Stav pôdy na Slovensku je skutočne žalostný, pričom v Európe je takmer 70 percent pôdy v zlom stave.
Čistenie rieky Slaná. Zdroj: osobný archív Dariny Štyriakovej
- v ktorých častiach Slovenska je pôda v zlom stave,
- ktoré prvky sú pre pôdu najnebezpečnejšie a prečo,
- akými spôsobmi sa Darina snaží obnoviť pôdu a aké sú medzi nimi najväčšie rozdiely,
- čo sa deje pred samotným čistením pôdy,
- ako klasické hnojivá zanášajú pôdu škodlivými látkami,
- v ktorých krajinách majú najhoršiu pôdu a prečo,
- na čom dokáže farmár vďaka čisteniu pôdy najviac ušetriť,
- aké projekty biochemička plánuje v nasledujúcich rokoch.
Darina Štyriaková je biochemička, ktorá už ako 18-ročná založila firmu Ekolive a pred štyrmi rokmi ju dostala do dnešnej podoby. Tá sa špecializuje na ekologické inovácie v oblasti ťažby nerastných surovín a regenerácie pôdy. Jej startup dnes nachádza uplatnenie aj v Afrike či Latinskej Amerike.
Pôda je v katastrofálnom stave, minimálne jedna tretina celosvetovo je už degradovaná, pričom v Európe je takmer 70 percent pôdy v zlom stave. Darina a jej firma Ekolive sa snaží sčasti vyriešiť tento problém.
Aplikácia biostimulantu na jahody. Zdroj: osobný archív D. Š.
Príliš veľa agrochemikálií
V akom stave je vo všeobecnosti pôda na Slovensku?
Minimálne tretina celosvetovej pôdy je už degradovaná, toto číslo každým rokom narastá, v Európe ide o 60 až 70 percent pôdy, ktorá je v zlom zdravotnom stave. Síce nemáme údaje o stave pôdy na Slovensku, ale keďže sa dennodenne stretávam s farmármi, tak nás trápia väčšinou neprístupné živiny, ílovité pôdy či rozšírené patogény.
V ktorých častiach Slovenska je najhoršia pôda a prečo?
Nemôžeme hovoriť, že ide o najhoršiu pôdu, pretože v rôznych oblastiach sú viac pieskové pôdy, kde trpia väčším suchom, niekde majú ílovité pôdy, ktoré zadržiavajú vodu, ale majú viac patogénov či nižší prísun kyslíka pre rastliny. Dôležité je tiež zhodnotiť, aké množstvo agrochemikálií používajú jednotliví farmári. Na miestach, kde nepoužívali agrochemikálie, majú zvyčajne oveľa lepší stav pôdy, žije tu veľa živočíchov či hmyzu. Len čo prejdete na konvenčné farmy, tie sú takmer bez života. Tam, kde sa snažia znižovať množstvo použitých agrochemikálií, bude aj pôda v lepšom stave, aj tu bude väčšie množstvo živočíchov.
Jahody sa po aplikácii organického biostimulantu zväčšili. Zdroj: osobný archív D. Š.
Ktoré prvky sú pre pôdu najnebezpečnejšie a prečo?
Veľké množstvo klasických hnojív okysľuje pôdu, takisto spôsobuje nárast dusičnanov v pôde a spolu s pesticídmi negatívne ovplyvňujú jej mikrobióm, teda živé organizmy, ktoré udržiavajú pôdu zdravú. Keď ich vyhubíme, zhorší sa stav pôdy. Farmári sa to snažia napraviť použitím väčšieho množstva agrochemikálií. Vyššie množstvo týchto látok však nezabezpečí, že budú prístupné pre danú rastlinu. Ak procesy v pôde nie sú zdravé, dusík sa môže nadmerne meniť na plynný alebo vylúhovateľný, preto odchádza preč z pôdy a rastlina z neho nemá žiadne benefity. Použitie dusíkatých hnojív sa za posledné roky navýšilo o 400 percent, čo rozhodne nie je udržateľné.
Čiže v praxi to znamená, že ak je v pôde veľa dusíka, rastlina ho nevie spracovať a hrozí jej vyhynutie?
Závisí to od foriem dusíka, ktoré prijíma. Niektoré formy dusíka, ktoré rastlina zmetabolizuje, sú lákadlom pre plesne a iné ochorenia. Preto nie je vždy riešením chemické hnojenie. Rastlina si zoberie to, čo potrebuje, odhadom každá z nich využíva len 40 percent svojej kapacity. Preto nezužitkuje všetky hnojivá, pretože ich nevie spracovať, ak prírodné procesy nebežia správne. Ak by bežali správne, potrebujeme oveľa menej agrochemikálií a využili by sa naplno. V opačnom prípade ide výživa z hnojív do spodných vôd, tam, kde ich nie je treba.
Rastlina využíva iba 40 percent kapacity, preto nezužitkuje všetky hnojivá, jednoducho ich nedokáže spracovať.
Pôdu sa snažíte obnoviť tromi spôsobmi – bioremediáciou, biolúhovaním a biohnojivami. Aké sú najväčšie rozdiely medzi bioremediáciou a biolúhovaním, keďže ide v podstate o podobné metódy, pri ktorých sa pomocou baktérií vyčistí pôda?
Bioremediácia je proces, keď čistíme toxické zlúčeniny, napríklad zvyšky pesticídov, oleje alebo kyanidy, PCB látky a podobne. Ide o organické toxické zlúčeniny, ktoré dokážu mikroorganizmy degradovať na menšie molekuly. Vo finále sa toxická látka premení na vodu, oxid uhličitý a ďalšie, ktoré už nie sú toxické. Regenerácia pôdy zahŕňa obnovu prírodných procesov, fixáciu dusíka, prístupnosť prvkov, prekysličenie, úpravu pH, pomerov prvkov v pôde, oxidáciu síry či redukciu železa, doplnenie prírodných minerálov, ktoré chýbajú, oživenie pôdy, kde rastliny živia mikroorganizmy a mikroorganizmy rastliny cez produkciu enzýmov.
Proces biolúhovania môžeme použiť na pôdu kontaminovanú ťažkými kovmi, napríklad arzénom, kadmiom či olovom. Biolúhovaním tieto látky rozpustíme, vďaka čomu sú tekuté, a oddelíme ich od pôdy. No v tomto prípade ide o intenzívne projekty čistenia.
Jačmeň bez organického stimulantu (vľavo) a jačmeň podporený organickým stimulantom (vpravo). Zdroj: osobný archív D. Š.
Najviac ťažkých kovov má pôda v Rumunsku
Čo spravíte s tekutými toxickými látkami?
Napríklad v pôde a odpade v obci Slovinky alebo Krompachy je veľa medi a zinku, ale aj ťažkých kovov. Tu sme využili technológiu, ktorou vytiahneme meď aj zinok z odpadu a vytvoríme z nich vstupnú surovinu pre priemysel. Snažíme sa vymyslieť spôsob, akým vieme extrahované prvky zužitkovať. Aj arzén dokážeme predať v určitej kvalite, ale dôležité je selektívne ho oddeliť od pôdy, čo vždy nedokážeme. Preto tieto látky dostaneme von v malom množstve z niekoľkých ton zeminy v podobe kovov, s ktorými musíme narábať opatrne, alebo ich môžeme posunúť niekomu na ďalšie spracovanie. Kovy in situ môžeme získať aj pomocou fytoremediácie, teda čistením prostredia pomocou rastlín. Rastlina nasaje dané množstvo kovov a po spálení sa získa popol s obsahom kovov.
Čo musíte absolvovať pred tým, ako vyčistíte danú pôdu?
Rozbor pôdy, v akom množstve sú dané prvky a v akej forme, aby sme mohli určiť najvhodnejšiu metódu čistenia. Rovnako musíme danú metódu prispôsobiť aj podmienkam lokality.
Ako dlho trvá takýto proces čistenia pôdy, ak máme k dispozícii napríklad jedno klasické pole?
Závisí to od daného kontaminantu a nastavenej intenzity. Raz sme mali projekt na poľnohospodársku pôdu s vysokým obsahom kadmia v Nemecku, ktoré sa nachádzalo len v hornej vrstve. Za jednu poľnohospodársku sezónu by sme pôdu vedeli vyčistiť kombinovanou fytoremediáciou s mikróbmi, ktorá by normálne trvala desaťročia.
Aplikácia biostimulantu na maliny v obci Košické Olšany. Zdroj: osobný archív D. Š.
Farmári si zanášajú do pôdy ťažké kovy najmä z hnojív. Akým spôsobom?
Raz sme v Nemecku čistili pôdu od organického znečistenia. Zrazu sa nám tam objavilo kadmium, ktoré bolo pravdepodobne v hnojive. Expert z univerzity v Neubrandenburgu nám potvrdil, že veľmi veľa pôd je kontaminovaných kadmiom, ktoré obsahujú práve fosforečné hnojivá. Rovnako aj vinári majú pôdu kontaminovanú meďou, pretože ňou väčšinou postrekujú viniče. Meď sa akumuluje v pôde a od určitej koncentrácie je toxická a vzniká kontaminácia. Napríklad také Francúzsko má pôdy kontaminované práve meďou.
Pôsobíte aj v zahraničí. V ktorých krajinách majú najhoršiu pôdu a prečo?
Francúzske vinárske oblasti majú pôdu najviac kontaminovanú meďou, ale najviac kontaminovanou lokalitou ťažkými kovmi je Rumunsko, kde sme čistili pôdu mikroorganizmami v rámci európskeho projektu. Zarážajúce bolo, že vedľa pôdy, ktorú sme čistili, si babka v záhrade pestovala zeleninu. Ľudia si niekedy neuvedomujú, čo majú v pôde, pretože ťažké kovy nevidíme. Rumunsko je najviac kontaminované najmä z dôvodu banskej činnosti.
V obci Nižná Slaná už viac ako tri roky vytekajú do rieky ťažké kovy z bane. Ako by ste zhodnotili túto situáciu?
V Nižnej Slanej bola vyhlásená krízová situácia. Bol to novovzniknutý zdroj znečistenia, ku ktorému nemuselo dôjsť. Baňa sa v tom čase len zapĺňala a pred približne tromi rokmi dosiahla limit naplnenia. Kontaminovaný výtok z bane začal tiecť do rieky, ktorá je už teraz kontaminovaná arzénom, a nový ešte stále vyteká každý deň. Vláda plánovala čistenie sedimentov, ale mali by sa zamerať na zastavenie zdroja kontaminácie, pretože to sa nikdy neskončí.
Melón po aplikácii biohnojív. Zdroj: osobný archív D. Š.
Preto by mali kyslú banskú vodu s kontamináciou čistiť pri výpuste už nepretržite na možno aj stovky rokov, kým sa všetky sulfidy nerozpustia a prestane to reagovať v podzemí, alebo sa zamyslieť nad tým, ako zdroj kontaminácie zastabilizovať natrvalo. V tomto prípade ide o zvetrávanie arzenopyritu a sulfidov s obsahom arzénu v podzemí. Treba sa zamyslieť nad tým, ako môžeme zastaviť zvetrávanie a zvrátiť tento proces, čím sa zastaví tvorba kyslých banských vôd s rozpustenými ťažkými kovmi, alebo vytekajúcu banskú vodu na vysoké náklady už nastálo upravovať. Určite nemôžeme nechať arzén tiecť do rieky. Už nie je len v sedimentoch, ale vstúpil do potravového reťazca. No bez vyriešenia zdroja sa nedajú riešiť následky ako už kontaminované sedimenty.
Ušetria na hnojivách
Čo je podstatou obnovy pôdy pomocou biohnojív?
Pôda vznikla z minerálov a každá rastlina má iný terroir v danej oblasti. Preto sme sa zamysleli nad tým, prečo sa daným rastlinám darí v určitej lokalite. Prírodné minerály rozpustíme a v takejto forme ich dokážeme dodať do pôdy. Napríklad vápnik dostaneme z vápenca, železo z limonitu, horčík z dolomitov, zo sľudy draslík a podobne. Najdôležitejší je pre rastliny kremík, ktorý dostaneme rozpustením kremeňa, pretože rastlina vďaka nemu získa odolnosť proti plesniam a škodcom. Kremík posilňuje bunky rastliny, ale zároveň v nej aktivuje prirodzené obranné mechanizmy a fytohormóny.
My nemáme klasický bakteriálny inokulant. Nesnažíme sa zaviesť jeden nový druh baktérií, ale baktérie v našich hnojivách vytvoria enzýmy a metabolity, ktoré vytvoria vhodné podmienky a vyživia všetky ostatné baktérie v pôde tak, aby jej obnovili správnu mikroflóru. Vznikne tak ideálne prostredie pre ostatné prospešné baktérie, ktoré tu predtým nemali také dobré podmienky. Najúčinnejšou zložkou našich biohnojív sú teda enzymatické a metabolické produkty z baktérií, ako napríklad fytohormóny, ktoré by vznikli za rozkladu minerálov v pôde v koreňoch rastlín a majú mnohé neskutočné funkcie.
Čistenie rieky Slaná. Zdroj: osobný archív D. Š.
Nesnažíme sa zaviesť nový druh baktérií, ale baktérie v našich hnojivách vyživia všetky ostatné baktérie v pôde tak, aby ju vybalansovali na správnu mikroflóru. Vznikne tak ideálne prostredie pre ostatné prospešné baktérie, ktoré tu predtým nemali také dobré podmienky. Najúčinnejšou zložkou sú enzymatické produkty z baktérií, ktoré by vznikli za rozkladu minerálov v pôde. Vyprodukujú ich dané baktérie, ktoré pôde poskytneme.
Koľko dokážu farmári ušetriť, ak využijú jednu z metód čistenia alebo regenerácie pôdy?
Čistením pôdy sa ušetriť nedá, naopak. Vyžaduje si to investovanie, lebo ide o intenzívny prístup. Čistenie nie je jednoduchý proces, a preto je lepšie kontaminácii predchádzať. To sa dá napríklad aj opatrným výberom toho, čo do tej pôdy dáme. Ak hovoríme o pôdnej regenerácii a prirodzenom posilnení rastlín enzymatickou biotechnológiou, tou vedia farmy reálne ušetriť.
Naše produkty sú oveľa lacnejšie ako použitie agrochemikálií, lebo môžu zredukovať napríklad hnojenie vďaka tomu, že sa dusík udrží v pôde a rastliny ho naplno využijú. Minulú sezónu sme takýmto spôsobom úspešne zredukovali 30 percent dusíkatých hnojív na rôznych plodinách, tento rok chcú partneri pokračovať a overiť až 50 percent redukcie. Vďaka tomu farmári šetria náklady. Nehovoriac o postrekoch pesticídmi, ktoré sú naozaj nákladné. Naše produkty stoja od desať eur na hektár, ale farmári stále šetria až do niekoľko stoviek eur.
Farmári preventívne postrekujú rastliny aj napriek tomu, že ešte nemajú žiadne ochorenie. Míňajú tak obrovské množstvá prípravku, ktorý možno ani nie je potrebný.
Ak si farmár dá zregenerovať pôdu, ušetrí na pesticídoch a hnojivách?
Áno, vďaka obnove pôdy a prirodzených procesov v nej a v rastlinách dokáže zredukovať či už hnojenie, alebo dávky pesticídov, ako sú fungicídy, teda prípravky proti plesniam. Farmári sa však na jednej strane boja nepoužiť fungicíd, keďže choroba im môže zničiť úrodu, a tak ho musia použiť pre istotu aj napriek tomu, že existuje množstvo štúdií o tom, že ich nadmerné použitie pôde a nášmu zdraviu škodí. Farmári preto preventívne postrekujú rastliny aj napriek tomu, že ešte nemajú žiadne ochorenie. Míňajú tak obrovské množstvá prípravku, ktorý možno ani nie je potrebný. Pre ľudí sú nebezpečné, ale farmár si musí zabezpečiť dostatok úrody. Pri zdravých rastlinách a zdravej pôde je však tento risk oveľa menší.
Zvyšuje sa povedomie medzi Slovákmi, že kvalita pôdy je pre rastlinu najdôležitejšia a že nie všetky chemické hnojivá sú prospešné?
Našťastie áno, ale stále existujú zarytí farmári, ktorí sú zvyknutí roky pestovať jedným spôsobom a nechcú od neho upustiť. Na druhej strane prišla nová generácia, ktorá už rozmýšľa inak a nesnaží sa za každú cenu použiť čo najviac agrochemikálií.
Práca s toxickým znečistením. Zdroj: osobný archív D. Š.
Úroda v Afrike môže stúpnuť až o 300 percent
Firmu ste znovu aktivovali pred štyrmi rokmi na tento účel, ale získali ste množstvo ocenení. Ktoré považujete za svoj najväčší úspech a prečo?
Jedna z najlepších svetových poľnohospodárskych univerzít Wageningen v Holandsku nám udelila Cenu udržateľnej inovácie, čo je pre nás obrovskou poctou a veľkým úspechom. Súťažili sme dokonca s firmami vzniknutými na tejto prestížnej univerzite, ktoré mali prístup k špičkovému výskumnému vybaveniu, a aj tak zvíťazil slovenský pôdny regenerátor, ako ho nazvala odborná porota zo svetových agrofiriem, na čo som najviac hrdá. Samozrejme, máme aj iné, vzácne ocenenia, ktoré si veľmi vážim.
Aké máte plány v najbližších mesiacoch?
Chceli by sme služby rozšíriť celosvetovo. Momentálne sme rozbehli projekty v Afrike – Keni, Zambii, Ghane či Nigérii, ale aj v Kazachstane. Rovnako by sme radi pomohli s pôdou aj Mexičanom či v Kalifornii. Náš tím je však veľmi malý a záujem krajín obrovský.
Tieto projekty sú zatiaľ len na papieri alebo ste ich už rozbehli?
Agrana ako jeden z najväčších producentov ovocných koncentrátov dováža ovocie najmä z Mexika. Aj tam majú farmári záujem, ale nestihli sme nájsť lokálneho distribútora. Naopak, v Ghane už máme distribútora ktorý to rozšíril medzi farmy, v Zambii spolupracujeme s nadáciou Šanca na zmenu, ktorá združuje tritisíc farmárov, tento rok sa rozrástla o nových deväťtisíc farmárov. Táto nadácia je naším distribútorom a chce dodať farmárom naše produkty. Aj v Keni sme rozbehli viaceré spolupráce s ďalšími farmármi a neziskovými organizáciami.
Rozdiel na paprike po aplikácii biohnojív v Nigérii. Zdroj: osobný archív D. Š.
Navyše v Afrike majú veľmi zlý stav pôdy.
Áno, majú zlý zdravotný stav pôdy, málo organiky, slabý mikrobióm a ani nemajú peniaze na hnojenie, preto majú nízku úrodu. Naše metódy predstavujú pre nich ekonomické riešenie zlého stavu pôdy. Vďaka nášmu oživeniu dokážeme v Afrike navýšiť úrodu aj o 300 či 400 percent.
Stalo sa vám, napríklad aj v Afrike, že pôda bola v takom zlom stave, že ste jej nedokázali pomôcť?
Stále pôde dokážeme pomôcť. Musíme si však zakaždým všímať, čo konkrétne jej chýba. Každú pôdu dokážeme obnoviť, len jej musíme porozumieť. Ak naplno využijeme potenciál pôdy, dokážeme zmierniť aj hladovú krízu.
(RR)
