Chceli by nájsť alternatívu k chemikáliám na báze polyakrylamidov, ktoré sa využívajú na separáciu kalov v čistiarňach odpadových vôd.
Nádejnou alternatívou by podľa vedcov mohol byť tanín – látka obsiahnutá v kávovej usadenine či odpade pri spracovaní vína. Zdroj: iStockphoto.com
Výskumníci z Agronomickej fakulty (AF) Mendelovej univerzity v Brne testujú možnosti využitia kávovej usadeniny a odpadu z produkcie vína pri čistení odpadovej vody.
Chceli by nájsť alternatívu k chemickým látkam, ktoré sa bežne využívajú na separáciu kalov v čistiarňach odpadových vôd, takzvaným flokulantom.
Ročne vznikne v Česku asi 800-tisíc ton neodvodnených čistiarenských kalov, ktoré obsahujú celé spektrum anorganických i organických látok a sú zdrojom základných živín a stopových prvkov. Tieto kaly sa bežne aplikujú na poľnohospodársku pôdu, používajú sa pri rekultivácii skládok alebo bývajú kompostované.
Výskumníci sa z nich preto snažia eliminovať chemikálie na báze polyakrylamidov, ktorými sa kaly v čistiarňach najčastejšie oddeľujú od odpadovej vody.
Polyakrylamidy sú látky používané v potravinárstve i stavebníctve, kde slúžia napríklad na úpravu vlastností betónu.
Ďalším dôvodom, prečo cielia na zmenu flokulantov, je okrem iného i to, že polyakrylamidy tvoria veľké zhluky, ktoré pri aplikácii kalu na pôdu bránia uvoľňovaniu živín do zeme. „Zhluky pritom dokážu v kale vydržať napríklad aj pol roka bez akéhokoľvek rozkladu,“ upozornil Pavel Suchý z Ústavu poľnohospodárskej, potravinárskej a environmentálnej techniky AF Mendelovej univerzity v Brne.
Podľa vedúceho projektu Tomáša Vítěza navyše dosiaľ neexistuje mnoho výskumov, ktoré by sa zaoberali tým, ako konkrétne polyakrylamidy ovplyvňujú pôdu. „Našli sme niekoľko publikácií zo Španielska a tie výsledky neboli úplne uspokojivé. Do prírody sa prostredníctvom flokulantov dostáva obrovské množstvo syntetických látok, čo môže predstavovať riziko,“ povedal.
Alternatívou by mohol byť tanín
Vedci si napokon ako nádejnú alternatívu vytipovali tanín – látku, ktorá je obsiahnutá v kávovej usadenine alebo odpade pri spracovaní vína.
Na južnej Morave je mnoho kaviarní a aktívny vinársky priemysel, môžu teda efektívne využívať odpad, ktorý sa v tejto lokalite produkuje. „Tanín si ceníme pre jeho vlastnosti. Dokáže napríklad narušiť bunku, a tak prispieva k efektívnejšiemu odvodneniu kalu,“ vysvetlil Suchý.
Otestujú ho v laboratóriu
Využiteľnosť tanínu odborníci tento rok otestujú v laboratóriu. Získané poznatky by následne radi preniesli priamo do praxe. V rámci projektu TAČR chystajú i spoluprácu s českým výrobcom čistiarní odpadových vôd pre mestá aj obce.
Podľa Vítěza je zásadné, aby výsledný flokulant nebol drahý a bolo ho na trhu dostatok. „Musíme ponúknuť riešenie, ktoré je v porovnaní so súčasnými cenovo konkurencieschopné,“ povedal.
Do budúcna odborníci plánujú výskum rozšíriť aj o úpravu pitnej vody. I v tomto prípade by svoju rolu mohla zohrať káva. „Z pitnej vody sa väčšinou kvôli chuti odstraňuje železo alebo mangán. A tým, že taníny vyvažujú kovy, dala by sa ekonomicky znížiť náročnosť úpravy takejto vody,“ dodal Vítěz.
Zdroj: TS Mendelu
(af)
