Rast stromov je kľúčový ekologický parameter, ktorý je dôležitým indikátorom stavu lesných porastov. V raste stromov sa odrážajú vlastnosti dreviny, podmienky stanovišťa i klimatické vplyvy. Hrúbkový rast kmeňa stromu sa dá kontinuálne monitorovať pomocou prírastomerov – dendrometrov a stanoviť tak nielen hodnoty ročného hrúbkového prírastu, ale tiež distribúciu prírastu a intenzitu rozpínania a zmršťovania dreva a kôry v priebehu roka, ktoré odráža kolísanie zásob vody v kmeni. „Takto je možné identifikovať rastovú i fyziologickú reakciu stromov na sezónne klimatické podmienky, najmä dostupnosť vody,“ tvrdia Monika Vejpustková a Tomáš Čihák z Výskumného ústavu lesného hospodárstva a poľovníctva, v. v. i., Jíloviště, Česká republika v ich príspevku Kontinuálne sledovanie hrúbkového rastu kmeňa na plochách intenzívneho monitoringu ICP Forests v Českej republike.
Monika Vejpustková a Tomáš Čihák prezentovali výsledky dlhodobého kontinuálneho sledovania hrúbkového prírastu hlavných lesných drevín na plochách intenzívneho monitoringu zdravotného stavu lesov ICP Forests v Českej republike. Výskumný ústav lesného hospodárstva a poľovníctva (VÚLHM) od roku 2009 realizuje sledovanie kontinuálnymi dendrometrami na siedmych plochách intenzívneho monitoringu zdravotného stavu lesov ICP Forests. Konkrétne sledované lokality sú: Želivka, Benešovice, Všeteč, Lazy, Luisino údolí, Medlovice, Klepačka.
Používané sú dva typy dendrometrov: (1) pásové dendrometre s manuálnym odpočtom a (2) elektronické pásové dendrometre DR 26. Manuálne prírastomery boli inštalované v ochrannej zóne plochy na 15 stromoch hlavnej dreviny, ktoré reprezentujú hrúbkové triedy prítomné v poraste. Prírastomery boli umiestnené na kmeni stromu vo výške 1,3 m nad zemou (pri poškodení dendrometra je možné umiestniť nový na rovnaké miesto). Hodnoty prírastov sa odpočítavajú z noniovej stupnice s presnosťou na 0,1 mm. Odpočet realizuje pozorovateľ vždy na konci každého mesiaca, výnimkou je plocha Želivka, kde bol odpočet realizovaný každý tretí deň. Na 4 plochách (Lazy, Želivka, Benešovice a Všeteč) boli navyše na 6 stromoch inštalované aj elektronické pásové dendrometre. Z týchto boli dáta automaticky zaznamenávané v polhodinovom intervale na datalogger a raz za šesť hodín odosielané cez GSM modem do databázy VÚLHM. „Všetky stromy s kontinuálnymi dendrometrami boli z kontrolných dôvodov a z dôvodu zachovania kontinuity sérií merania pri výpadku elektronického dendrometra zaopatrené i manuálnymi prírastometrami. Kontinuálne meranie prírastov je realizované podľa metodiky rozpracovanej v FutMon Field Protocol Growth V2 270509 z roku 2009,“ pripomenuli Monika Vejpustková a Tomáš Čihák.
Vďaka vysokej frekvencii záznamu dát je podľa odborníkov možné s veľkou presnosťou určiť načasovanie a celkovú dĺžku fázy intenzívneho hrúbkového rastu v každom roku. „Záporný hrúbkový prírastok potom indikuje zmršťovanie kmeňa, pričom vo vegetačnom období ide o dôsledok vlahového deficitu, zatiaľ čo v zime sa kmene prirodzene zmršťujú vplyvom mrazu. Fáza zmršťovania je vždy nasledovaná fázou rozpínania, kedy dochádza k spätnej rehydratácii kmeňa a prírast sa vracia na hodnoty pred začiatkom zmršťovania.“
Odborníci v závere konštatovali, že elektronické dendrometre vďaka vysokej frekvencii záznamu dát citlivo monitorujú zmeny hrúbky kmeňa, v ktorých sa odrážajú ako hodnoty sezónneho hrúbkového rastu, tak aj kolísania zásob vody v kmeni. „Na základe merania možno vyhodnotiť krátkodobú rastovú reakciu stromov na zmeny environmentálnych podmienok v priebehu rastovej sezóny i celkovú kvalitu stanovišťa. Detailný záznam objemových zmien kmeňa zároveň umožňuje porozumieť využitiu vody v rámci stromu a vyhodnotiť intenzitu stresu suchom.“
Z výsledkov dlhodobého monitoringu hrúbkového rastu na plochách ICP Forests v Českej republike vyplýva, že buk vykazuje minimálne objemové zmeny kmeňa v priebehu vegetačnej sezóny. „To svedčí o jeho schopnosti udržať si stabilnú zásobu vody, a to i v období intenzívnych prísuškov, čo poukazuje na jeho vyššiu odolnosť k stresu suchom. Naproti tomu smrek a najmä borovica reagujú na nedostatok vlahy veľmi citlivo. Zmršťovanie kmeňov v letných mesiacoch je vidieť dokonca i pri smreku z horských polôh. Najviac vyrovnané prírasty v medziročnom porovnaní vykazuje buk na Všetči a smrek na Lazech. Oba porasty rastú v podmienkach blízkych ekologickému optimu pre danú drevinu. Silne nevyrovnaná produkčná úroveň borovice na Benešovicích je pravdepodobne daná extremitou stanovišťa (chudobné piesočnaté pôdy náchylné k vysychaniu),“ uzavreli odborníci.
Tento príspevok vyšiel v zborníku recenzovaných príspevkov z konferencie konajúcej sa začiatkom novembra 2017 s názvom Dlhodobý ekologický výskum a monitoring lesov, Súčasné poznatky a výzvy do budúcnosti.
Odborný garant textu: Monika Vejpustková z Výskumného ústavu lesného hospodárstva a poľovníctva, v. v. i., Jíloviště, Česká republika
Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR
Uverejnila: VČ