Vedci nasnímali končatiny lariev článkonožca pomocou röntgenového skenera na urýchľovači častíc. Zistili tak mnohé o spôsobe života starobylého tvora.
Vľavo 3D model článkonožca Marella splendens. Ilustračný obrázok. Zdroj: Wikimedia Commons, Larva článkonožca z fezouatských bridlíc v Maroku (obr. vľavo dole). Dospelý jedinec článkonožca z fezouatských bridlíc v Maroku (obr. vľavo hore). Zdroj: Geologický ústav AV ČR
Medzinárodný tím paleontológov objavil v marockej púšti larvy dávneho článkonožca. Horniny, ktoré ukrývali tieto drobné skameneliny, sa usadzovali v mori pred 480 miliónmi rokov, teda na začiatku prvohôr. Nálezy pomohli vedcom lepšie pochopiť, ako tieto starobylé živočíchy žili, čím sa živili a ako prebiehala ich evolúcia. Na výskume sa podieľal aj český geológ zameriavajúci sa na paleontológiu Lukáš Laibl z Geologického ústavu AV ČR. Článok k výskumu bol publikovaný v časopise Frontiers in Ecology and Evolution.
Starobylé článkonožce
Článkonožce sú organizmy s článkovanými končatinami, medzi ktoré patria dnešné kraby, chrobáky alebo pavúky. Sú najúspešnejšou skupinou živočíchov, aká kedy na Zemi existovala. S viac než 1 200 000 opísanými druhmi a obrovským množstvom jedincov patria k jednej zo základných súčastí morských a suchozemských ekosystémov, ovládajú oceány i pevninu.
Súčasné článkonožce často prechádzajú veľmi zložitým vývojom a ich mláďatá či larvy môžu žiť iným spôsobom než dospelé jedince. Klasickým príkladom je lietajúci motýľ, lezúca húsenica alebo uchytená fúzonôžka, ktorá má voľne plávajúcu larvu. Vyvíjali sa takto aj dávno vyhynuté článkonožce? Aby mohli zodpovedať túto otázku, skúmali členovia medzinárodného tímu paleontológov, ktorý viedli Lukáš Laibl z Geologického ústavu AV ČR a Allison C. Daley z University of Lausanne, niekoľko milimetrov dlhé larvy článkonožca starého 480 miliónov rokov.
Končatiny prezradili aj spôsob života
Vzhľadom na to, že končatiny týchto skamenených článkonožcov boli stále ukryté v kameni, nasnímali vedci najmenšie larvy pomocou výkonného röntgenového skenera na urýchľovači častíc v Inštitúte Paula Scherrera vo Švajčiarsku.
„Vďaka získaným dátam, ktoré starostlivo spracoval spoluautor štúdie Pierre Gueriau, sme boli schopní virtuálne zrekonštruovať tieto asi 2 milimetre dlhé larvy. Na rekonštrukcii tak môžete vidieť každý detail od drobných pazúrikov až po jemné chĺpky na nohách živočícha,“ hovorí Lukáš Laibl.
Štúdium končatín lariev odhalilo mnohé o spôsobe života týchto tvorov. Na hlave mali pár zmyslových tykadiel, ďalej pár robustných končatín slúžiacich na orientáciu alebo na ukotvenie na morskom dne a pár končatín na chôdzu. Prvé dva páry nôh na trupe tiež slúžili na chôdzu, kým zadné končatiny na telíčku vybavené tŕňmi a jemnými chĺpkami používali larvy najskôr na zachytávanie drobných organických častíc, ktorými sa živili. Všetky končatiny na trupe mali aj žiabrové výbežky.
Počiatky vývoja článkonožcov
Študované larvy patria do vyhynutej skupiny článkonožcov nazývanej marelly, ktorá sa hojne vyskytovala v prvohorných moriach (jej zástupcovia sa nachádzajú aj v okolí Berouna). Zaujímavé je, že dospelé jedince rôznych marell majú veľmi podobné končatiny, a vedú teda i podobný spôsob života ako malé mláďatá. Drobné larvy dokonca žili v rovnakých lokalitách ako dospelé jedince rovnakého druhu. Vývoj týchto dávnych článkonožcov bol teda oveľa jednoduchší než ten, ktorý má väčšina dnešných druhov.
„Marelly sú považované za veľmi rané článkonožce a majú mnoho ,primitívnych´ znakov. Predpokladáme teda, že jednoduchý vývoj bez zásadných zmien v spôsobe života, ktorý v prípade marell pozorujeme, môže byť pôvodným typom vývoja článkonožcov. Inými slovami, rané článkonožce sa vyvíjali jednoduchým spôsobom, kým zložitejšie životné cykly sa vyvinuli neskôr nezávisle od seba v rôznych skupinách článkonožcov,“ dodal Lukáš Laibl.
Zdroj: TS AV ČR
(zh)
