Paleontológ Andrej Čerňanský z Univerzity Komenského v Bratislave a jeho tím objavili stopy po najstarších glyptosauridoch v Európe.
Severoamerický glyptosaurus. Zdroj: UK v Bratislave. Foto: Archív Andreja Čerňanského
Výskum slovensko-belgického tímu vedcov, ktorý viedol paleontológ Andrej Čerňanský z Katedry ekológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, prináša nové poznatky o výskyte a migrácii živočíchov.
Paleontológom sa totiž v Belgicku podaril mimoriadny objav. Našli fosílie plazov, o ktorých sa odborníci domnievali, že žili iba v Severnej Amerike.
Nové poznatky o eocéne
Tím Andreja Čerňanského priniesol zaujímavé zistenia o eocéne (geologickom období pred 56 až 34 miliónmi rokov).
Lokalita Dormaal, v ktorej prebiehal výskum, je stará 56 miliónov rokov. Pochádza tak z obdobia raného eocénu, keď teploty dosiahli úplné maximum (paleocénno-eocénne termálne maximum).
V tomto období neexistovali ľadovce na póloch, na Antarktíde rástli palmy a hladina oceánov bola vyššia.
Európa bola v tom čase súostrovím a mnohé oblasti boli zaplavené morom. Krajina vyzerala ako dažďový prales s priemernou ročnou teplotou v našich zemepisných šírkach až okolo 25 °C.
Paleontológovia pri práci počas výskumu lokality Dormaal. Zdroj: UK v Bratislave. Foto: Archív Andreja Čerňanského
Glyptosauridy – malé obrnené tanky
Medzi nálezmi plazov z lokality Dormaal sa nachádzajú aj glyptosauridy, vyhynutá skupina plazov, ktoré vyzerali ako malé obrnené tanky. Ich telo pokrýval pancier z osteodermálnych, teda kostených, platní či štítov s typickou granulovanou štruktúrou.
Glyptosauridy žili už v období kriedy počas vlády dinosaurov, a to najmä v Severnej Amerike. Práve v eocéne sa týmto plazom vďaka teplej klíme veľmi darilo a boli rozšírené i v Európe a v Ázii.
Doteraz vedci predpokladali, že v Európe žilo len málo druhov glyptosauridov, ktoré zastupoval rod Placosaurus. Ten je známy najmä z Francúzska z lokalít vrchného eocénu.
Prekvapivý objav: jašter rodu Gaultia v Európe
Nová štúdia slovensko-belgických vedcov, ktorá vyšla začiatkom augusta vo vedeckom časopise Zoological Journal of the Linnean Society, ale ukázala niečo prekvapivé. V lokalite Dormaal sa nachádzajú stopy po najstarších glyptosauridoch zaznamenaných v Európe, no žiadny Placosaurus sa tu nevyskytoval.
Naproti tomu tím odborníkov na základe skúmaných fosílií objavil rod Gaultia, ktorý bol dovtedy známy iba z obdobia spodného eocénu Severnej Ameriky (na území USA v štáte Wyoming).
Porovnanie dvoch európskych lokalít
Ako sa rod Gaultia dostal až na európsky kontinent? Jeho príchod osvetľuje ďalšia štúdia, ktorú dr. Čerňanský tento rok publikoval so svojím švajčiarskym kolegom vo vedeckom časopise Fossil Record. Týka sa paleocénu (pred 66 až 56 miliónmi rokov), čo je geologická epocha, ktorá predchádzala eocénu a jej začiatok je spojený s masovým vymieraním populárnych nevtáčích dinosaurov.
Vedci v tomto prípade študovali plazy z nemeckej lokality Walbeck. Táto lokalita je o niekoľko miliónov rokov staršia ako Dormaal a porovnanie oboch európskych lokalít prinieslo zaujímavé výsledky. „Doteraz sme o paleocéne a spodnom eocéne vedeli pomerne málo, čo je spôsobené najmä nedostatkom lokalít z týchto období,“ vysvetľuje slovenský paleontológ.
Glyptosauridy sa v paleocéne vôbec nevyskytovali. „Fauna bola druhovo pomerne chudobná a dominantnou skupinou boli lacertidy, teda skupina plazov, ktorá žije v Európe i dnes a stretnete ju i v našej prírode, patrí sem napríklad jašterica zelená,“ dodáva.
Do Európy sa dostal po pevninskom moste
Migráciu amerického rodu Gaultia do belgickej lokality vysvetľuje tzv. tuleánska cesta. Na konci paleocénu a začiatku eocénu sa totiž nakrátko vynoril v severnom Atlantiku pevninský most, po ktorom mohli zvieratá migrovať, a tak sa dostať do Európy (ale i z Európy do Severnej Ameriky).
Gaultia je toho dôkazom a ukazuje, čo sa dialo s faunou a jej reorganizáciou v spodnom eocéne Európy. „Vzhľadom na fakt, že oteplenie v eocéne spôsobili skleníkové plyny ako CO2, štúdium a pochopenie eocénu nám pomáha pochopiť i súčasnú klimatickú zmenu a predikovať jej budúci vývoj,“ zdôraznil dr. Čerňanský pred odchodom na vedeckú konferenciu na Špicbergy.
Zdroj: TS UK v Bratislava
(zh)
