Ak by sme chceli definovať čo je klimatická zmena, je to vlastne zmena klímy, ktorá sa prisudzuje priamo alebo nepriamo ľudskej činnosti meniacej chemické zloženie atmosféry alebo vo využívaní zemského povrchu.
Približne každých desať rokov ubudne vyše 13 % arktického plávajúceho ľadu. Teplota ovzdušia sa pritom za posledných stodvadsať rokov zvýšila len o stupeň. Svetoví lídri sa už teraz obávajú, že pri rastúcom počte emisií by sa mohol vzduch otepliť až o päť stupňov. Odborníci varujú, že pokiaľ nezmeníme správanie sa k životnému prostrediu, niektoré ostrovy zaniknú.
Klimatická zmena patrí medzi najdôležitejšie environmentálne problémy ľudstva. V druhej polovici 20 storočia sme čelili jadrovej hrozbe a zoslabovaniu ozónovej vrstvy. Jednoduché riešenia týchto problémov prinieslo svoje výsledky. Klimatická zmena je však tvrdším orieškom. Podrobnejší výskum zmeny klímy sa začal v 70-tych rokoch 20. storočia. Za jej hlavnú príčinu bolo označené nešetrné správanie sa ľudstva k našej planéte, najmä zvýšenými emisiami skleníkových plynov do atmosféry. Najdôležitejším prejavom klimatickej zmeny je však globálne oteplenie. Jeho dôsledky sú pozorovateľné vo všetkých zložkách klimatického systému. Medzi najviac sledované patrí topenie ľadovcov, zvyšovanie hladiny morí, ale aj šírenie chorôb a škodcov. Možné scenáre klimatickej zmeny v budúcnosti sú závislé od mnohých faktorov. Patrí k nim aj budúce správanie sa ľudstva. V súčasnosti je snaha zakotviť zásady tohto správania v záväznom dokumente, ktorý by zaručil stabilitu klimatického systému Zeme v budúcnosti.
Európska komisia zdôraznila, aký kľúčový význam bude mať spravodlivá, ambiciózna a právne záväzná celosvetová dohoda o klíme dosiahnutá na parížskej konferencii OSN o zmene klímy, ktorá sa konala od 30. novembra do 11. decembra tohto roka. Znižovanie emisií a rovnako aj prispôsobovanie sa na zmenu klímy bude nevyhnutné na zvládnutie a znižovanie rizika nepriaznivých vplyvov zmeny klímy, vrátane riešenia rizika strát a škôd súvisiaceho s vplyvmi zmeny klímy. Nová dohoda má na parížskom summite nahradiť končiaci Kjótsky dohovor, ktorý ako prvý stanovil záväzné ciele redukcie emisií skleníkových plynov. Spojené štáty a Čína, ktoré sú zodpovedné za štyridsať percent všetkých skleníkových plynov, sa vtedy k protokolu nepripojili.
Viac o prednáške Pavla Šťastného na túto tému sa dozviete v e-novinách NCP VaT Vedecký kaleidoskop.
Spracovala: Mária Izakovičová, NCP VaT pri CVTI SR
Zdroje: NCP VaT pri CVTI SR a autor prednášky RNDr. Pavel Šťastný, CSc., Slovenský hydrometerologický ústav SHMÚ
Fotozdroj: prezentácia RNDr. Pavel Šťastný, CSc.
Uverejnila: ZČ