Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Politici vedcov počúvajú aj v Európskom parlamente. Ako to funguje?

Galina Lišháková

Organizácia EASAC vypracúva správy na najaktuálnejšie vedecké témy súvisiace s energiou, životným prostredím i biologickými vedami a prezentuje ich aj v Európskom parlamente. Ing. Mária Omastová, DrSc., ktorá v EASAC zastupuje SAV, pri príležitosti Svetového dňa vedy približuje, aký dopad majú na rozhodnutia politikov.

Ilustračný obrázok: ruka v gumovej rukavici drží skúmavku, v ktorej je dvojzávitnica DNA. Zdroj: iStock

Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphoto.com

10. november vyhlásilo UNESCO za Svetový deň vedy pre mier a rozvoj už v roku 2001. Urobilo tak s cieľom posilniť povedomie verejnosti o úlohe vedy pre mier a udržateľné spoločnosti.

S týmto úmyslom pracuje aj organizácia EASAC (European Academies’ Science Advisory Council) založená v roku 2001 na Kráľovskej švédskej akadémii vied. EASAC pozostáva z vedcov – zástupcov národných akadémií vied členských štátov EÚ, Nórska, Švajčiarska aj Veľkej Británie (dokopy z 28 akadémií), ktoré ju aj z veľkej časti financujú. Časť príspevkov im poskytujú neziskové organizácie, napríklad UNESCO. Názory a hodnotenia EASAC sú aj vďaka tomu nezávislé na obchodných alebo politických zámeroch a prezentujú sa nielen vo vedeckých časopisoch, ale napríklad aj na pôde Európskeho parlamentu.

Akým spôsobom to prebieha a nakoľko európski politici pri tvorbe zákonov naozaj zohľadňujú mienku a dôkazy vedcov, približuje Mária Omastová, DrSc., vedúca oddelenia kompozitných materiálov z Ústavu polymérov SAV, ktorá v EASAC zastupuje Slovenskú akadémiu vied. Mária Omastová je známa aj ako Vedkyňa roka SR 2016 a ako riešiteľka Interreg projektu Odpad z makroplastov v a pozdĺž Dunaja, o ktorom sme písali tu.

Vedia, že nevedia všetko

EASAC sa zameriava na nezávislé vedecké poradenstvo pre tvorcov politík v troch kľúčových programoch: energia, životné prostredie a biologické vedy. Mária Omastová hovorí, že o vedeckých témach, ktoré súvisia s aktuálnymi spoločenskými problémami, sa zvyčajne rozhoduje rok – dva dopredu, výskum predsa len vyžaduje čas. Existujú však aj výnimky. Napríklad na súčasnú pandémiu nového koronavírusu EASAC zareagovala najnovšou publikáciou s názvom Na ceste k udržateľnej budúcnosti: transformačné zmeny a post-COVID-19 priority. „Funguje to tak, že pre každú problematiku sa vytvorí skupina expertov z akadémií zúčastnených krajín a vypracuje sa k nej analytická správa. Prv než sa táto správa zverejní, prejde procesom oponovania aj editovania, ale zakaždým s ňou predstavitelia EASAC idú aj do Európskeho parlamentu, kde s ňou oboznámia politikov. Politici nemôžu mať, pochopiteľne, prehľad o všetkých vedeckých aspektoch problematiky, neraz nám aj sami povedia, aká problematika by ich zaujímala kvôli procesu rozhodovania. EASAC sa tejto problematike venuje a pripraví správu.“ Mária Omastová hovorí, že aj vďaka takejto spolupráci vedcov s politikmi Európska komisia navrhla a Európsky parlament schválil zákaz predaja jednorazových plastov, ako sú napríklad príbory, taniere či slamky od roku 2021. „Vďaka tomu vidíme, že naša komunikácia aj práca má na politikov dosah. Pandémia nám to komplikuje, kvôli nej sa nemôžeme stretávať osobne. A veci, na ktoré nemá každý rovnaký názor alebo sú, dajme tomu, náročnejšie na komunikáciu, sa najlepšie riešia osobne.“

Ilustračné foto: breh mora, plastový odpad — lyžička, slamka a fľaša. Zdroj: iStockphoto.com

Ilustračný obrázok: Zdroj: iStockphoto.com

Tému plastov a ich recyklácie vníma Európsky parlament ako veľký problém aj napriek tomu, že už prijal isté kroky, ktorými by sa malo ich používanie obmedziť. „Pred pár mesiacmi sme mali v EASAC-u webinár o plastových obalových materiáloch. Predstavujú veľký environmentálny problém pre všetky sféry a špecifický problém pre cirkulárnu ekonomiku (spôsob obehového hospodárenia, pri ktorom sa predchádza vzniku odpadu – pozn. red.). Nie všetky plasty sa totiž dajú recyklovať a opakovane použiť tak, aby nestratili svoje vlastnosti. Niektoré druhy plastov sa preto dajú recyklovať len niekoľkokrát, niektoré vôbec. V rámci webinára sme prebrali všetky problémy, ktoré v tejto sfére vznikajú, a navrhli sme riešenia. Sú zhrnuté v tlačovej správe, ktorá bola publikovaná v marci.

EASAC: Lepšia budúcnosť vyžaduje veľké úsilie

Pri príležitosti Svetového dňa vedy pre mier a rozvoj vydala organizácia EASAC výzvu. V nej zdôrazňuje, že ak chceme budúcim generáciám zabezpečiť bezpečnú a stabilnú budúcnosť, musíme vynaložiť veľké spoločné úsilie pri riešení mnohých globálnych výziev, ktorým čelíme. K týmto výzvam patrí zmena klímy i jej dôsledky a s ňou aj potreba rozvoja obnoviteľných zdrojov energie bez nepriaznivého vplyvu na podnebie a životné prostredie. Dôležitá je tiež potreba zásobovania rastúcej populácie Zeme čistou vodou a výživnými potravinami pestovanými v udržateľných podmienkach v obnovených ekosystémoch a aj zvrátenie prudkého úbytku druhov a biodiverzity. Tieto výzvy sa spájajú aj s naším zdravím a potrebou liečiť i predchádzať vzniku a šíreniu závažných chorôb.

Na zvládnutie všetkých týchto problémov potrebujeme nové vedomosti a efektívne nástroje. Nezabúdajme, že vedci neustále pracujú na tom, aby nám veda a nové získané poznatky poskytli modernejšie techniky a technológie. Cieľom organizácie EASAC je nielen rozvoj vzájomnej spolupráce akadémií a vytvorenie spoločnej platformy na vyjadrovanie sa k naliehavým otázkam rozvoja vedy a spoločnosti, ale aj poradenská činnosť pri príprave dokumentov v súlade s legislatívou EÚ. Týmto spôsobom môžu akadémie vied poskytovať faktické dôkazy politikom a tvorcom postupov v mnohých kľúčových oblastiach. Celú správu EASAC si môžete prečítať tu.

Oslávme Svetový deň vedy

Hádam nikdy sa ľudstvo neupínalo na vedcov s takou nádejou ako dnes, keď bojuje s pandémiou nového koronavírusu. Nielen preto, že od nich očakávame vakcínu, ktorá jediná môže šírenie choroby zastaviť, ale aj preto, že do emocionálne vypätej situácie denne prinášajú potrebné analýzy, výskumy, fakty, dáta a potrebné racionálne rady.

Ani slovenskí vedci v tejto situácii neostali nečinní. K jej riešeniu prispeli vývojom testov na rozoznanie SARSCoV-2, pľúcnej ventilácie a počas prvej vlny zatvorenia krajiny aj nezištnou pomocou v preťažených štátnych laboratóriách, v ktorých sa robili výsledky výterov potenciálne nakazených.

Teší nás, že si ich konečne viac všímajú aj politici. Kiežby tomu tak bolo aj pri ich ďalších rozhodnutiach. Oslávme Svetový deň vedy pre mier a rozvoj s týmto tichým želaním.

Zdroj: TS EASAC – European Academies, Science Advisory Council
Foto: iStockphoto.com

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky