Letecká bomba objavená v Bratislave je pozostatkom z čias 2. svetovej vojny. Milióny ton starej munície kontaminujú aj moria a oceány.
Na dne morí a oceánov hrdzavejú milióny ton starej munície v rôznom stave deštrukcie. Predstava, že more všetko prijme, sa nám tak v 21. storočí vracia ako bumerang. Zdroj: iStock.com/SerrNovik
Nález nevybuchnutej bomby v Bratislave, ktorá pochádza z čias druhej svetovej vojny, upriamil pozornosť na široký problém starej munície z obdobia svetových vojen.
Letecká bomba v centre hlavného mesta vyústila dnes ráno do rozsiahlej evakuácie obyvateľov okolitých budov. Objavená bola včera počas výkopových prác v oblasti niekdajšej rafinérie Apollo, známej aj ako Apolka, ktorú v roku 1944 zničilo bombardovanie spojeneckých vojsk.
Rafinéria Apollo (ľudovo Apolka) vznikla v roku 1895 a bola predchodcom dnešnej rafinérie Slovnaft. Vyrábali sa tu rôzne druhy olejov na mazanie motorov, benzín, petrolej, parafín a asfalt. Závod ročne spracúval okolo 5000 vagónov surovej nafty. Významná bola aj výroba leteckého benzínu. Dovážaná ropa pochádzala z rôznych nálezísk, okrem iného z Haliče, Rumunska a neskôr z Gbiel a Hodonína. Výrobné zariadenia rafinérie sa rozkladali v tesnej blízkosti dunajského nábrežia na území dnešnej Čulenovej a Továrenskej ulice neďaleko prístaviska a železničnej trate. Výroba – spracovanie ropy v rafinérii – bola spustená v roku 1896 a podieľalo sa na nej približne 150 robotníkov.
V období 2. svetovej vojny zásobovala rafinéria Apollo pohonnými látkami nemeckú armádu. Logicky sa tak stala cieľom spojencov. Anglo-americké letecké bombardovanie zo 16. júna 1944 zničilo väčšiu časť, asi 80 percent závodu. Zahynulo pri ňom 76 osôb zo 400 robotníkov pracujúcich v rafinérii Apollo. Na základe masívnej deštrukcie bol podnik vyradený z prevádzky.
V hlavnom meste pritom nejde o jediný nález nevybuchnutej bomby. V roku 2021 bola v blízkosti Mlynských nív objavená letecká bomba, ktorá bola následne zneškodnená neďaleko Rusoviec. Stará nevybuchnutá munícia, ktorá dodnes ohrozuje ľudí, sa našla na viacerých miestach Slovenska, na ktorých prebiehali boje medzi nemeckou a sovietskou armádou.
Stará munícia aj na dne morí a oceánov
Nálezy starej munície v obývaných lokalitách sú časté aj v Nemecku. Podľa odhadov sa tam v zemi nachádza medzi 100 000 až 300 000 ton starej munície predovšetkým z obdobia druhej svetovej vojny.
Súš je ale v tomto ohľade len špičkou ľadovca, milióny ton korodujúcej munície (bomby, granáty, konvenčné a chemické bojové látky) sa nachádzajú na dne svetových morí a oceánov. Všetka táto stará munícia predstavuje veľký problém pre ekosystémy aj námornú infraštruktúru.
Koľko vojenského materiálu z čias prvej, ale najmä z obdobia druhej svetovej vojny hrdzavie na dne oceánov? Presné čísla nie sú známe. Podľa údajov nemeckého ministerstva životného prostredia z minulého roka sa len na nemeckom území v Severnom a Baltskom mori nachádza pravdepodobne okolo 1,6 milióna ton konvenčnej munície a päťtisíc ton chemickej munície, pričom väčšina spočíva na dne Severného mora. Tento objem munície by zaplnil nákladný vlak dlhý asi 1 000 kilometrov, čo približne zodpovedá cestnej vzdialenosti z Berlína do Paríža.
Potápač skúma muníciu z druhej svetovej vojny v oblasti skládky munície Kolberger Heide vo vonkajšom fjorde v Kieli. Zdroj: geomar.de. Foto: Christian Howe/ www.h2owe.de
Podmorské skládky munície
Viac než 80 rokov sa teda na dne morí a oceánov nachádza munícia, ktorá postupne koroduje a do životného prostredia sa z nej uvoľňujú škodlivé látky. Časť munície pochádza z bojov, zvyšok sa do Severného a Baltského mora dostal neskôr. Keď sa ustupujúca nemecká armáda chcela poistiť, že sa chemické bojové látky neocitnú v rukách víťazných mocností, potopila ich v pobrežných vodách. Lode plné munície potopili vo vybraných oblastiach Severného a Baltského mora aj spojenecké vojská s cieľom čo najrýchlejšie odzbrojiť porazené Nemecko.
Takýto spôsob likvidácie starej munície, dlho považovaný za bezpečný a finančne úsporný, sa pritom používal na celom svete až do 60. rokov 20. storočia. I britské a americké ozbrojené sily likvidovali svoju zastaranú muníciu z druhej svetovej vojny v moriach.
Likvidácia prebytočnej munície. Na obrázku tankové vyloďovacie plavidlo naložené muníciou na ceste k podmorskej skládke v pobrežných vodách Škótska. Zdroj: Wikimedia Commons
Britom na tento účel slúžila hlbokomorská priekopa medzi Škótskom a Severným Írskom, známa ako Beaufort’s Dyke. Podľa odhadov odborníkov sa v nej nachádza viac ako milión ton munície. V roku 2020 táto obria skládka nepoužitej munície zmarila plán vtedajšieho britského premiéra Johnsona na výstavbu mosta medzi Severným Írskom a Škótskom. Odborníci na likvidáciu bômb vtedy varovali, že by bolo príliš nebezpečné postaviť most cez Írske more, keďže akékoľvek práce, ako napríklad vŕtanie pilót v súvislosti s výstavbou mostov, by predstavovali neprijateľnú úroveň rizika v súvislosti s muníciou na morskom dne.
Američania sa zvyšnej munície zbavovali takisto vo vodách pred Havajom, Novým Škótskom, Newfoundlandom a pravdepodobne aj inde, nie všetky miesta sú totiž známe. V rámci Európy sa lokality, kde na dne morí spočívajú staré zbrane, majú okrem iného nachádzať aj v Stredozemnom a Čiernom mori.
Tikajúca hrozba
Stará munícia na dne morí a oceánov je tikajúcou hrozbou pre životné prostredie aj pre ľudí. Ilustračný obrázok. Zdroj: Wikimedia Commons
Dnes tak na dne morí a oceánov hrdzavejú milióny ton munície v rôznom stave deštrukcie. Predstava, že more všetko prijme, sa nám tak v 21. prvom storočí vracia ako bumerang.
Z poškodenej munície sa do morskej vody uvoľňujú chemické látky, ktoré sa hromadia v životnom prostredí, teda i v morských živočíchoch. Ryby a iné organizmy žijúce v zamorených oblastiach vykazujú vysoké koncentrácie chemických látok vo vnútorných orgánoch aj vo svalovine. Zatiaľ nejde o koncentrácie nebezpečné pre zdravie človeka, i keď s postupujúcim rozkladom munície sa hladiny látok zvyšujú. V prípade samotných rýb bola zistená zvýšená tvorba nádorov.
Stará munícia ohrozuje tiež celú morskú infraštruktúra, a to čoraz intenzívnejšiu námornú prepravu nákladu, budovanie ropovodov a nových off-shore zariadení.
Stratégie na odstraňovanie munície
Hoci sa s odstraňovaním munície zo Severného a z Baltského mora začalo pomerne skoro po skončení druhej svetovej vojny, problém je prítomný aj po 80 rokoch od ukončenia vojny. Vzhľadom na rastúce environmentálne riziká požadujú odborníci vytvorenie dlhodobých programov monitorovania munície v oblastiach, o ktorých sa vie alebo sa predpokladá, že tam bola deponovaná. Medzi navrhované opatrenia patria:
- vedecké vyhodnotenie historických záznamov o bojových operáciách a potopení munície;
- kompletné zmapovanie známych oblastí kontaminovaných muníciou;
- pravidelné kontroly chemického znečistenia mora a jeho spoločenstiev;
- sprievodné štúdie o vplyve búrok, morských prúdov, teploty, obsahu soli a kyslíka na muníciu (mechanické procesy opotrebenia, rozpad plášťa, presun, pokrytie sedimentmi atď.);
- vývoj nových metód bezpečnej likvidácie bojových prostriedkov.
Riešeniu globálneho problému sa venujú taktiež vlády jednotlivých krajín. Ešte v tomto roku sa Nemecko a Francúzsko zaviazali, že budú v budúcnosti pri odstraňovaní munície na kontaminovaných miestach úzko spolupracovať.
Problému sa venovala aj v poradí druhá konferencia Munition Clearance Week, ktorá sa konala v júni v severonemeckom meste Kiel. Hlavnými témami boli odstraňovanie munície, stav kontaminovaných morských oblastí a hrozba, ktorú predstavujú staré zbrane pre človeka a ekosystémy, ako aj potenciálne riešenia tohto problému.
Riešenia a opatrenia
V uplynulých rokoch vedci použili a zdokonalili viacero metód slúžiacich na mapovanie morského dna. Kombináciou fotografií, sonarového a magnetického mapovania tak v súčasnosti dokážu vytvárať snímky morského dna s vysokým rozlíšením, na ktorých je možné ľahko odlíšiť míny, debny so zbraňami alebo torpéda od kameňov alebo iných prírodných objektov.
Podobný pokrok bol dosiahnutý i pri vývoji rýchlych analytických metód. Pomocou mobilných hmotnostných spektrometrov môžu vedci v súčasnosti detegovať v morskej vode TNT a iné zlúčeniny typické pre výbušniny.
Nemeckí experti spolu s partnermi vyvíjajú postupy na bezpečnú a ekologickú likvidáciu munície v kontaminovaných oblastiach priamo na mori. Pilotný projekt predstavuje aj dokumentárny film francúzsko-nemeckej verejnoprávnej televíznej stanice ARTE.
Misia na vylovenie munície z mora | ARTE Re: Zdroj: Youtube/ARTEde
Čas beží
Munícia na morskom dne predstavuje „globálnu výzvu“. Ohrozuje citlivé ekosystémy, námornú infraštruktúru a aj životy ľudí. V súvislosti s jej zneškodnením ide o čas. Doteraz bola zmapovaná len malá časť postihnutých morských oblastí a na lokalizáciu a vylovenie pozostatkov z vojny je potrebná väčšia medzinárodná spolupráca.
Pomôcť s likvidáciou by mal i webový informačný portál s názvom AmuCad.org, ktorý sústreďuje všetky relevantné údaje z medzinárodného výskumu týkajúceho sa starej munície v moriach a oceánoch.
Systém založený na mapách využíva umelú inteligenciu a iné metódy na analýzu údajov, ktoré majú pomôcť s identifikáciou rizikových oblastí. Systém semaforov by mal v budúcnosti pomôcť identifikovať potenciálne riziká rýchlejšie, čiže to, v ktorých morských lokalitách dochádza k obzvlášť rýchlemu rozpadu munície, ale aj to, ktoré oblasti bohaté na muníciu sú čoraz intenzívnejšie využívané ľuďmi.
Zdroj: worldoceanreview.com, Gesellschaft für Maritime Technik, bundesumweltministerium.de, Mestský ústav ochrany pamiatok v Bratislave, The Guardian,
(zh)
