosti jadrových zariadení, ako aj rozvoja jadrovej energetiky.
Branislav Hatala pôsobil v spoločnosti VUJE, a. s., takmer tridsať rokov. Zdroj: Ing. Tomáš Kliment/VUJE, a. s.
Pri príležitosti udelenia ocenenia dlhoročný priateľ a kolega Branislava Hatalu Ing. Tomáš Kliment, riaditeľ divízie jadrovej bezpečnosti, výskumu a vývoja vo VUJE, a. s., poskytol redakcii portálu VEDA NA DOSAH rozhovor. Dočítate sa v ňom, čomu všetkému sa Branislav Hatala vo VUJE venoval, čo si cenil na svojej práci, prečo bol zástancom jadra, ale dozviete sa aj to, aký bol ako šéf, kolega a priateľ.
Každý z kolegov bol rád, keď mal projekt, na ktorom participoval aj Braňo. Jeho účasť bola nenahraditeľná, najmä v medzinárodných projektoch. Ing. Tomáš Kliment
Kariéra vo VUJE
Branislav Hatala riadil divíziu jadrovej bezpečnosti, výskumu a vývoja vo VUJE, a. s. Na túto pozíciu sa prepracoval po takmer tridsiatich rokoch v spoločnosti. Čomu všetkému sa vo VUJE, a. s., venoval? Čím si za tie roky prešiel?
Braňo nastúpil do VUJE v roku 1995 na divíziu jadrovej bezpečnosti a jeho prvé analýzy boli zamerané na deformácie komponentov v jadrovej elektrárni, teda na analýzy pádu rôznych typov kontajnerov a analýzy deštrukcií pri letiacich úlomkoch. Ako každý mladý inžinier v tom čase bol súčasťou skupiny, ktorá realizovala merania rôznych technologických parametrov na jadrovej elektrárni, a vlastne po prvý raz naživo videl, ako jadrová elektráreň funguje.
Postupne jeho kroky viedli k termohydraulickým analýzam primárneho a sekundárneho okruhu jadrovej elektrárne a k termomechanickým analýzam jadrového paliva. S pribúdajúcimi skúsenosťami a poctivým prístupom k práci sa Braňo podieľal na riešení ďalších významných projektov – v rokoch 2007 až 2008 riadil zvyšovanie výkonu jadrovej elektrárne Mochovce a bol lídrom tímu, ktorý v rokoch 2011 až 2013 riešil Design Basis jadrových elektrární v Bohuniciach a Mochovciach.
Bol otvorený, priamy, no zároveň priateľský a ochotný pomôcť v každom čase.
Od roku 2000 sa však začal zaoberať aj problematikou termomechaniky jadrového paliva. Za svoju prácu získal v roku 2004 Cenu ministra školstva SR za vedu a techniku za vývoj metodiky bezpečnostných analýz pre licencovanie paliva VVER-440 a svoju výskumnú činnosť zavŕšil získaním vedeckej hodnosti PhD. v odbore jadrová energetika v roku 2008. V roku 2012 začal Braňo realizovať ďalší veľký projekt – medzinárodný výskum a vývoj prototypu reaktora ALLEGRO, rýchleho plynom chladeného reaktora štvrtej generácie. Pod jeho vedením bol v roku 2017 v kategórii Vedecko-technický tím roka ocenený tím pracovníkov VUJE, a. s., Cenou ministra školstva, vedy, výskumu a športu SR za prínos v tejto oblasti.
V ostatnom období bol aktívne zapojený do projektov nových koncepcií a pokročilých jadrových technológií. Bol reprezentantom Slovenska vo V4G4 Centre of Excellence a Generation IV International Forum. Od roku 2018 bol riaditeľom divízie jadrovej bezpečnosti, výskumu a vývoja vo VUJE. S povinnosťami riaditeľa divízie sa zžil veľmi rýchlo, čoho výsledkom bolo aj úspešné spustenie tretieho bloku jadrovej elektrárne Mochovce pod jeho vedením.
Pod vedením Branislava Hatalu (v strede s ocenením) získal tím pracovníkov VUJE, a. s., v roku 2017 Cenu ministra školstva, vedy, výskumu a športu SR v kategórii Vedecko-technický tím roka za prínos v oblasti medzinárodného výskumu a vývoja prototypu reaktora ALLEGRO. Zdroj: Ing. Tomáš Kliment/VUJE, a. s.
VUJE, a. s.
Spoločnosť VUJE, a. s., vznikla v roku 1977 ako štátny výskumný ústav. V roku 1994 sa pretransformovala na akciovú spoločnosť, čo znamenalo i zmenu v náplni činnosti z pôvodne výskumnej organizácie na inžiniersku spoločnosť. Patrí medzi rešpektované a uznávané autority v oblasti jadrovej energetiky, služieb na podporu a prevádzku prenosových a distribučných sústav na Slovensku aj v zahraničí, o čom svedčí aj množstvo medzinárodných úspechov.
Mal vo VUJE, a. s., niekoho, ku komu vzhliadal a kto ho ovplyvnil v jeho pracovnom smerovaní?
Nie je jednoduché povedať, kto Braňa po jeho nástupe do zamestnania najviac naučil. Všetci skúsenejší kolegovia boli v čase, keď Braňo začínal vo VUJE, veľmi otvorení a ústretoví, skutočne radi odovzdávali svoje skúsenosti nám mladým. Ak by som však mal niekoho spomenúť, tak je to kolega Milan Cvan (bývalý vedúci oddelenia), s ktorým Braňo sedel v kancelárii viac ako šestnásť rokov a ktorý Braňa okrem odborných vecí naučil aj pragmatizmu pri riešení problémov. Spomeniem aj Petra Líšku (bývalého riaditeľa divízie), ktorý Braňa priviedol k medzinárodným projektom, zameraným najmä na reaktory štvrtej generácie.
Odovzdávanie skúseností mladým študentom považoval Braňo za akúsi povinnosť alebo splatenie toho, čo on dostal od starších a skúsenejších kolegov, keď v roku 1995 prišiel do VUJE.
Čítala som, že si vo VUJE, a. s., cenil aj ducha spolupatričnosti. Predpokladám, že bol tímovým hráčom, na ktorého sa dalo vždy spoľahnúť. Aký bol ako šéf, kolega, priateľ?
Vo všetkom bol veľmi otvorený, priamy, no zároveň priateľský a ochotný pomôcť v každom čase. Braňa som poznal od roku 1990, keď sme spolu nastúpili na vysokú školu. Bol som jeho kamarát, kolega, bol som mu aj šéfom, on mi bol šéfom, naše rodiny sa navštevovali, chodili sme spolu na dovolenky, boli sme členmi klubu priateľov vína, takže som ho poznal z každej strany. Keď ste sa Braňa v akejkoľvek chvíli alebo situácii niečo opýtali, čo len naznačovalo, že si s niečím neviete poradiť, nikdy neváhal a hneď začal hľadať riešenie. A bolo jedno, či ide o pracovnú záležitosť, alebo súkromnú, a či bolo 13.00 alebo 23.58 hod.
Špičkový odborník na jadrovú energetiku
Branislav Hatala bol špičkovým odborníkom na jadrovú bezpečnosť a veľkým zástancom jadra. Vedeli by ste priblížiť, prečo ho fascinovalo práve jadro?
Odpoviem tak trochu aj za seba, lebo si myslím, že k jadru sme sa dostali podobnou cestou. Nikdy sme neboli kandidátmi na Nobelovu cenu za fyziku alebo matematiku, najmä v prvom ročníku na vysokej škole nám algebra a analýza dali zabrať. No na druhej strane nás bavilo pracovať s číslami a objavovať, ako fyzika funguje v praxi. A jadrová fyzika možno aj preto, lebo istým spôsobom bola zahalená rúškom tajomstva – ako mladí študenti sme totiž nemali veľa možností sa o štiepení jadra dozvedieť viac (začiatkom deväťdesiatych rokov bolo slovo internet neznámym pojmom).
Mám však aj druhé vysvetlenie. Na konci druhého ročníka v roku 1992, keď sme si na fakulte elektroenergetiky a silnoprúdového inžinierstva vyberali konkrétne študijné odbory, v rade na štúdium jadrovej fyziky a techniky stálo najmenej študentov, rýchlo sme sa zapísali a mohli ísť skôr domov. (úsmev)
Spomínate si na niektoré z projektov, na ktorých ste s Branislavom Hatalom spolupracovali? Vyskytli sa pri nich problémy, pri ktorých ste boli rád, že je v tíme práve on?
Spomínam si na všetky projekty, na ktorých sme sa spolu s Braňom podieľali, lenže ich vymenovanie by bolo na tri strany. Možno by som ich mohol rozdeliť na projekty zamerané na zvyšovanie a preukázanie jadrovej bezpečnosti našich jadrových zariadení a na „vedeckejšie“ projekty, zamerané na vývoj nových technológií a vedúce k aplikácii inovatívnych prístupov.
Problémy, ktoré je potrebné počas projektu riešiť, sa vyskytujú vždy. A to sa netýka len projektov v oblasti jadrovej energetiky, ale v každej oblasti nášho života. Každý z kolegov bol rád, keď mal projekt, na ktorom participoval aj Braňo. Jeho účasť bola nenahraditeľná, najmä v medzinárodných projektoch, ktoré sa venujú práve výskumu a vývoju demonštrátora reaktora štvrtej generácie, plynom chladeného rýchleho reaktora ALLEGRO. Bohužiaľ, všetci sme si to uvedomili vo februári 2024, keď nás Braňo náhle opustil.
Branislav Hatala na medzinárodnej konferencii FISA 2022 EURADWASTE’ 22 vo francúzskom Lyone. Zdroj: Ing. Tomáš Kliment/VUJE, a. s.
V jednom rozhovore prirovnal jadrovú elektráreň k najvyššej dokonalosti technického umenia, ktoré ľudstvo zvládlo. Cítiť z toho, že bol pre svoju prácu oduševnený. Prenášal toto nadšenie aj na svojich kolegov?
Mnohí z nás, ktorí pracujeme v oblasti jadrovej energetiky, sme svojím spôsobom zanietení pre svoju prácu. Braňo do našej práce, či už ako „obyčajný“ analytik alebo ako riaditeľ divízie, vnášal veľkú mieru pozitívneho myslenia. Nikdy nehodil flintu do žita, vždy sa snažil nájsť riešenie a motivovať ostatných, aby sme projekt doviedli do úspešného konca.
Pedagogická činnosť
Branislav Hatala sa venoval aj pedagogickej činnosti, svoje vedomosti odovzdával mladým študentom Slovenskej technickej univerzity, pôsobil ako vedecký vedúci bakalárskych a diplomových prác. Pracoval s mladými ľuďmi rád?
Áno, jednoznačne! To je na Braňovej práci veľmi inšpiratívne, že nech bol na akejkoľvek pracovnej pozícii, nikdy nezabúdal na mladú generáciu a snažil sa ju pripraviť na budúci pracovný život čo najlepšie. Okrem toho, že viedol množstvo bakalárskych a diplomových prác, často sa zúčastňoval na rôznych konferenciách a workshopoch, kde využil každú príležitosť na stretnutie s mladými ľuďmi, s ktorými diskutoval o význame jadrovej energetiky. Musím doplniť, že aj v spoločnosti detí známych a priateľov bol Braňo veľmi obľúbený, lebo bez ohľadu na ich vek sa vždy vedel s nimi zabaviť alebo súťažiť v rôznych športových disciplínach.
Branislav Hatala (prvý sprava) a projektový tím ALLEGRO. Zdroj: CVTI SR
Považoval za zmysluplné podchytiť študentov už v čase vysokoškolského štúdia? Podarilo sa mu touto cestou nájsť nových kolegov, odovzdať im niečo zo svojich skúseností a vedomostí?
Spolupráca so študentmi ešte počas vysokoškolského štúdia je jeden z najlepších spôsobov, ako týmto (možno) budúcim kolegom ukázať, čo všetko zahŕňa práca v jadrovej energetike. Mnohí študenti, ktorým bol Braňo vedúci bakalárskej alebo diplomovej práce, pracujú u nás vo VUJE alebo v iných spoločnostiach pôsobiacich v jadrovej energetike. Myslím si, že odovzdávanie skúseností mladým študentom považoval Braňo za akúsi povinnosť alebo splatenie toho, čo on dostal od starších a skúsenejších kolegov, keď v roku 1995 prišiel do VUJE.
Záznam z podujatia odvysiela STVR na Dvojke 23. novembra 2024 o 20.10 hod.
