Vyhodnotením tejto i ďalších nedávnych vĺn horúčav z dlhodobého pohľadu sa zaoberali vedci z Akadémie vied Českej republiky.
Neobvykle intenzívne vlny horúčav, ktoré prešli v minulých rokoch naprieč Európou, výrazne prekreslili mapu rekordov. Prispelo k tomu aj extrémne leto 2021 v Stredomorí. Vyhodnotením tejto i ďalších nedávnych vĺn horúčav z dlhodobého pohľadu sa zaoberali vedci z Ústavu fyziky atmosféry a Ústavu výskumu globálnej zmeny Akadémie vied Českej republiky. Výsledky štúdie publikoval odborný časopis Earth and Space Science.
Klíma mení ich výskyt
Prebiehajúca zmena klímy sa neprejavuje len nárastom globálnej teploty vzduchu, ale aj početnejšími, intenzívnejšími a dlhšími vlnami horúčav.
Tú z leta 2021 vyhodnotili experti v mnohých ohľadoch ako porovnateľnú s rekordnými udalosťami z rokov 2003 a 2010, ktoré boli donedávna považované za extrémne vzácne. Podľa ďalších štúdií by sa podobne výrazné horúčavy opakovali bez vplyvu zmeny klímy v priemere raz za desiatky až stovky rokov.
Mapa rekordných vĺn
Za pomoci najnovších dát poskytovaných Európskym centrom pre strednodobé predpovede počasia vedci zrekonštruovali výrazné vlny horúčav naprieč Európou od roku 1950.
„Použité dáta nám umožnili určiť rekordnú vlnu horúčav pre každé miesto v Európe v ľubovoľne zvolenom období od polovice 20. storočia po súčasnosť,“ vysvetľuje Ondřej Lhotka z Ústavu fyziky atmosféry AV ČR. „Ak vykonáme analýzu iba do konca minulého storočia, tak naša mapa vyzerá úplne inak, než keď využijeme všetky dostupné dáta siahajúce až do roku 2021.“
Podrobnejšie vyhodnotenie ukázalo, že 83 percent plochy európskeho kontinentu a priľahlých morí zaznamenalo v posledných dvoch desaťročiach rekordnú vlnu horúčav najmä pre mimoriadne udalosti v rokoch 2003, 2010, 2015, 2018 a 2021.
„Toto číslo by bolo s veľkou pravdepodobnosťou ešte vyššie, keby mohli štúdie zahrnúť dáta z leta 2022, ktoré prinieslo extrémne vlny horúčav okrem iného aj do Spojeného kráľovstva,“ dodáva Ondřej Lhotka.
Zdroj: TS AV ČR
(JM)