Mgr. Alexander Ač, PhD.
Ústav výzkumu globálnej zmeny AV ČR v Brne
Hirschov index: 14
Mgr. Alexander Ač, PhD.
- Doktor Alexander Ač vyštudoval environmentálnu ekológiu na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a doktorát z aplikovanej ekológie získal na Juhočeskej univerzite v Českých Budějoviciach.
- Od roku 2005 pôsobí v Ústave výskumu globálnej zmeny AV ČR v Brne, kde sa špecializuje na izotopovú analýzu letokruhov a inventarizáciu emisií skleníkových plynov z poľnohospodárskych pôd. Bol aj hosťujúcim prednášajúcim na univerzitách v Antverpách a Freiburgu.
- Doktor AČ výsledky svojho výskumu uverejňuje v odborných časopisoch. Podľa databázy Web of Science je jeho H-index 14, je autorom, alebo spoluautorom viac ako 24 publikácií s počtom citácií 1353.
- Je spolueditorom knihy The Age of Imbalance (Akadémia, 2019), ktorá sa zaoberá globálnymi a lokálnymi dôsledkami zmeny klímy, preložil knihu Obnoviteľné zdroje energie – s chladnou hlavou (D.J.C. MacKay, Cambridge, 2009).
- Od roku 2013 je členom Vedeckého klimatického fóra a od roku 2014 je predsedom Národného výboru Medzinárodného programu geosféra-biosféra. Taktiež je členom Tieňovej uhoľnej komisie, neoficiálneho paralelného orgánu k vládnej uhoľnej komisii, ktorá sa skladá z politikov a vedcov.
V rámci výskumných aktivít sa podieľa na:
- ekologickej fyziológii rastlín, globálnej zmene klímy, zobrazovacej a nezobrazovacej fluorimetrii, zobrazovacej a nezobrazovacej spektroskopii a využití rýchlo rastúcich stromov v energetickom sektore.
Údaje o vedcovi boli naposledy aktualizované: 26. mája 2025
Ak ste našli chybu alebo máte tip na doplnenie, prosím, kontaktujte nás emailom na vnd@cvtisr.sk.
Hirschov index je aktuálny k dátumu aktualizácie. Ak chcete vidieť aktuálnu hodnotu, navštívte, prosím webofscience.com. Ďakujeme.
Mgr. Alexander Ač, PhD. v článkoch
Hovorí sa, že mačka má deväť životov. Austrálski výskumníci najnovšie ukázali, že v kvantovom svete tých životov môže byť sedem.
Aj malé odchýlky v rozsahu nízkej oblačnosti majú vplyv na energetickú bilanciu Zeme.
Ľudstvo každoročne vyprodukuje až 40 miliónov ton nebezpečného plastového odpadu. Jeho objem sa stále zvyšuje.
Vedci sa obávajú, že schopnosť pohlcovať nadbytočný oxid uhličitý biosférou sa začína spomaľovať.
V prvej časti seriálu nahliadneme do knižnice vedátora Samuela Kováčika, astrobiologičky Michaely Musilovej a ekológa Alexandra Ača.
Ich tempo je bezprecedentné. Vedci opäť zdôrazňujú, že následky klimatickej zmeny treba brať oveľa vážnejšie ako doteraz.
Nie je les ako les. V prvom rade treba chrániť tie prirodzené, tvrdia vedci z rôznych kútov sveta.
Nezmieriteľný rozpor dvoch teórií sa fyzici snažia zladiť už takmer sto rokov.
Globálny presah človeka v mnohých oblastiach života je dnes neodškriepiteľnou skutočnosťou. Ešte existuje cesta z krízy von?
Činnosť človeka je už taká rozsiahla, že významne ovplyvňuje kľúčové regulačné a regeneračné procesy biosféry.
Rýchlejší nárast metánu v ovzduší pozorovali vedci už po roku 2006. Dnes dosahuje rekordné hodnoty.
Riziko, že otepľovanie planéty ohrozí doterajší vývoj produkcie potravín, si mnohí uvedomujú, dodnes ho však presne nekvantifikovali.
Podľa novej štúdie máme času na nápravu menej, než sme si možno doteraz mysleli.
Vedci postupne odkrývajú doteraz neznáme prepojenia na globálny klimatický systém.
Navonok sa môže zdať, že k dramatickému otepľovaniu nakoniec nedochádza. Nič však nie je vzdialenejšie od pravdy.
Na základe analýzy DNA druhu Pareledone turqueti vedia vedci predpokladať, kedy sa topili ľadovce.
Dve nové nezávislé štúdie klimatológov prinášajú ďalšie znepokojivé informácie o stave klimatického systému Zeme.
V ľadovcoch, roztápajúcich sa pre globálne otepľovanie, sú vírusy, ktoré môžu byť infekčné aj po vyše 48-tisíc rokoch.
Dôsledky klimatickej krízy budú oveľa závažnejšie, než sa predpokladalo. Ak ich ešte nezhorší použitie jadrových zbraní.
Vedci upozorňujú, že naša civilizácia je už za prahom bezpečného operačného priestoru pre svoju dlhodobú existenciu.
Bod zlomu nastáva, keď už k zmenám nedochádza dlhodobo a postupne. Je to okamih schopný zmeniť všetko, dokonca aj fungovanie...
Prvé varovanie pred neudržateľnosťou vývoja ľudskej spoločnosti vydali vedci v roku 1992.
Požiare tu boli vždy, tie dnešné sú však rekordné a Zem sa po nich regeneruje oveľa ťažšie ako v minulosti.
Stačí len malé dodatočné zvýšenie globálnej teploty a objem ľadu v Grónsku môže výrazne klesnúť.
Najnovšie údaje potvrdzujú, že pokles včelích druhov hmyzu je globálny. Tento trend odborníci označili za alarmujúci.
Rýchly úbytok morského ľadu zásadne mení arktický ekosystém. Ako to však vplýva na klímu a počasie?
V novej štúdii vedci porovnali dostupné nepriame ukazovatele sily prúdenia Golfského prúdu, pričom najdlhšia rekonštrukcia siaha až 1500 rokov do minulosti.
Tropické cyklóny patria k najsilnejším a najničivejším búrkam na planéte. Nová vedecká štúdia hovorí, že je to len začiatok.
Hoci sa téma klimatických zmien objavuje stále častejšie a častejšie, stále to nestačí. Podľa Mgr. Alexandra Ača, PhD. z Ústavu výskumu...
Mgr. Alexander Ač, Ph.D. získal titul Ph.D. na Juhočeskej Univerzite v Českých Budějoviciach v odbore aplikovaná ekológia. V súčasnosti pracuje...
