Voda obsahovala najmä polyetyléntereftalát (PET). Okrem neho vedci našli aj polyamid, druh plastu nachádzajúci sa vo vodných filtroch.
Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphoto.com
Vedci z Kolumbijskej univerzity v New Yorku zistili, že v priemernom litri balenej vody sa nachádza približne 240 000 plastových častíc, z ktorých väčšinu tvoria nanoplasty – častice menšie ako jeden mikrometer. O výsledkoch štúdie informujú v prestížnom časopise PNAS (Proceedings of the National Academy of Sciences).
V dôsledku ľudskej činnosti – napríklad v rybárskom priemysle či pri spracovávaní domáceho odpadu – sa každoročne vyprodukujú milióny ton plastov. Väčšinou ide o mikroplasty dosahujúce veľkosť od 1 do 5 milimetrov. Ako už ukázali viaceré výskumy týkajúce sa mikro- a nanoplastov, môžu sa dostávať do rôznych orgánov v tele. Podľa Beizhana Yana z Kolumbijskej univerzity v New Yorku, jedného z autorov štúdie, môžu mikroplasty fungovať aj ako nosiče nečistôt a patogénov.
Neviditeľné nanoplasty
Ešte nebezpečnejšie sú podľa odborníkov nanoplasty, ktoré vznikajú napríklad rozkladom väčších kusov plastov, oderom plastových výrobkov či počas priemyselnej výroby. Sú menšie ako 1 mikrometer (t. j. menšie než sedemdesiatina šírky ľudského vlasu), vďaka čomu môžu ľahšie preniknúť črevnou sliznicou, placentou a dokonca aj hematoencefalickou bariérou.
Vzhľadom na to, že je ťažké ich detegovať, vedecký tím okolo Beizhana Yana vyvinul inovatívnu techniku, ktorá otvára nové možnosti v oblasti výskumu dopadu nanoplastov na životné prostredie a ľudské zdravie.
Podľa Wei Mina, profesora chémie na Kolumbijskej univerzite a ďalšieho autora štúdie, sú nanoplasty pre ľudské zdravie pravdepodobne ešte nebezpečnejšie ako mikroplasty.
Čo sa našlo vo vode?
Vedci si pre svoj výskum vybrali šesť litrových fliaš s vodou z troch nemenovaných amerických supermarketov a vystavili ich pôsobeniu dvoch laserov, pričom pozorovali rezonancie rôznych molekúl. Podľa ich zistení obsahovala každá fľaša v priemere asi 240 000 plastových častíc, čo je oveľa viac, než zistili predchádzajúce štúdie. V roku 2018 prišli vedci na to, že jedna fľaša vody obsahuje v priemere 325 kúskov mikroplastov.
Výskumníci tiež identifikovali, ktoré druhy plastov sa nachádzali vo vode. Asi v 90 percentách to boli nanoplasty, 10 percent tvorili mikroplasty. Pomocou strojového učenia sa im podarilo identifikovať sedem typov molekúl plastov v troch typoch balenej vody. Najčastejšie išlo o polyetyléntereftalát (PET), z ktorého boli fľaše vyrobené a ktorý obsahuje väčšina plastových fliaš. Okrem toho identifikovali polyamid, druh plastu, ktorý sa nachádza vo vodných filtroch. Na základe tohto zistenia sa domnievajú, že plast sa dostáva do vody nielen z fliaš, ale aj počas procesu filtrácie.
Konzumáciou balenej vody a iných nápojov sa tak do tela dostávajú stovky tisíc mikroskopických plastových čiastočiek, čo môže mať zásadný dopad na zdravie.
Správajú sa ako koža
Podľa Sherri Masonovej, profesorky a riaditeľky oddelenia udržateľného rozvoja Pennsylvánskej štátnej univerzity, sa plastové materiály správajú trocha ako koža. Odlupujú sa z nich kúsky. Tie potom kontaminujú vodu, potraviny a iné látky, s ktorými prídu do kontaktu.
Vedci zatiaľ nevedia, aké sú dopady plastov na ľudské zdravie. Svetová zdravotnícka organizácia vo svojom rozsiahlom prehľade, zverejnenom v roku 2019, uviedla, že neexistuje dostatok spoľahlivých dôkazov o spojitosti mikroplastov vo vode s ľudským zdravím, zdôraznila však naliehavú potrebu ďalšieho výskumu.
Zdroj: The Washington Post, New Scientist
(zh)
