Až 20 percent obyvateľov Európskej únie je vystavených nadmernému hluku z ciest, zo železníc a z lietadiel.
Hluk je na treťom mieste za znečistením ovzdušia a za faktormi súvisiacimi s teplotou. Zdroj: iStockphotos.com. Autor: triocean
Podľa správy Európskej environmentálnej agentúry (EEA) čelí približne 112 miliónov ľudí v 31 európskych krajinách hluku z ciest, zo železníc a z lietadiel, ktorý prekračuje limity stanovené nariadeniami Európskej únie. Nadmerný hluk má pritom negatívny dosah na ľudské zdravie, životné prostredie a hospodárstvo.
Kde je najviac hluku?
Správa zahŕňa údaje zozbierané v roku 2021. Pochádzajú z 27 krajín Európskej únie, ako aj Islandu, Lichtenštajnska, Nórska a Švajčiarska.
Až v 15 krajinách je pritom viac ako 20 percent obyvateľov vystavených hluku z dopravy, ktorý presahuje hornú hladinu 55 decibelov cez deň a 50 decibelov v noci. Pri pohľade na absolútne čísla sa najhoršie umiestnilo Luxembursko. Až 68 percent obyvateľov čelí hluku cez deň, 49 percent v noci. Dobre na tom z hľadiska hluku nie je ani Cyprus, 52 percent obyvateľstva trpí hlukom cez deň, 32 percent v noci.
Najviac obyvateľov vystavených nadmernému hluku má Francúzsko, najväčšia krajina EÚ z hľadiska rozlohy. Podľa odhadov ide o 24 miliónov ľudí. Susedné Taliansko má zasa najviac obyvateľov zo všetkých skúmaných krajín, ktorí čelia nadmernému hluku z leteckej dopravy. Ide o vyše 5 miliónov ľudí cez deň a 4 milióny v noci.
V Nemecku, ktoré je najľudnatejšou krajinou spomedzi skúmaných štátov, čelí cez deň nadmernému hluku 22 miliónov ľudí (26 % obyvateľstva). Nemecko má však iné prvenstvo. Až 15 miliónov ľudí, čo je viac ako 50 percent obyvateľstva, najviac zo všetkých skúmaných krajín, tu čelí škodlivému hluku v nočných hodinách.
Naši susedia sú na tom lepšie ako Nemci. V Rakúsku je nadmerným hlukom zasiahnutých 32 percent obyvateľov. Hluk počas noci obťažuje 20 percent Rakúšanov.
Nadmerný hluk počas noci môže zhoršovať spánok a prispievať k problémom s duševným zdravím. Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphoto.com
Ako je na tom Slovensko?
Len v troch krajinách zo skúmaných 27 štátov je podľa odhadov menej ako 10 percent obyvateľov vystavených hladinám hluku presahujúcim prahové hodnoty. Okrem Estónska a Portugalska sem patrí aj Slovensko.
Podľa údajov správy EEA čelí nadmernému hluku počas dňa 458 400 Slovákov, čo predstavuje 8 percent. Nočný hluk obťažuje menej Slovákov – ide o 283 900 ľudí, ktorí sú vystavení nadmernému hluku, čo je 5 percent obyvateľstva.
Najväčším zdrojom hluku je na Slovensku cestná doprava nasledovaná železničnou a leteckou dopravou.
Pozrite si
Cestná doprava ako hlavný zdroj hluku
Podľa správy EEA je hluk z dopravy v porovnaní s ostatnými environmentálnymi zdravotnými rizikami v Európe na treťom mieste za znečistením ovzdušia a za faktormi súvisiacimi s teplotou.
Odborníci označili cestnú dopravu za hlavný zdroj hluku najmä v husto obývaných mestských oblastiach. „Hoci hluk zo železničnej a z leteckej dopravy ovplyvňuje celkovo menej ľudí, zostáva významným lokálnym zdrojom hluku predovšetkým v blízkosti hlavných železničných koridorov a letísk,“ dodali predstavitelia EEA.
Podľa agentúry EEA sa dlhodobé vystavenie hluku z dopravy spája so širokou škálou negatívnych účinkov na zdravie vrátane kardiovaskulárnych ochorení, duševných chorôb, cukrovky a dokonca predčasnej smrti. Deti a mladí ľudia sú zvlášť citliví na dôsledky hluku, ktorý môže prispieť napríklad k problémom s čítaním, so správaním a s obezitou.
Vo Francúzsku žije najviac ľudí, ktorí čelia nadmernému hluku z dopravy. Na obrázku rušný bulvár Champs-Élysées v Paríži. Ilustračný obrázok. Zdroj: iStock.com/bpperry
Pomalé zavádzanie opatrení
Opatrenia týkajúce sa znižovania hlučnosti sa pritom zavádzajú pomaly, kritizujú odborníci. Cieľ Európskej únie – znížiť do roku 2030 počet ľudí chronicky postihnutých hlukom z dopravy o 30 percent – sa tak pravdepodobne nepodarí dosiahnuť, varujú predstavitelia orgánu Európskej únie so sídlom v Kodani.
Na riešenie tohto problému je potrebné prijať viac opatrení na európskej aj vnútroštátnej úrovni, napríklad zlepšiť prístup k tichým a zeleným priestranstvám v mestách, znížiť rýchlostné limity pre vozidlá v mestských oblastiach, zlepšiť údržbu železničnej infraštruktúry, zvýšiť používanie pneumatík s nízkou hlučnosťou, optimalizovať vzlety a pristátia lietadiel na letiskách a podporiť používanie tichších lietadiel.
Zeleň v mestách prispieva k zdraviu aj pohode
Blízkosť parkov alebo výhľad na zeleň prispieva k zníženiu negatívnych vplyvov spôsobených hlukom z ciest a zo železníc.
Prístup k zeleni a tichým miestam v rámci miest však nie je samozrejmosťou. Analýza 233 miest odhalila, že len 34 percent obyvateľov má prístup k zeleným a tichým oblastiam vo vzdialenosti 400 metrov od svojho domova, čo je široko používaný parameter na meranie prijateľnej dostupnosti. Ide o zaužívaný parameter, keď sa vzdialenosť 400 metrov vníma ako „akceptovateľná pešia vzdialenosť“ univerzálneho prístupu k bezpečným a inkluzívnym zeleným a verejným priestorom.
Európsky priemer tichých miest sa pritom pohybuje na čísle 7 percent na mesto. Mestá, ktoré sa pohybujú nad týmto priemerom a sú na tom teda dobre v porovnaní s inými mestami, sú napríklad Zürich (16 %) alebo Bergen (26 %). Zle sa umiestnila napríklad španielska Valetta (1 %).
Blízkosť parkov a výhľad na zeleň mierni negatívne vplyvy hluku na človeka. Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphotos.com. Autor: FotoDuets
Negatívny vplyv na prírodu
Podľa správy dôsledky hluku presahujú rámec ľudského zdravia. Hluk ovplyvňuje aj voľne žijúce živočíchy na súši aj pod vodou. V správe sa uvádza, že najmenej 29 percent chránených území Natura 2000 v Európe je vystavených hluku, ktorý by mohol ovplyvniť správanie voľne žijúcich suchozemských živočíchov.
Hluk spôsobený lodnou dopravou, výstavbou na mori a prieskumom morí tiež narúša morský život najmä druhov v európskych vodách, ktorých prežitie závisí od zvuku, ako sú veľryby a delfíny. Medzi oblasti s najvyšším vystavením podmorskému hluku v Európe patria časti Lamanšského prielivu, Gibraltársky prieliv, časti Jadranského mora, Dardanely a niektoré oblasti Baltského mora.
Choroby a zdravotné problémy z nadmernej hlučnosti znamenajú aj vysoké hospodárske a sociálne náklady. Hluk spôsobený dopravou v Európe sa každoročne podpíše pod stratu 1,3 milióna rokov zdravého života, čo zodpovedá ročným nákladom vo výške najmenej 95,6 miliardy eur.
Zdroj: EEA (1, 2), science.ORF.at
(zh)
