Vedci z Ústavu vied o Zemi SAV v júli opäť navštívili aktívnu Etnu. Na záver im La signora pripravila predstavenie na rozlúčku.
Vďaka veľmi úspešnej spolupráci z predchádzajúcich rokov s vedcami z Instituto Nazionale di Geofisica e Vulcanologia, Osservatorio Etneo (INGV-OE) v Catanii na Sicílii sa gravimetrici z Ústavu vied o Zemi SAV, v. v. i., opäť zúčastnili na meracej kampani na sopke Etna, ktoré opäť realizovali v jej vrcholových častiach.
Búrlivá aktivita sopky
Predchádzajúca aktivita Etny predznamenávala dobrodružstvo a vyvolávala pochybnosti, či sa im vôbec merania podarí uskutočniť. Začiatkom júla (4. a 7.) vychrlila Etna dve veľké, 1 km vysoké a niekoľko hodín trvajúce lávové fontány (takzvané paroxyzmy), ktoré dramaticky zmenili morfológiu vrcholových kráterov.
V ostatnom čase krátery Bocca Nuova a Voragine doslova zrástli do jedného a dnes sa už hovorí o komplexe centrálneho krátera. Tieto erupcie vyplnili oba krátery a spôsobili nárast kužeľa centrálneho krátera o vyše 100 m. Centrálny kráter prerástol juhovýchodný (JV) kráter (SEC) a stal sa aktuálne najvyšším vrcholom Etny s výškou 3369 m n. m.
Doplnenie gravitačných dát
Cieľom kampane bolo doplniť gravitačné dáta v JV sektore vrcholovej časti sopky na štúdium stavby vrcholových kráterov a ich prívodných komínov pomocou gravimetrických metód a 3D štruktúrneho hustotného modelovania.
V roku 2021 namerali slovenskí gravimetrici gravitačné dáta v severozápadnom (SZ) sektore, pričom JV sektor bol nedostupný pre erupcie a nestabilný terén bol pokrytý čerstvými sopečnými produktmi. V roku 2024 nastala opačná situácia.
Meranie v náročnom teréne
Merania počas piatich dní (11. – 15. júla) sa uskutočnili v náročnom teréne, v pomerne strmých JV spodných svahoch vrcholových kráterov. Tie boli pokryté produktmi erupcií z rokov 2022 a 2023: popolom, troskou a lávovými prúdmi blokovej lávy.
Terén bol nestabilný, samotná chôdza bola náročná. Nohy sa im borili hlboko do popola, ktorý sa zosúval svahom, a problematické boli aj rozlámané vychladnuté lávové prúdy. Najväčší pozor si vedci museli dávať na skryté trhliny zasypané popolom. Ísť bližšie ku kráterom do strmšieho svahu im neumožňovalo riziko trhlín a svahových zosuvov.
Najnáročnejší deň kampane
Slovenskí gravimetrici strávili na úbočiach Etny päť dní úspešných a napínavých meraní. Najväčšiu výzvu pre nich predstavoval tretí deň meraní, keď mali v pláne pomerať traverz z juhu, z oblasti Torre del Filosofo (bývalej útulne a observatória vo výške zhruba 2900 m n. m., ktoré definitívne pochovali erupcie v rokoch 2002 a 2003) po SV, po observatórium Pizzi Deneri, a preklenúť tak medzeru v gravitačných dátach v JV sektore.
V polovici traverzu prišla výstraha z monitorovacieho strediska INGV v Catanii pred možnou erupciou. Znamenalo to pre nich bezprostredný a rýchly únik z oblasti traverzu kolmo nadol cez rímsu priamo do Valle del Bove. Úniková trasa viedla cez veľmi nestabilný, strmý a drsný lávový terén. Meračská skupina zostúpila o 1600 výškových metrov. Išlo o najnáročnejší deň celej kampane.
La Signora a jej záverečné predstavenie
Piaty deň bol venovaný meraniam na JV strane spodných úbočí vrcholových kráterov zo strany Torre del Filosofo.
Na záver vedcov čakalo predstavenie, ktoré pre nich pripravila Etna, keď vychrlila ďalšiu 1 km vysokú paroxyzmu (lávovú fontánu zmiešanú so sopečnými mračnami). V Zafferane, ako píše Peter Vajda z Ústavu vied o Zemi SAV, v. v. i., potom „v noci v úžase hľadeli na (a filmovali) predstavenie, ktoré nám La signora, ako miestni volajú Etnu, pripravila na rozlúčku. Paroxyzma trvala okolo sedem hodín. Opäť pokryla okolité dediny a mestečká vrstvou popola (…).“
Návrat na Etnu vďaka získanému projektu
Vrátiť sa na Etnu pre domeranie gravitačných dát umožnil vedcom získaný projekt – Transnational Access (TA) projekt s akronymom ETNAGRAV, financovaný z prostriedkov EÚ prostredníctvom multilaterálneho projektu GeoINQUIRE.
Projekt získal Ústav vied o Zemi SAV, v. v. i., s riešiteľským kolektívom, ktorý tvorili Peter Vajda (PI), Pavol Zahorec a Jaroslava Pánisová. Na meračskej kampani sa zúčastnil aj ich kolega z Katedry globálnej geodézie a geoinformatiky STU v Bratislave Juraj Papčo, ktorý mal na starosti presné určovanie polohy meraných bodov pomocou družicových metód GNSS (ľudovo známych ako GPS). Vedci realizovali merania spoločne s viacerými kolegami z INGV-OE pod vedením Filippa Greca.
Zdroj: TS SAV, Text a foto: Peter Vajda, Ústav vied o Zemi SAV, v. v. i., a tím
(zh)