Na základe satelitných máp s vysokým rozlíšením vedci zdokumentovali skutočný rozsah odlesňovania súvisiaci s pestovaním kaučuku.
Kaučukovníková plantáž z výšky. Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphoto.com
Kaučuk je súčasťou mnohých výrobkov. Podľa odhadov ich je celkovo asi 40 000, pričom najväčšia časť suroviny sa používa na výrobu pneumatík, ktorých sa ročne vyrobí približne miliarda. Surovina pochádza najmä z kaučukovníkov v juhovýchodnej Ázii. Podľa nových satelitných meraní sa tam za posledných 30 rokov vyklčovalo viac než štyri milióny hektárov lesa. Tento údaj je pravdepodobne dvoj- až trojnásobne vyšší, ako sa pôvodne predpokladalo.
Štvrtina zasiahnutých lesov je mimoriadne dôležitá pre zachovanie živočíšnych a rastlinných druhov, píše jedna z účastníčok výskumu Antje Ahrendsová z Kráľovskej botanickej záhrady v Edinburghu v Škótsku v aktuálnej štúdii, publikovanej vo vedeckých časopisoch Nature a Conservation Letters.
Priemyselné poľnohospodárstvo
Približne 90 až 99 percent úbytku tropických lesov súvisí práve s produkciou globálnych komodít, ako je hovädzie mäso, sója, palmový olej, prírodný kaučuk, kávové a kakaové bôby. Poznanie dosahu, ktorý má pestovanie jednotlivých komodít na lesy, má zásadný význam pre cielenú politiku a intervenciu v tejto oblasti. Podľa Antje Ahrendsovej sa pritom „kaučuk výrazne neodlišuje od iných surovín, ako je palma olejová, sója alebo aj mäso, pre ktoré tiež dochádza k masívnemu úbytku lesov“.
Lenže až na výnimky, týkajúce sa najmä palmy olejovej a sóje, neboli doteraz k dispozícii globálne alebo regionálne mapy, ktoré by dokumentovali rozsah škôd. Globálne odlesňovanie súvisiace s týmito komoditami sa odhaduje pomocou modelov, ktoré nie sú veľmi presné.
Zdokumentovali rozsah odlesnenia
Vedci teraz skúmali, v ktorých častiach Indonézie, Thajska, Vietnamu, Číny, Malajzie, Mjanmarska, Kambodže a Laosu nahradili plantáže kaučukovníkov pôvodné lesy. „Doteraz bolo ťažké vyhodnotiť celkový rozsah, pretože samotný kaučukovník je tropický strom. Je teda ťažké odlíšiť plantáže kaučukovníkov od pôvodných tropických lesov,“ uviedla Ahrendsová v rozhovore pre rakúsku spravodajskú stanicu ORF. „Pomocou satelitných údajov s vysokým rozlíšením sa nám však teraz podarilo zmapovať kaučukovníkové plantáže v juhovýchodnej Ázii.“
Ako uvádzajú vedci v štúdii, uverejnenej v časopise Nature, v prípade komodity, ako je prírodný kaučuk, sa vplyv na odlesňovanie dal len ťažko určiť a doterajšie odhady boli veľmi nepresné. S využitím najnovšej satelitnej technológie a technológie cloud computing a na základe preskúmania viac ako sto prípadových štúdií priniesol výskumný tím nové dôkazy svedčiace o tom, že úbytok lesov v dôsledku pestovania kaučukovníkov v oblasti juhovýchodnej Ázie je podstatne väčší, ako sa doteraz odhadovalo.
V niektorých krajinách je pestovanie kaučukovníka spájané aj so zaberaním pôdy a porušovaním ľudských práv. Zdroj: Royal Botanic Garden Edinburgh, foto: Ťien-čchu Sü, Centrum pre budúcnosť hôr, Botanický ústav v Kchun-mingu
Vplyv na biodiverzitu a ekosystémy
Z máp vyplynulo, že úbytok lesov súvisiaci s pestovaním kaučukovníka bol politikmi, verejnosťou aj médiami vo veľkej miere podhodnotený. „Naše priame pozorovania diaľkovým prieskumom ukazujú, že odlesňovanie v súvislosti s kaučukom je najmenej dvoj- až trojnásobne vyššie, než naznačujú údaje, ktoré sa v súčasnosti bežne používajú na stanovenie pravidiel.“
Podľa hlavnej autorky štúdie Eleanor Warrenovej-Thomasovej z Medzinárodného inštitútu pre aplikovanú systémovú analýzu (IIASA) v Laxenburgu pri Viedni sa pre pestovanie kaučukovníka, z ktorého sa získava kaučuk, od roku 1993 zničilo viac než štyri milióny hektárov lesa. Ide o územie s veľkosťou polovice Rakúska alebo celého Švajčiarska. Viac ako milión hektárov kaučukových plantáží sa pritom nachádza v oblastiach, ktoré sú kľúčové pre biodiverzitu. Pestovanie kaučuku má obrovský vplyv na biodiverzitu a ekosystémy v juhovýchodnej Ázii.
Vedci preto upozorňujú, že je potrebné bezodkladne konať aj vzhľadom na fakt, že podľa Eleanor Warrenovej-Thomasovej existuje „zvlášť rýchly nárast v nových lokalitách, ako je Pobrežie Slonoviny. Do roku 2030 tak bude potrebných ďalších približne 2,7 až 5,3 milióna hektárov ďalšej pôdy, aby sa uspokojil dopyt priemyslu“.
Syntetický kaučuk nie je riešením
Odborníci prízvukujú, že výsledky v žiadnom prípade neznamenajú obhajobu syntetického kaučuku. Táto cesta podľa Antje Ahrendsovej situáciu nerieši. „Syntetický kaučuk sa získava najmä zo surovej ropy a je preto z hľadiska klímy škodlivejší ako prírodný kaučuk.“ Okrem toho prírodný kaučuk pestujú najmä malí farmári, takže ide aj o dôležitý zdroj príjmu pre časť obyvateľstva.
„Sme toho názoru, že by sa pestovanie kaučuku malo riešiť udržateľnejšou formou,“ uviedla Ahrendsová. V tejto oblasti už existujú prístupy, ako napríklad certifikovaný prírodný kaučuk bez odlesňovania.
Zdroj: science ORF, Nature, Royal Botanic Garden Edinburgh
(zh)
