Vďaka novoobjavenému materiálu je technológia trikrát efektívnejšia ako v iných zariadeniach tohto druhu.
Ilustračné foto. Zdroj: iStockphoto.com
Tím výskumníkov z Lehigh University v Pensylvánii vyvinul materiál, ktorý dokáže oproti momentálne najvýkonnejším zariadeniam podobného typu zo vzduchu absorbovať dvoj- až trojnásobok oxidu uhličitého (CO2). Revolučné riešenie približuje v štúdii, ktorú uverejnil prestížny vedecký magazín Science Advances pred pár dňami.
Svet potrebuje 50-tisíc zariadení na zachytávanie CO2
Myšlienka odsávania CO2 zo vzduchu pomocou strojov nie je nová. Jedno z prvých veľkých zariadení tohto druhu postavila spoločnosť Climeworks v blízkosti Zürichu v roku 2017. Jeho chod zabezpečuje iba obnoviteľná energia, napríklad z odpadu. Zariadenie prostredníctvom obrovských filtrov odsáva zo vzduchu CO2 spolu s vlhkosťou do kontajnera, ktorý následne zohreje na 100 stupňov Celzia. Čistý oxid uhličitý sa pri tom oddelí a môže sa buď uskladniť hlboko v zemi, alebo predať napríklad výrobcom sódy. Ročne sa tak zo vzduchu odsaje 900 ton oxidu uhličitého.
Na Islande funguje od septembra 2021 Orca, podobné zariadenie. Aj za ním stojí Climeworks. Orca oxid uhličitý zo vzduchu skvapalňuje a vstrekuje ho do čadičovej skaly v hĺbke tisíc metrov, kde sa prirodzeným mineralizačným procesom v priebehu dvoch rokov premení na kameň. Ročne takto odčerpá 4000 ton CO2 zo vzduchu.
Najväčšie zariadenie tohto druhu na svete stavia americký ropný gigant Occidental Petroleum a kanadská spoločnosť Carbon Engineering v USA. Ročne by malo odčerpávať 500-tisíc ton oxidu uhličitého z ovzdušia – informuje portál Českej televízie ČT24.
Globálne ročné emisie predstavujú zhruba 35 až 40 miliárd ton ročne. Podľa portálu Finančné noviny bude svet potrebovať odhadom asi 50-tisíc zariadení na zachytávanie uhlíka, čo bude stáť asi 10 miliárd dolárov.
V čom je zásadný rozdiel
Výskumníci z Lehigh University vyvinuli takzvaný sorbent, čiže materiál, ktorý dokáže absorbovať plyny alebo tekutiny. Kým v už existujúcich zariadeniach na odsávanie CO2 zo vzduchu sa pri filtračných procesoch používajú materiály na báze amínov vyrobených z amoniaku, vedci z Lehigh University do nich ešte pridali meď – vysvetľuje portál Gizmodo.
Amíny sú organické zlúčeniny, ktoré obsahujú dusík ako kľúčový atóm a ako hovorí Arup SenGupta, profesor inžinierstva na Lehigh University a spoluautor spomínanej štúdie, dusík a meď sa „milujú”.
Pridanie medi do zmesi znamená, že nový hybridný sorbent dokáže odfiltrovať trikrát toľko CO2 ako sorbenty, ktoré sú na trhu. To potenciálne znamená zásadné zlepšenie výkonu, ktoré by mohlo výrazne znížiť náklady a zlepšiť efektivitu zariadení na zachytávanie CO2 z atmosféry.
Prídavok medi dal tomuto sorbentu ešte jednu výhodu. Ňou je možnosť ukladať CO2 nielen v podzemí, ale aj v oceáne. Keď sa nový materiál dostal do kontaktu s morskou vodou v laboratóriu, premenil CO2, ktorým bol nasýtený, na sódu bikarbónu.
Arup SenGupta verí, že odstraňovanie CO2 týmto spôsobom bude nielen rozhodujúce pre obmedzenie nárastu globálnych teplôt, ale tiež by mohlo priamo posilniť postavenie rozvojových krajín. Chcel by ho umiestniť na miestach, ako je Bangladéš, Barbados alebo Maldivy. „Aj oni majú svoje poslanie, nemôžu byť len okoloidúcimi, ktorí neustále trpia,” odôvodňuje túto myšlienku.
Profesor SenGupta dúfa, že pomocou tohto nového prístupu by sa dalo odstraňovať CO2 zo vzduchu za menej ako 100 dolárov za tonu. Samozrejme, najprv treba overiť, ako funguje pokus z laboratória v reálnych podmienkach.
Zdroje: Science Advances, Climeworks, Orca, Česká televízia ČT24, Finančné Noviny, Gizmodo
