Vedci z Ústavu vied o Zemi SAV v júli opäť navštívili aktívnu Etnu. Na záver im La signora pripravila predstavenie na rozlúčku.
Gravimetrici z Ústavu vied o Zemi SAV, v. v. i. Merania na okraji rímsy nad Valle del Bove. Zdroj: SAV. Foto: Peter Vajda, Ústav vied o Zemi SAV, v. v. i., a tím
Vďaka veľmi úspešnej spolupráci z predchádzajúcich rokov s vedcami z Instituto Nazionale di Geofisica e Vulcanologia, Osservatorio Etneo (INGV-OE) v Catanii na Sicílii sa gravimetrici z Ústavu vied o Zemi SAV, v. v. i., opäť zúčastnili na meracej kampani na sopke Etna, ktoré opäť realizovali v jej vrcholových častiach.
Búrlivá aktivita sopky
Predchádzajúca aktivita Etny predznamenávala dobrodružstvo a vyvolávala pochybnosti, či sa im vôbec merania podarí uskutočniť. Začiatkom júla (4. a 7.) vychrlila Etna dve veľké, 1 km vysoké a niekoľko hodín trvajúce lávové fontány (takzvané paroxyzmy), ktoré dramaticky zmenili morfológiu vrcholových kráterov.
V ostatnom čase krátery Bocca Nuova a Voragine doslova zrástli do jedného a dnes sa už hovorí o komplexe centrálneho krátera. Tieto erupcie vyplnili oba krátery a spôsobili nárast kužeľa centrálneho krátera o vyše 100 m. Centrálny kráter prerástol juhovýchodný (JV) kráter (SEC) a stal sa aktuálne najvyšším vrcholom Etny s výškou 3369 m n. m.
Doplnenie gravitačných dát
Cieľom kampane bolo doplniť gravitačné dáta v JV sektore vrcholovej časti sopky na štúdium stavby vrcholových kráterov a ich prívodných komínov pomocou gravimetrických metód a 3D štruktúrneho hustotného modelovania.
V roku 2021 namerali slovenskí gravimetrici gravitačné dáta v severozápadnom (SZ) sektore, pričom JV sektor bol nedostupný pre erupcie a nestabilný terén bol pokrytý čerstvými sopečnými produktmi. V roku 2024 nastala opačná situácia.
Gravimetrické merania pomocou relatívnych gravimetrov a GNSS na JV úbočí vrcholových kráterov. Zdroj: SAV. Foto: Peter Vajda, Ústav vied o Zemi SAV, v. v. i., a tím
Pozrite si
Meranie v náročnom teréne
Merania počas piatich dní (11. – 15. júla) sa uskutočnili v náročnom teréne, v pomerne strmých JV spodných svahoch vrcholových kráterov. Tie boli pokryté produktmi erupcií z rokov 2022 a 2023: popolom, troskou a lávovými prúdmi blokovej lávy.
Terén bol nestabilný, samotná chôdza bola náročná. Nohy sa im borili hlboko do popola, ktorý sa zosúval svahom, a problematické boli aj rozlámané vychladnuté lávové prúdy. Najväčší pozor si vedci museli dávať na skryté trhliny zasypané popolom. Ísť bližšie ku kráterom do strmšieho svahu im neumožňovalo riziko trhlín a svahových zosuvov.
Najnáročnejší deň kampane
Slovenskí gravimetrici strávili na úbočiach Etny päť dní úspešných a napínavých meraní. Najväčšiu výzvu pre nich predstavoval tretí deň meraní, keď mali v pláne pomerať traverz z juhu, z oblasti Torre del Filosofo (bývalej útulne a observatória vo výške zhruba 2900 m n. m., ktoré definitívne pochovali erupcie v rokoch 2002 a 2003) po SV, po observatórium Pizzi Deneri, a preklenúť tak medzeru v gravitačných dátach v JV sektore.
V polovici traverzu prišla výstraha z monitorovacieho strediska INGV v Catanii pred možnou erupciou. Znamenalo to pre nich bezprostredný a rýchly únik z oblasti traverzu kolmo nadol cez rímsu priamo do Valle del Bove. Úniková trasa viedla cez veľmi nestabilný, strmý a drsný lávový terén. Meračská skupina zostúpila o 1600 výškových metrov. Išlo o najnáročnejší deň celej kampane.
La Signora a jej záverečné predstavenie
Piaty deň bol venovaný meraniam na JV strane spodných úbočí vrcholových kráterov zo strany Torre del Filosofo.
Paroxyzma z centrálneho kráteru Etny v noci z 15. na 16. júla 2024. Zdroj: SAV. Foto: Peter Vajda, Ústav vied o Zemi SAV, v. v. i., a tím
Na záver vedcov čakalo predstavenie, ktoré pre nich pripravila Etna, keď vychrlila ďalšiu 1 km vysokú paroxyzmu (lávovú fontánu zmiešanú so sopečnými mračnami). V Zafferane, ako píše Peter Vajda z Ústavu vied o Zemi SAV, v. v. i., potom „v noci v úžase hľadeli na (a filmovali) predstavenie, ktoré nám La signora, ako miestni volajú Etnu, pripravila na rozlúčku. Paroxyzma trvala okolo sedem hodín. Opäť pokryla okolité dediny a mestečká vrstvou popola (…).“
Návrat na Etnu vďaka získanému projektu
Vrátiť sa na Etnu pre domeranie gravitačných dát umožnil vedcom získaný projekt – Transnational Access (TA) projekt s akronymom ETNAGRAV, financovaný z prostriedkov EÚ prostredníctvom multilaterálneho projektu GeoINQUIRE.
Projekt získal Ústav vied o Zemi SAV, v. v. i., s riešiteľským kolektívom, ktorý tvorili Peter Vajda (PI), Pavol Zahorec a Jaroslava Pánisová. Na meračskej kampani sa zúčastnil aj ich kolega z Katedry globálnej geodézie a geoinformatiky STU v Bratislave Juraj Papčo, ktorý mal na starosti presné určovanie polohy meraných bodov pomocou družicových metód GNSS (ľudovo známych ako GPS). Vedci realizovali merania spoločne s viacerými kolegami z INGV-OE pod vedením Filippa Greca.
Zdroj: TS SAV, Text a foto: Peter Vajda, Ústav vied o Zemi SAV, v. v. i., a tím
(zh)
