Z diel Moneta a Turnera klimatológovia analyzovali, na akej úrovni boli v ich časoch uhlíkové emisie.
Claude Monet: Dojem. Západ slnka. 1872. Zdroj: Wikimedia Commons
Portál o vede ScienceAlert interpretuje výsledky štúdie, ktorú pred pár dňami uverejnil vedecký magazín PNAS. Viedli ju Anna Lea Albrightová z parížskej Sorbonny a Peter Huybers z Harvardskej univerzity s cieľom zistiť, či existuje vzťah medzi zmenami atmosférických podmienok spojených s industrializáciou a zmenami v maliarskom štýle.
Claude Monet bol dôležitým zakladateľom impresionistického umeleckého hnutia, ktoré vzniklo v 19. storočí. Wiliam Turner bol anglický romantický krajinár, ktorý sa považuje za jeho predchodcu. Dnes si niektorí vedci myslia, že revolučný štýl impresionistov silne ovplyvnilo znečistenie ovzdušia.
Na začiatku svojej kariéry totiž Monet maľoval mestá a krajiny, ktoré ostro kontrastovali s oblohou.
No keď sa na nej začali prejavovať dôsledky priemyselnej revolúcie, umelcove obrazy sa stávali zahmlenejšia a jeho paleta bledšia. Klimatológovia teraz dokázali, že tieto zmeny odrážajú atmosférické podmienky danej doby.
Znečistený realizmus
Základným predpokladom výskumníkov bolo, že impresionizmus v podobe, v akej sa rozvinul v dielach Moneta a ďalších maliarov tej doby, obsahuje prvky toho, čo nazvali znečisteným realizmom.
Aby pokryli celú dĺžku priemyselnej revolúcie, ako aj nasledujúce obdobie, zamerali sa najmä na dvoch umelcov, ktorí boli plodnými maliarmi oblohy v 19. storočí: Moneta a britského maliara Williama Turnera, jeho predchodcu.
Znečistenie ovzdušia je spôsobené nárastom toxických mikroskopických častíc, ktoré sa suspendujú v atmosfére.
Počas priemyselnej revolúcie väčšina týchto emisií pochádzala z uhoľných elektrární.
Keďže častice sadzí môžu absorbovať a rozptyľovať slnečné svetlo, znečistenie ovzdušia môže pri pohľade do diaľky stmavieť farby a rozmazať okraje pozorovaných predmetov či krajiny.
Moderné fotografie znečistenej panorámy krajiny napríklad vykazujú v priemere o devätnásť percent nižší kontrast ako fotografie jasnej panorámy.
Aplikovanie tejto analytickej techniky na maľby teraz umožnilo výskumníkom predpovedať, aký kontrast pri pohľade na panorámu môžeme očakávať v súvislosti s emisiami CO2.
Absencia londýnskej hmly Moneta desila
Autori štúdie skúmali tridsať osem Monetových obrazov, ktoré namaľoval v rokoch 1864 až 1901 a šesťdesiat Turnerových olejomalieb, ktoré vznikli v rokoch 1796 až 1850.
„Na Turnerových dielach je vidno, že časom prešiel od ostrých kontúr k zahmlenejším, od sýtejšej k pastelovej farebnosti a od figuratívnemu k impresionistickému prejavu,“ píšu autori a dodávajú, že podobný vývoj je evidentný aj v prípade Monetových diel.
Zatiaľ čo väčšina Turnerových obrazov zobrazuje Anglicko, Monetove obrazy, ktoré skúmali výskumníci, vznikli v Paríži a Londýne.
Z historického hľadiska je zrejmé, že emisie uhlíka v oboch týchto mestách úzko súvisia s prechodom umelca na impresionistický štýl.
Monet dokonca napísal: „To, čo mám v Londýne najradšej, je hmla. A keď som vstal a videl som, že nie je žiadna hmla, ani len kúdol hmly, vydesilo ma to. Ležal som na zemi a predstavoval som si všetky moje obrazy hotové. Ale postupne sa zapálili ohne a vrátil sa dym aj opar.“
Albrightová a Huybers hovoria, že im je jasné, že zmeny životného prostredia sa prejavujú v umeleckých dielach, aj keď ich nespôsobia ľudia.
Turner napríklad začal maľovať akvarelovú sériu západov slnka po erupcii sopky Tambora (nachádza sa na indonézskom ostrove Sumbawa – pozn. red.) v roku 1815. Jej výbuchom sa do atmosféry dostalo také množstvo prachových častíc, že obloha bola červená až v Londýne.
William Turner: Norhamský hrad pri východe slnka. Cca 1845. Zdroj: Wikimedia Commons
Bez smogu by impresionizmus nevznikol
„Veď aj umelecký kritik 19. storočia John Ruskin napísal o Turnerovom diele, že ‚keby počasie, keď som bol mladý, bolo také, aké je teraz, žiadna kniha s názvom Moderní maliari by nikdy nevznikla’,“ uvádzajú autori vo svojej štúdii.
Nízky kontrast farieb, ktorý možno pozorovať na neskorších Monetových obrazoch, napríklad zodpovedá vysokým emisiám v Londýne na konci 19. storočia.
Podľa analýzy raných Monetových obrazov bola viditeľnosť v čase, keď ich maľoval, v priemere asi dvadsaťštyri kilometrov, kým podľa jeho neskorších malieb z Londýne bola v priemere len šesť kilometrov.
Jeho obrazy londýnskeho mosta Cross Bridge sú obzvlášť zahmlené.
Podľa vedcov zobrazujú priemernú viditeľnosť len jeden kilometer. Môže to znieť extrémne, ale podľa oficiálnych prieskumov v hustej londýnskej hmle v zime roku 1901 nikdy nebola viditeľnosť viac ako dva kilometre.
Existuje dokonca šanca, že Monet intenzívne maľoval aj počas smogových dní.
Dokazujú to tiež jeho listy z roku 1900, v ktorých v súlade s dennými správami o počasí opisuje slabý vietor a dážď – podmienky, ktoré zvyknú sprevádzať znečistené ovzdušie.
To neznamená, že znečistenie ovzdušia môže vysvetliť vývoj všetkých historických maliarov, ale určite sa zdá, že má na mnohých silný vplyv.
Napríklad maliari ako Edgar Degas mohli maľovať zahmlenejšou paletou, pretože ich oči časom slabli. Monet však začal maľovať v impresionistickom štýle roky predtým, ako sa u neho vyvinul šedý zákal. Znečistenie ovzdušia zrejme ovplyvnilo jeho štýl viac ako staroba.
„Podľa nášho názoru zaznamenávajú impresionistické maľby prírodné javy – na rozdiel od predstavy, že išlo o abstrahovanie. Avšak to neznižuje ich význam. Skôr zvýrazňujú prepojenie prostredia a umenia,“ uzatvárajú.
Zdroj: ScienceAlert
Zdroj foto:
William Turner: Norhamský hrad pri východe slnka. Cca 1845. Zdroj: Wikimedia Commons;
Claude Monet: Dojem. Východ slnka. 1872. Zdroj: Wikimedia Commons
(GL)
