Ľudstvo zažilo najväčšie suchá za posledných dvetisíc rokov, hovoria vedci

VEDA NA DOSAH

Najintenzívnejšie poľnohospodárske suchá boli medzi rokmi 2015 až 2018, vyčítali odborníci z letokruhov dubov.

Pšeničné pole. Zdroj: iStockphoto.com

Ilustračný obrázok, Zdroj: iStockphoto.com

Letné poľnohospodárske suchá, ktoré v posledných rokoch postihli najmä strednú Európu, boli závažnejšie než ktorékoľvek iné za posledných 2110 rokov. 

K týmto záverom sa vedci dopracovali analyzovaním stabilných izotopov uhlíka a kyslíka v letokruhoch dubov prevažne v Českej republike. Dáta, ktoré získali, im pomohli zrekonštruovať mieru nedostatku alebo nadbytku vlahy pre každý rok. 

Anomáliu odborníci pripisujú klimatickým zmenám, ktoré spôsobil človek, vrátane takzvaného dýzového prúdenia v atmosfére.

Z analýz, ktoré urobili pracovníci z Ústavu výskumu globálnej zmeny AV ČR v Brne, naviac vyplýva, že množstvo a intenzita extrémnych javov, najmä sucha a vysokých teplôt, bude v nasledujúcich desaťročiach naďalej stúpať. 

Na výskume pracoval vedecký tím pod vedením profesora Ulfa Büntgena z Ústavu výskumu globálnej zmeny AV ČR a Cambridgeskej univerzity. Štúdiu zverejnil odborný časopis Nature Geoscience.

Letokruhy sú ako odtlačky prstov

V štúdii vedci využili letokruhy, ktoré v tomto prípade fungujú ako „odtlačky prstov” a dajú sa využiť pri rekonštrukcii klímy za predchádzajúce roky. 

Odborníci sa zamerali na letnú klímu a najmä na výskyt takzvaného poľnohospodárskeho sucha za posledných 2110 rokov. 

Podarilo sa im získať presné informácie o miere nedostatku a, naopak, aj nadbytku vlahy za každý rok. Výsledky vedcov odhalili, že dlhodobý trend vysychania krajiny, ktorý videli v celom sledovanom období, sa v dvadsiatom storočí zrýchlil a v roku 2015 nakoniec prekonal všetky doterajšie suché periódy. 

„Všetci si uvedomujeme, že v poslednej dobe sa za sebou stretlo niekoľko výnimočne teplých a suchých rokov, ale potrebovali sme presnú rekonštrukciu historických podmienok, aby sme zistili, ako tieto extrémy vyzerajú v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi,” vysvetlil profesor Ulf Büntgen z katedry Geografie Cambridgeskej univerzity a vedúci výskumný pracovník Ústavu výskumu globálnej zmeny AV ČR v Brne. 

„Naše výsledky ukazujú, že séria mimoriadne suchých rokov od roku 2015 je v strednej Európe mimoriadna ajkontexte posledných dvoch tisícročí,” uviedol Büntgen. 

V štúdii odborníci analyzovali pomer izotopov uhlíka a kyslíka na 13 500 letokruhoch zo 147 vzoriek živých i mŕtvych európskych dubov. 

Zdroj: AV ČR

Zdroj: AV ČR

Vzorky mŕtveho dreva vybrali zo súboru presne datovaných dubových letokruhov z historických drevených konštrukcií, archeologických nálezov a subfosílnych kmeňov, ktoré pochádzali z Ústavu náuky o dreve a drevárskych technológií Mendelovej univerzity v Brne. 

Väčšina vzoriek, ktoré vedci v štúdii použili, pochádzala z územia Českej republiky, iba pri niektorých obdobiach museli odborníci doplniť materiál vzorkami z juhovýchodného Bavorska. 

Najstaršie vzorky pochádzajú z letokruhov stromov, ktoré rástli v dobe Cézarovho detstva, najmladšie z roku 2018. 

Roky 2019 a 2020 chcú vedci pridať do rekonštrukcie klímy v najbližšej dobe. Vďaka systematickej práci, ktorá začala v roku 2015, vznikol doposiaľ najväčší a najpodrobnejší súbor údajov o letných hydroklimatických podmienkach v strednej Európe. 

Presnejšia metóda

Podľa ďalších odborníkov Michala Rybníčka a Tomáša Koláře z CzechGlobe a Mendelovej univerzity poskytujú stabilné izotopy letokruhov omnoho presnejší záznam rekonštrukcie hydroklimatických podmienok v miernych oblastiach než konvenčné štúdie letokruhov, ktoré často zlyhávajú. 

Údaje získané analýzou stabilných izotopov totiž lepšie odrážajú fyziologické podmienky rastu stromov než klasické dendrochronologické dáta, ako sú šírka letokruhov alebo hustota dreva. 

„Zatiaľ čo hodnoty uhlíka závisia od fotosyntetickej aktivity stromov, hodnoty kyslíka sú ovplyvnené skôr dostupnosťou vody v pôde. Spoločne úzko korelujú s hydroklimatickými podmienkami daného vegetačného obdobia,” vysvetlil expert na ekofyziológiu rastlín Otmar Urban. 

Vedci tiež zdôrazňujú, že klimatické zmeny sa neprejavia len tým, že bude všade väčšie sucho. Niektoré obdobia na našom území budú bohaté na zrážky, a to až extrémne, ale s nárastom teploty sa bude zvyšovať aj pravdepodobnosť výskytu extrémne vysokých teplôt aj dlhých epizód sucha. To môže ovplyvniť nielen ekosystémy, ale aj kvalitu ľudského života. 

Zdroj: Tlačová správa AV ČR

DOI: 10.1038/s41561-021-00698-0

(DK)

Operačný program MSSR

Investícia do Vašej budúcnosti
Tento projekt je podporený z Európskeho fondu regionálneho rozvoja

Táto webová stránka vznikla vďaka podpore v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra pre projekt: Podpora národného systému pre popularizáciu výskumu a vývoja
(kód ITMS: 313011T136), spolufinancovaný zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja.