Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Slovenskí geológovia opísali najstaršieho jaskynného živočícha

VEDA NA DOSAH

Prestížny geologický časopis Gondwana Research má vo svojom aktuálnom vydaní článok medzinárodného tímu vedcov, ktorý vedie paleontológ Peter Vršanský zo Slovenskej akadémie vied. Vedci skúmali jaskynnú faunu a zároveň opísali najstaršieho jaskynného živočícha. Je ním šváb, ktorého objavili v jantári v Myanmare.

Ilustračné foto: šváb, Zdroj: Pixabay.com

Okrem Slovákov boli vo výskumnom tíme vedci z Ruska, Česka, Iraku, Chorvátska, Číny, Myanmarska, Holandska a Thajska. „Hlavným výsledkom našej štúdie je prekvapujúce zistenie, že po tom, čo sa živočíchy izolovali a vstúpili do jaskýň, začala búrlivá evolúcia. Jej produktom boli najbizarnejšie tvory na Zemi. Pomerne rýchlo však začali vymierať, pravdepodobne z vnútorných príčin,“ konštatuje doktor Peter Vršanský, ktorý pôsobí v Ústave vied o Zemi SAV, Ústave zoológie SAV a Fyzikálnom ústave SAV.

Na výskume sa významne podieľali aj docent Ľubomír Vidlička, doktorandi Hemen Sendi, Jan Hinkelman a Lenka Podstrelená. Tímu sa podarilo  objaviť vzor vymierania jaskynnej fauny a opísať najstaršieho jaskynného živočícha.

„Ide o zaujímavý druh švába. Na rozdiel od druhov, ktoré nežili v jaskyni, bol priehľadný a mal predĺžené končatiny. Krídla mal nefunkčné, keďže v jaskyniach nepotreboval lietať. Dôkladným výskumom sa nám podarilo zachytiť aj špeciálne zmyslové orgány, ktoré pravdepodobne potreboval pre život v jaskynnej tme,” povedal paleontológ.

Vedci popísali najstaršieho jaskynného živočícha - je ním šváb. Zdroj: Peter Vršanský

Vedci popísali najstaršieho jaskynného živočícha – je ním šváb. Zdroj: Peter Vršanský

V rámci výskumu s manželmi Kúdelovcami z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského vedci numericky vyhodnotili a vypracovali evolučné stromy a siete. Na základe nich určili, že jaskynné šváby žili pred 127 miliónmi rokov. Presné miesto ich výskytu dnes vieme určiť aj podľa toho, ako sa rozdeľovali kontinenty.

„Myanmarský jantár je oknom do našej minulosti. Z vyše tisícov analyzovaných druhov organizmov, ktoré sme v ňom našli, je iba jeden nový, výlučne jaskynný druh (Mulleriblattina bowangi). Doplnkový nový druh (Crenocticola svadba) predstavuje prechod od nadzemného spôsobu života k skrytému,“ povedal Vršanský.

Článok je dostupný na nasledujúcom linku a jeho súčasťou je aj interaktívna mapa ukazujúca výskyt všetkých jaskynných živých aj vymretých švábov:

https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S1342937X20300496

Zdroj: SAV

 

 

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky