Výskum má prispieť k ochrane baobabov, ktoré tiež ohrozuje klimatická kríza a čoskoro by sa mohli ocitnúť na červenom zozname.
Slnko zapadá nad alejou baobabov na Madagaskare. Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphoto.com
Baobab (Adansonia) je jedinečný monumentálny strom, ktorý rastie v Austrálii, Indii, na Cejlóne a Madagaskare. Na svete existuje osem druhov, známy je napríklad druh Adansonia digitata, charakteristický pre africkú krajinu. Vedci odhadujú, že baobaby rastú na našej planéte už 200 000 miliónov rokov a podľa údajov získaných na základe uhlíkového datovania C14 sa môžu dožívať až 3 000 rokov.
Korene baobabu siahajú do hĺbky 30 metrov. Uprostred vyprahnutej krajiny je akousi zásobárňou vody. Kmeň dospelého stromu, ktorý môže mať výšku od 5 do 30 metrov, tvorí z 80 percent voda. Môže obsahovať až 120 000 litrov vody, čo je 12 000 kanvíc naplnených vodou.
Kvety baobabu sú veľké a biele a majú mimoriadne intenzívnu vôňu. Otvárajú sa v noci a svojím pachom lákajú napríklad netopiere, ktoré ich opeľujú. Medzi ďalšie opeľovače patria aj komby veľké (Otolemur crassicaudatus) alebo motýle lišaje. Plody baobabu obsahujú dreň, na ktorej si rady pochutnávajú napríklad slony.
Kvety baobabu lákajú živočíchy svojou intenzívnou vôňou. Zdroj: iStockphoto.com
Tajomný pôvod
Tento obrovský a majestátny strom, ktorý nesie prívlastky ako matka lesa alebo strom života, fascinuje ľudí od nepamäti. Vedcov v súvislosti s baobabom zamestnáva i otázka, odkiaľ pochádza. Jeho pôvod je totiž tak trocha záhadou.
Medzinárodný výskumný tím pod vedením Spoločného čínsko-afrického výskumného centra (Sino-Africa Joint Research Center, CAS), ktorého hostiteľom je Wuhanská botanická záhrada Čínskej akadémie vied, nedávno uskutočnil analýzu genómu baobabov s cieľom zistiť, odkiaľ strom pochádza. Štúdia bola uverejnená v medzinárodnom časopise Nature.
Rozšírenie ôsmich druhov baobabov a ich stav ochrany podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov (IUCN). Farebné políčka predstavujú výskyt jednotlivých druhov baobabov. Zdroj: CAS Autor: Sino-Africa Joint Research Center (SAJOREC)
Vedci dúfajú, že im analýza genómu baobabov odhalí niektoré indície, ktoré by mohli pomôcť pri ochrane týchto unikátnych stromov v časoch klimatickej krízy a globálneho otepľovania.
Výskum genómu naznačuje, že práve Madagaskar by mohol byť krajinou, z ktorej sa strom rozšíril aj do iných kútov sveta. Madagaskar je známy svojou rozmanitou faunou a flórou a veľkou biodiverzitou. Koniec koncov je to jedno z mála miest na svete, kde baobab rastie.
Pozrite si
Analýza genómu baobabov
Vedci použili vysokokvalitné genomické údaje pochádzajúce z ôsmich existujúcich druhov baobabu. Na základe ich analýzy zostavili akýsi rodokmeň stromu, evolučnú históriu línie baobabov. Údaje poukazujú na to, že baobab pochádza z Madagaskaru a neskôr sa rozšíril do Afriky a Austrálie.
Podľa vedcov špecifické faktory prostredia, v ktorom stromy rastú, ako sú podnebie, živočíšne opeľovače a najmä zmeny morskej hladiny na lokálnej úrovni, ovplyvnili formovanie každého druhu.
Na základe genomických údajov o rodokmeni baobabov je najpravdepodobnejší scenár, že všetky baobaby pochádzajú práve z Madagaskaru. V prospech tohto predpokladu svedčí i to, že šesť z ôsmich druhov baobabov sa nachádza práve na Madagaskare.
Hladina mora a expanzia baobabu
Vedcov okrem iného zaujíma tiež to, aký vplyv má výška hladiny mora, ktorá súvisí s klimatickými zmenami, a následná strata biotopov na najväčší a najznámejší druh zo šiestich madagaskarských baobabov Adansonia grandidieri. Vďaka tomu budú vedieť do budúcnosti odhadnúť, ako sa dokážu baobaby vyrovnať s problémami, aké so sebou prináša globálne otepľovanie, ale aj rozširovanie poľnohospodárskej pôdy.
Baobab (Adansonia grandidieri). Zdroj: iStockphoto.com
„To, čo dnes vidíme na baobaboch na Madagaskare, bolo do značnej miery ovplyvnené medzidruhovou konkurenciou aj geologickou históriou ostrova, najmä zmenami hladiny miestneho mora,” uviedol Jun-Nan Wan, prvý autor a výskumník z Wuhanskej botanickej záhrady Čínskej akadémie vied.
Podľa údajov o globálnej priemernej hladine mora (GMSL) z obdobia za posledných 10 miliónov rokov vedci vypočítali, že baobaby sa rozširovali vtedy, keď bola hladina mora nižšia. Ak by sa tento trend zachoval, mohla by zvyšujúca sa hladina mora v dôsledku meniacej sa klímy brániť rozširovaniu populácie baobabov.
Bude baobab čoskoro na červenom zozname?
Menšia šanca na expanziu spojená so špecifickou ekologickou nikou baobabu je najlepším predpokladom na to, aby sa zo stromu stal ohrozený druh.
Ekologická nika
Ekologická nika je súhrnné označenie pre rôzne ekologické faktory, ktoré potrebuje konkrétny druh na prežitie v danom ekosystéme. Súbor všetkých trofických nárokov druhu je jeho potravová nika. Druh má aj priestorovú niku, akýsi životný priestor. Podobné druhy obsadzujú podobné niky, no žiadne dva organizmy nemôžu trvalo existovať v jednej nike, pretože vtedy dochádza k výraznej medzidruhovej kompetícii o priestor a zdroje potravy.
Ak k tomu pripočítame stratu biotopov samotných stromov a ich opeľovačov, ako sú netopiere a nočné motýle, ochrana baobabov sa stáva naliehavým problémom.
Vedci preto navrhujú prehodnotiť klasifikáciu niektorých druhov baobabov z ohrozených na kriticky ohrozené druhy. Preklasifikovanie druhu a jeho zaradenie na Červený zoznam ohrozených druhov IUCN vyžaduje, aby bola známa príčina úbytku a aby pokles populácie predstavoval aspoň 90 percent, čo je už prípad niektorých druhov baobabov.
Zdroj: Chinese Academy of Sciences, Kruger National Park, edu.ceskatelevize.cz, Biopedia.sk, Royal Botanic Gardens Kew
(zh)
