Slovensko zatiaľ nevyhlasuje stav klimatickej núdze. Riešeniu klimatickej krízy sa však mieni venovať.
Koncom septembra minulého roku spustila občianska Iniciatíva Klíma ťa potrebuje petíciu Za klímu, ktorú podpísalo 128-tisíc ľudí. Poslancov Národnej rady v nej žiadali o vyhlásenie stavu klimatickej núdze, dosiahnutie uhlíkovej neutrality už v roku 2040 a do konca tohto roka aj prípravu a schválenie štátnej stratégie, s ktorou by k nej bolo možné dospieť.
Parlament po prerokovaní petície deklarovanie stavu klimatickej núdze odmietol. Zo 139 prítomných poslancov bolo len 60 za, šiesti boli proti a 69 sa zdržalo. Zároveň prijal uznesenie, ktoré konštatuje závažnosť problému klimatickej zmeny a potreby jej prioritného riešenia. Zo 138 prítomných bolo 118 poslancov za, proti boli traja, zdržalo sa 15.
Toto uznesenie hovorí, že v období klimatickej krízy má parlament podporovať opatrenia vlády na adaptáciu Slovenska na klimatické zmeny, najmä tie, ktoré sú aj v programovom vyhlásení vlády. Sú to napríklad presadzovanie vymožiteľnosti práva v oblasti ochrany životného prostredia, rešpektovanie záväzkov z Parížskej klimatickej dohody a Agendy 2030 či posilnenie environmentálneho vzdelávania, znižovanie dôsledkov klimatickej zmeny zvýšením ochrany zložiek životného prostredia, ako sú lesy, pôda, voda, ovzdušie a biodiverzita.
Odporúča novelu zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
Vláde tiež odporúča poveriť Ministerstvo životného prostredia SR vypracovaním novely zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ktorou sa zavedie posudzovanie aj na základe dosahov na zmenu klímy a adaptáciu sa na jej dôsledky na základe ustanovení Parížskej dohody. Poveriť prípravou Stratégie uhlíkovej neutrality SR s modelom socioekonomicky optimálneho dosiahnutia neutrality v roku 2050 by mala envirorezort, ministerstvá hospodárstva a financií.
Žiada správu o opatreniach pre nízkouhlíkovú stratégiu
Vláda má tiež predložiť parlamentu správu o prijatých opatreniach na dosiahnutie cieľov stanovených v nízkouhlíkovej stratégii a opatreniach prijatých v rámci Európskej únie do 31. decembra 2022.
Kabinetu navyše Národná rada SR odporúča zastaviť štátne investície do projektov využívajúcich fosílne palivá. Zameriavať by sa mal na komplexnejšiu starostlivosť o prírodné záchyty skleníkových plynov, ako sú lesy, pôdy, poľnohospodárske pozemky a mokrade, ktoré by sa mali zachovať a rozširovať. Pritom by mala vláda realizovať opatrenia na zvýšenie adaptácie lesov na klimatické zmeny, odolnosť proti kalamitám, druhovú, vekovú a biotopickú pestrosť.
Aktivisti sú sklamaní
Iniciatíva Klíma ťa potrebuje vyjadrila s týmto uznesením nespokojnosť. Vníma, že medzi poslancami NR SR sa našli takí, ktorí pochopili skutočný rozsah klimatickej krízy a nevyhnutnosť riešení a aj na pôde parlamentu sa zasadzovali o naplnenie požiadaviek petície. Aj vďaka nim sa vytvorila možnosť, aby sa najbližšie mesiace intenzívne diskutovalo o tom, aké opatrenia sa budú realizovať.
„Nesmie však skončiť iba pri tom. V súbehu s touto diskusiou sa už v súčasnosti musia začať realizovať rozsiahle opatrenia na zmiernenie dopadov klimatickej krízy aj na samotné predchádzanie klimatickým zmenám. Preto chceme dôsledne sledovať, ako budú jednotlivé rezorty napĺňať odporúčania Národnej rady Slovenskej republiky a aktívne podnikať kroky, ktoré sú podľa svetových vedcov potrebné na to, aby sme predišli tragickým dopadom klimatickej zmeny,” povedal iniciátor petície Jakub Hrbáň.
Európsky parlament vyhlásil stav klimatickej núdze v Európskej únii už na konci novembra 2019. Na svete ho doposiaľ vyhlásilo 38 krajín. Trvať by mal dovtedy, kým sa nepodarí dosiahnuť uhlíkovú neutralitu.
Zdroje: NRSR, @klimatapotrebuje, euractiv.sk
(GL)