Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Do znečistenej rieky Slaná sa prinavracia život. Ukázal to najnovší prieskum

VEDA NA DOSAH

Rybie spoločenstvá v najviac zasiahnutých úsekoch sú však situáciou stále destabilizované.

Húf malých rýb v rieke. Zdroj: iStockphoto.com

Húf malých rýb v rieke. Zdroj: iStockphoto.com

Rieka Slaná sa v polovici februára sfarbila dočervena. Príčinou bolo vytekanie banských vôd zo železorudnej bane v areáli bývalého banského podniku Siderit v obci Nižná Slaná v okrese Rožňava.

Najnovší prieskum stavu rieky ukázal, že vodné rastlinstvo nebolo výrazne zasiahnuté znečistenou vodou z bane Siderit a zároveň potvrdil, že do rieky sa vracajú aj jednotlivé druhy rýb.

Aktuálny stav vodného rastlinstva je pozitívny

Ekologický stav podľa spoločenstva vodných rastlín ani ich druhové zloženie v rieke sa v dôsledku úniku banských vôd do rieky nezmenil. Ukázal to monitoring makrofytov (vodné rastlinstvo), ktorý na začiatku augusta uskutočnila rezortná organizácia Ministerstva životného prostredia SR – Výskumný ústav vodného hospodárstva (VÚVH). Dva dni predtým uskutočnil VÚVH aj ichtyologický prieskum rieky, ktorý potvrdil, že v rieke Slaná je život.

Od februára do júna vytekala z banských priestorov do rieky Slaná silne mineralizovaná voda, v júni sa podarilo znížiť koncentráciu znečistenia vody približne o 80 percent. Ekologický stav vodného rastlinstva v rieke Slaná sa skúmal v troch rôznych lokalitách a vo všetkých troch bol vyhodnotený ako dobrý. Monitoring tak potvrdil predpoklady odborníkov, že vodné rastlinstvo je odolné voči vplyvu znečistenia z unikajúcich banských vôd.

Rýb je však stále málo

Výsledky ichtyologického monitoringu ukázali, že rybie spoločenstvá v najviac zasiahnutých úsekoch sú situáciou ešte stále destabilizované. Chýba tam pestrejšie druhové zloženie aj zastúpenie jedincov rôzneho veku.

V niektorých lokalitách sa dospelé jedince nachádzajú minimálne. Potvrdený bol výskyt jedincov hlaváča bieloplutvého, mihule potiskej a mreny karpatskej, ktoré sú zaradené v prílohe II Smernice 92/43/EHS ako spoločensky významné druhy. Medzi zaznamenanými druhmi boli aj čerebľa pestrá a ploska pásavá, ktoré sú druhmi národného významu. V nižšie položených lokalitách rieky boli pozorované jedince z okolitých prítokov rieky Slaná, ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou opätovne kolonizujú voľné biotopy.

VÚVH odporučila na základe zistených skutočností naďalej monitorovať ichtyologický stav v zasiahnutej časti rieky. Takéto vyhodnocovanie totiž umožní sledovať vývin populácie rýb a poskytne odborníkom komplexné výsledky o stave ichtyofauny. Priebežné výsledky zároveň zvýšia pravdepodobnosť, s akou bude možné neskôr vyhodnotiť, či sú populácie v toku znečistenej rieky schopné obnovy.

Ministerstvo životného prostredia bude aj naďalej podrobne sledovať ekologický stav rieky Slaná podľa rýb a ďalších relevantných vodných spoločenstiev. V prípade potreby navrhne adekvátne opatrenia pre revitalizáciu či reintrodukciu druhov.

Výsledky týchto monitoringov bioty sú súčasťou nepretržitého sledovania situácie na rieke Slaná Medzirezortným krízovým štábom pod vedením ministra životného prostredia Jána Budaja.

Zdroj: TS MŽP SR
(JM)

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky