Fosílie (z latinského fosilis – to, čo je vykopané) sú pozostatky pravekých organizmov, odtlačky tiel týchto organizmov a ich stopy, ktoré sa za priaznivých podmienok zachovali do súčasnosti. Za fosíliu je považovaný akýkoľvek, či už celý, alebo neúplný zvyšok pravekého organizmu, ktorý prešiel prirodzeným procesom „pochovania“ a fosilizácie. Vedný odbor zaoberajúci sa fosíliami sa nazýva paleontológia.
„Môj záujem o paleontológiu vzrástol, keď sa mi do rúk dostala prvá fosília amonita. Už viac ako 4 roky chodievam na paleontologickú lokalitu Ďurkovec. Jedná sa o lom na pieskovec, ktorý je vzdialený asi 1 km južne od obce Spišské Tomášovce v okrese Spišská Nová Ves. V sedimentoch tejto lokality sa okrem iného dajú nájsť aj autochtónne spoločenstvá morských bezstavovcov, z ktorých sú pre mňa najzaujímavejšie kraby,“ hovorí Adam Heteš, ktorý sa so svojou prácou Fosílne žabie kraby Spiša na súťaži SOČ 2018 v kategórii Životné prostredie, geografia, geológia umiestnil na prvom mieste.
„Predtým, ako som začal písať prácu SOČ, som na lokalite hľadal vzorky, doma som ich následne čistil, preparoval a snažil sa určiť o akú fosíliu ide. Svoj materiál som však chcel skúmať aj ďalej. SOČ-ka bola prvá príležitosť, kedy som mohol vzorky podrobnejšie analyzovať,“ spomína si na začiatky písania svojej stredoškolskej odbornej činnosti. „Prostredníctvom SOČ-ky som mal možnosť nahliadnuť do sveta vedy (aj keď som z neho videl len veľmi maličkú časť) a vyskúšať si, aká je asi práca vedca – paleontológa, hoci takáto práca zahŕňa omnoho viac, ako len to, čomu som sa venoval a venujem.“
Každá práca SOČ musí obsahovať teoretickú, ale aj praktickú časť. Okrem naštudovania teoretických poznatkov z viacerých odborných prác a štúdií bolo teda potrebné uskutočniť aj vlastný výskum. „Cieľom mojej práce bolo v prvom rade určiť matematickú závislosť medzi dĺžkou a šírkou fosílnych krabov druhu Ranina haszlinskyi z paleontologickej lokality Ďurkovec. Pre dosiahnutie tohto cieľa bolo potrebné nielen lokalitu navštíviť a nájsť dostatočné množstvo fosílneho materiálu, ale aj vedieť, ako tieto skamenené kraby vyzerajú. Preto som si stanovil ďalší cieľ, a to z morfologickej stránky opísať desaťnožce (Decapoda), t. j. skupinu živočíchov, ku ktorým patria napríklad homáre, krevety alebo kraby, pričom som sa zameral na charakteristické morfologické znaky krabov rodu Ranina. Ďalšie ciele mojej práce boli opísať vrstvy vystupujúce v paleontologickej lokalite Ďurkovec a zrekonštruovať paleoprostredie tejto lokality,“ vymunúva hlavné ciele svojej víťaznej práce.
Adam svoju praktickú časť rozdelil na 4 etapy. „Prvá z nich bola zber a preparácia fosílií. Musel som niekoľkokrát navštíviť lokalitu a nájsť dostatočné množstvo vzoriek. Z nich som priamo v lome odstránil prebytočnú horninu a skamenelinu som zabalil do papiera, aby sa nepoškodila. Doma som skameneliny umyl prúdom vody a preparoval pomocou elektrickej gravírovačky, menších kladív a sekáčov. Druhá etapa bola morfometrická analýza materiálu a spracovanie údajov.“ V tejto časti Adam pomocou posuvného meradla meral dĺžku a šírku každej vzorky kraba, určoval pohlavie a mód zachovania fosílie. Výsledkom tejto etapy bola tabuľka plná údajov.
„Treťou časťou bola fotografická dokumentácia a úprava fotografií. Každú vzorku kraba som odfotografoval vo vodorovnej polohe s priložením papierovej mierky. Druhýkrát som na zvýraznenie kontrastu na fosílie pred fotografovaním naniesol vrstvu chloridu amónneho (NH4 Cl) a odfotografoval rovnakým spôsobom. Fotografie som upravoval v programe CorelDRAW. Obrázok fosílie som vyrezal a spolu s mierkou som ho umiestnil na čierne, respektíve biele pozadie.“ Poslednou a najdôležitejšou etapou bola extrapolácia údajov, vyhodnotenie grafov a určenie matematických závislostí.
Zvyčajne býva praktická časť práce oveľa náročnejšia ako teoretická časť. V tomto prípade to však bolo presne naopak. „Vykonanie praktickej činnosti pre mňa nebolo vôbec zložité, avšak bolo to časovo veľmi náročné. Matematika, ktorú som používal, sa dá zvládnuť relatívne ľahko. Najťažšie bolo napísanie teoretickej časti (bolo potrebné pospájať fakty z viacerých zdrojov). V praktickej časti bola najťažšia úprava fotografií, nakoľko som s programom CorelDRAW pracoval prvýkrát. Nečakanou komplikáciou bolo, keď som zistil, že som niektoré z údajov odmeral zle a tým pádom som musel celú štvrtú etapu urobiť nanovo.“
V budúcom školskom roku Adama čaká maturita a o ďalšej budúcnosti má už teraz jasné predstavy. Plánuje pokračovať v štúdiu na vysokej škole so zameraním na paleontológiu. „Paleontológii sa chcem venovať aj naďalej, pretože patrím k tým, ktorým stretnutie s neživou prírodou (najmä s fosíliami) jednoducho učarovalo. Vnímam ju ako múzeum, ktoré ešte stále neodhalilo všetky svoje tajomstvá.“
Spracoval: kolektív NCP VaT pri CVTI SR
Foto: z archívu Adama Heteša
Uverejnila: VČ