Medzinárodný vulkanologický tím bol pri zrode nového vulkánu Litli-Hrútur na Islande. Odobraté vzorky pomôžu odhaliť tajomstvá vnútra Zeme.
Členovia medzinárodného vulkanologického tímu pri sopke Litli-Hrútur. Zdroj: Lukáš Krmíček
Profesor Lukáš Krmíček z Ústavu geotechniky Fakulty stavebnej Vysokého učenia technického v Brne (FAST VUT) sa vrátil z pracovnej cesty na Islande, kde ako člen medzinárodného vulkanologického tímu v spolupráci s Vulkanológiou Islandskej univerzity a Laboratóriom pre výskum prírodných rizík dokumentoval zrodenie nového vulkánu Litli-Hrútur.
Litli-Hrútur alebo Malý Baran
Približne pred dvoma týždňami došlo na islandskom ostrove k rozostúpeniu dvoch litosférických dosiek. Vznikla tak nová sopka s názvom Litli-Hrútur alebo Malý Baran. Skúmať sa ju vydal Lukáš Krmíček z FAST VUT, ktorý je členom medzinárodného vulkanologického tímu vedeného Thorom Thordarsonom z Islandskej univerzity.
Lukáš Krmíček pred sopečným kužeľom vulkánu Litli-Hrútur. Zdroj: Lukáš Krmíček
Láva z novej sopky totiž skrýva informácie o zemskom plášti, pričom podobné lávy možno nájsť len v hlbinách Atlantického oceánu v Stredoatlantickom chrbte. Vzorky by tak mohli odhaliť nové informácie o vnútre našej planéty.
Bazaltová láva zo zemského plášťa
Lukáš Krmíček a ďalší členovia tímu si sopečnú oblasť pozreli ako prví. Zrod sopečnej trhliny im pomohol zdokumentovať proces vzniku sopky a zároveň im umožnil získať nové informácie o vnútrajšku Zeme. Zo sopky totiž vytiekla špecifická bazaltová láva zo zemského plášťa, ktorý sa nachádza pod zemskou kôrou.
Vzorka čerstvo stuhnutej lávy. Zdroj: Lukáš Krmíček
Láva stredooceánskeho typu sa vyskytuje len na Islande alebo uprostred Atlantického oceánu, kde sa vzorky dajú získať ťažko. Keďže sa vrtom dá dostať do hĺbky 12 kilometrov, čo je len najvrchnejšia časť zemskej kôry, bazaltová láva predstavuje najlepší prostriedok na štúdium zemského plášťa.
Island a sopečná činnosť
Island má vďaka svojej polohe neobyčajné postavenie medzi miestami s aktívnou vulkanickou činnosťou. „Je jedinečným príkladom kombinácie vulkanizmu nad takzvaným plášťovým chocholom, pretože zasahuje až do hĺbky 2 900 kilometrov na hranici zemského plášťa a jadra. Zároveň sa nachádza aj nad rozbiehajúcim sa rozhraním dvoch litosférických dosiek – Severoamerickej a Euroázijskej –, ktoré sa od seba vzďaľujú rýchlosťou niekoľkých centimetrov ročne,“ vysvetlil Krmíček.
Objav, pre ktorý sa oplatí riskovať
Dostať sa do blízkosti sopky Litli-Hrútur však nebolo jednoduché. Celá oblasť bola pre extrémne znečistenie ovzdušia niekoľko dní celkom uzatvorená. Na expedičný tím preto dohliadala skupina záchranárov. V aktívnych sopečných oblastiach je príliš vysoká teplota a nedostatok kyslíka, ktorý je čiastočne vytláčaný oxidom uhličitým. V tomto vedcom pomáhali detektory plynov a špeciálne nehorľavé obleky.
Lukáš Krmíček pri odbere čadičovej lávy v špeciálnom nehorľavom obleku. Zdroj: Lukáš Krmíček
Aby bádatelia zoskupili vzorky, museli sa pohybovať v tesnej blízkosti vulkanického kužeľa, ktorého steny sa mohli kedykoľvek zrútiť. Hrozba pripomína pretrhnutie priehrady: naraz vytečie veľké množstvo nízkoviskóznej lávy, označovanej havajským termínom pāhoehoe, pred ktorou nie je jednoduché utiecť. Zrútenie kužeľa sa dá ťažko odhadnúť vopred a v tomto prípade k nemu došlo len niekoľko hodín po tom, čo vedci opustili jeho okolie.
Sopečný kužeľ niekoľko hodín po dramatickom kolapse bočnej steny. Zdroj: Lukáš Krmíček
Po pretrhnutí sopečného kužeľa nastáva druhý problém. Po rýchlom vyvrhnutí lávy dochádza k náhlemu tepelnému rozkladu okolitej vegetácie. Následkom je vznik vačkov tvorených zmesou metánu a vodíka, ktoré náhodne explodujú. „Je to dosť desivé, keď sa vám pod nohami začne triasť zem a niekoľko metrov za vami vybuchne skala,“ dodal Krmíček. Tím však aj napriek prekážkam získal všetky potrebné vzorky a teraz sa nachádza vo fáze ich skúmania s cieľom nahliadnuť ešte hlbšie do vnútra Zeme.
Zdroj: FAST VUT
(zh)
