Článok uverejňujeme pri príležitosti Medzinárodného dňa kávy, ktorý každoročne pripadá na 1. októbra.
Najväčším svetovým producentom kávy je Brazília. Krajina vypestuje približne tretinový objem celkovej produkcie kávových zŕn na svete. Priemerný Slovák vypije podľa štatistík okolo 3 – 4 kilogramy kávy za rok. Zdroj: iStock/bonchan
Ak sa aj vaše ráno nezaobíde bez šálky kávy, nie ste jediní. Vo svete sa denne vypijú približne dve miliardy šálok. Novým zákonom Európskej únie by sa už čoskoro mohli obľúbené kávové zrná a aj ich pestovatelia dostať pod väčšiu kontrolu.
Stop odlesňovaniu
Od roku 2026 budú musieť firmy predávajúce kávu na trhu Európskej únie (EÚ) preukazovať, že ich produkt spĺňa štandardy deforestation-free, t. j. pri jeho získaní nedošlo k odlesňovaniu. To znamená, že každé balenie zrnkovej kávy, každá dóza mletej kávy či kapsula do espressa musí pochádzať z plantáže, ktorá nevznikla výrubom lesa po 31. decembri 2020.
Tieto nové pravidlá, súčasť nariadenia EÚ o odlesňovaní, sú krokom k tomu, aby európska spotreba neprispievala k ničeniu svetových lesov. No priamo v teréne od etiópskych kopcov až po brazílske plantáže môžu zásadne zmeniť spôsob, ako sa káva pestuje, akým spôsobom prebieha obchod a predaj.
Odlesňovanie je jedným z hlavných dôvodov úbytku biodiverzity a podieľa sa asi na desiatich percentách celosvetových emisií skleníkových plynov. Kávové plantáže spolu s produkciou kakaa, sóje či palmového oleja, ktorých sa nové pravidlá tiež týkajú, sú v niektorých krajinách známymi zdrojmi ničenia lesov.
Obavy z byrokracie
Podľa nového nariadenia EÚ o odlesňovaní budú musieť firmy dokázať, odkiaľ presne ich káva pochádza, a to až na úroveň konkrétneho poľa, kde boli zrná vypestované. Úradom v EÚ budú musieť poskytnúť geolokačné údaje aj dokumentáciu o tom, ako káva putovala celým dodávateľským reťazcom. Okrem toho budú musieť doložiť dôkaz (často pomocou satelitných snímok), že pôda, na ktorej káva rastie, nebola po 31. decembri 2020 odlesnená.
Pravidlá mali pôvodne vstúpiť do platnosti začiatkom tohto roka, no po sťažnostiach viacerých krajín sa ich účinnosť posunula. Vlády a priemyselné združenia v Latinskej Amerike, Afrike a juhovýchodnej Ázii varovali, že pre malé farmy môžu priniesť obchodné problémy. Sťažnosti na nové regulácie dostala dokonca aj Svetová obchodná organizácia (WTO).
Väčšina firiem bude musieť nové podmienky spĺňať od 30. decembra 2025. Malé podniky dostali viac času, pre ne začne povinnosť platiť od 30. júna 2026.
Víťazi a porazení
Dodávateľský reťazec kávy je veľmi zložitý. Zrná pestujú milióny farmárov, predávajú ich zberačom, odtiaľ putujú k spracovateľom, exportérom, importérom a pražiarňam, až sa nakoniec dostanú na pulty obchodov. Nové pravidlá EÚ pridajú do tohto procesu viac kontrol, viac byrokracie a možno aj úplne nové stratégie, ako zabezpečiť dodávky kávových zŕn.
Najzraniteľnejšie sú malé farmy. Po zavedení pravidiel môžu prísť o zmluvy či prístup na trh, ak nebudú schopné poskytnúť GPS súradnice svojich polí a dôkazy o tom, že ich pôda nebola odlesnená. To by mohlo kupujúcich prinútiť, aby sa preorientovali na väčšie farmy alebo organizované družstvá, ktoré vedia potrebnú dokumentáciu zabezpečiť.
Ak farma nedokáže dodať presné súradnice alebo zaplatiť za služby mapovania, môže sa ocitnúť mimo najväčšieho kávového trhu na svete. Naopak, väčší pestovatelia, ktorí už používajú systémy na sledovanie pôvodu kávových zŕn až na úroveň konkrétneho poľa, môžu získať výraznú konkurenčnú výhodu.
Zalesnenie vo svete v roku 2020. Zdroj: FAO
Nové pravidlá prinášajú aj prísnejší dohľad nad krajinami, kde je riziko odlesňovania najvyššie, čo by mohlo spomaliť odbyt z týchto regiónov. Kupci by sa preto mohli presunúť do regiónov s nižším rizikom odlesňovania.
Aj mimo Európy budú veľkí odberatelia pravdepodobne uprednostňovať kávu, ktorej pôvod sa dá presne vystopovať až na neodlesnené polia. To môže znamenať, že malé farmy bez dôkazov stratia odbyt, čo by mohlo znížiť dostupnosť viacerých druhov kávy, zvýšiť ich cenu a niektorých pestovateľov úplne vyradiť z trhu. V mnohých prípadoch môžu zrná bez dokumentácie skončiť na iných trhoch, napríklad v USA.
Ako pomôcť malým pestovateľom
Pre malé farmy bude úspech závisieť od prístupu k technickej podpore a lacným nástrojom na sledovanie pôvodu ich úrody. Niektoré krajiny už vyvíjajú národné systémy na sledovanie odlesňovania a tlačia na EÚ, aby investovala viac do ich podpory.
Farmy, ktoré dokážu pravidlá dodržať (často prostredníctvom družstiev), sa môžu stať atraktívnymi, nízkorizikovými dodávateľmi pre veľkých odberateľov.
Zmena by tiež mohla zvýšiť dopyt po certifikátoch udržateľnosti, ako sú Rainforest Alliance, 4C Common Code či Fairtrade, ktoré garantujú, že produkty neprispievajú k odlesňovaniu. No aj certifikované farmy budú musieť poskytovať presné údaje o polohe.
Potenciál agrolesníctva
Arabika, najrozšírenejší druh kávy na svete, sa prirodzene vyvinula ako ker rastúci v tieni vyšších stromov, najlepšie sa jej darí vo vyšších tropických oblastiach s chladnejším podnebím a dobrou drenážou. Práve to ukazuje cestu, ako môžu pestovatelia znížiť riziko odlesňovania a pritom pokračovať v pestovaní kávy. Reč je o agrolesníctve, teda kombinovaní kávovníkov s inými stromami v rámci jedného ekosystému.
Zber kávy na malej agrolesníckej farme v západnej Keni. Kávové kríky boli vysadené medzi stromy, ktoré poskytujú tieň. Kredit: Svetové agrolesnícke centrum/Joseph Gachoka
Agrolesníctvo znamená, že medzi kávovníkmi alebo v ich okolí pestovatelia vysádzajú alebo zachovávajú tienisté stromy, aby udržali prirodzený stromový kryt. V takýchto systémoch pomáhajú tienisté stromy vyrovnávať horúčavy a suchá – znižujú vyparovanie vody z pôdy a zmierňujú stres rastlín z nedostatku vlahy.
Niekoľko terénnych štúdií ukazuje, že vďaka stromom je strata vody nižšia. Výskumy tiež poukazujú na komplementárne využívanie vody medzi kávovníkmi a tieňovými stromami. Pre farmárov je praktickým pomocníkom napríklad Shade Catalog od organizácie World Coffee Research. Shade Catalog radí, ktoré druhy stromov vysádzať podľa lokality a cieľov pestovateľa.
Agrolesníctvo je bežné v Etiópii, odkiaľ arabika pochádza, a v niektorých častiach Strednej Ameriky, a to jednak pre tradíciu pestovania v tieni a jednak pre dopyt po tejto káve. No podľa nových pravidiel EÚ budú musieť aj tieto farmy zdokladovať, že od roku 2020 neprispeli ku klčovaniu lesov.
Dôsledky pre spotrebiteľov
Pre európskych konzumentov prinášajú nové pravidlá sľub udržateľnejšej kávy. Na druhej strane môžu znamenať aj vyššie ceny, ak sa náklady na dodržiavanie pravidiel prenesú na spotrebiteľov.
Mimo Európy môžu zmeny v globálnom obchode ovplyvniť, kde sa káva predáva a za akú cenu. Keďže európski odberatelia budú bojovať o plne overenú kávu z neodlesnených oblastí, väčšia časť takejto produkcie poputuje na európsky trh. To môže znamenať, že pražiari v USA zaplatia viac alebo budú mať obmedzené dodávky sledovateľnej kávy, zatiaľ čo neoverené zrná budú mať nižšiu cenu, alebo ich značky jednoducho vyradia, aby držali krok s európskymi štandardmi.
Zdroje: Európska komisia (1, 2), IPCC, Euronews, CSIS, The New York Times, The Shade Catalog
(RR)
