Inšpiráciu na vývoj nových zmesí čerpajú vedci z Panónie, najsuchšej, najteplejšej a najextrémnejšej oblasti v strednej Európe.
V lete by mal byť trávnik obohatený o farebné druhy, ktoré lákajú hmyz. Zdroj: iStockphoto.com
Na mestské trávniky, ale aj na trávnaté porasty vo voľnej prírode dolieha zmena klímy, ktorá so sebou prináša horúčavy aj sucho. Preto trávniky nielen schnú, ale mení sa aj ich zloženie a klesá druhová rozmanitosť.
Trávniky a trávnaté porasty strácajú schopnosť plniť ekologické funkcie, ako je napríklad ukladanie uhlíka do pôdy alebo ochladzovanie okolia. Vedci preto hľadajú spôsob, ako chrániť najmä mestské trávniky pred dosahmi klimatickej zmeny.
Nové trávne zmesi
Odpoveďou na tento problém by mohli byť nové trávne zmesi obsahujúce druhy z panónskej oblasti. Vedci, ktorí na výskume spolupracujú, vychádzajú z využitia panónskej flóry, ktorá je dobre adaptovaná na extrémy počasia, ako sú suché a horúce letá. „Panónia je najsuchšia, najteplejšia a najextrémnejšia oblasť z hľadiska zmeny klímy v strednej Európe. Ide o oblasť zahŕňajúcu Maďarsko, Srbsko, Chorvátsko a Dolné Rakúsko, ktorá sčasti zasahuje aj do južnej Moravy. Hlavným zmyslom je nazbierať a namnožiť druhy z kvetnatých lúk, ktoré sú pre túto oblasť typické a sú schopné zvládať klimatické extrémy,“ opísal cieľ projektu PannFlora Stanislav Hejduk z Agronomickej fakulty Mendelovej univerzity v Brne.
Overené druhy
Panónska oblasť je dlhodobo vystavená horúčavám a suchu. Aj preto sú niektoré druhy z tejto oblasti overené a dajú sa množiť aj šľachtiť. „Je to napríklad ľadenec rožkatý alebo ranostajovec pestrý, pri mnohých druhoch však osivo nie je k dispozícii. Na základe botanických snímok z Masarykovej univerzity sme vybrali zhruba osemdesiat druhov rastlín, ktoré by malo zmysel množiť a ktoré sú pre trávniky dôležité,“ vysvetlil Hejduk. S daným cieľom budú vedci v priebehu tohto leta zbierať osivo z vybraných druhov a testovať ich vhodnosť na množenie v poľných podmienkach.
Trávniku škodí aj nesprávna starostlivosť
Podľa Hejduka trávnikom škodí nielen klimatická zmena, ale aj nesprávna starostlivosť. „Problém nastáva vtedy, keď mestá sekajú trávniky podľa plánu bez ohľadu na počasie. Napríklad v roku 2018, ktorý bol jedným z najsuchších rokov za posledných dvadsať rokov, mestá často trávniky kosili týmto spôsobom. Nízko zosekané trávniky potom uschli a začal sa masívne šíriť jačmeň myší,“ priblížil Hejduk dosahy nesprávnej starostlivosti o trávniky v mestách.
Veľkým problémom je podľa neho aj takzvané mulčovanie, keď sa trávnik pokosí, posekaná hmota sa rozdrví a položí sa späť na pokosený trávnik. Tým sa síce ušetrí za odvoz hmoty, ale ak zostane veľké množstvo biomasy na povrchu, trávnik degraduje.
Dôležitá je aj estetická funkcia trávnika
Pôvodné druhy panónskych trávnikov v sídelnej zeleni by mali zvládať nielen horúcu a suchú klímu, ale mali by plniť aj estetickú funkciu. „V lete, keď rad bežných trávnikov schne, by mali byť nové druhy farebne kvitnúce a mali by lákať hmyz. Objaví sa tam napríklad dúška panónska, nevädzovec lúčny alebo šalvia lúčna,“ zmienil Hejduk druhy, ktoré by mali mestské trávniky obohatiť.
Vedci sa chcú okrem osiva sústrediť aj na lepšiu osvetu týkajúcu sa starostlivosti o mestské trávniky. V minulosti štandardný spôsob starostlivosti už je totiž dnes nedostatočný a je potrebné uvažovať inak a v širších súvislostiach.
Zdroj: TS Mendelova univerzita v Brne
(zh)
