Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Bukové ekosystémy a riziko sucha

VEDA NA DOSAH

Ilustračné foto: buk; Pixabay.com /Hans/

Vedeli ste, že buk je odolný voči suchu vďaka hlbokým koreňom? Rôzne dreviny sú totiž odlišné, čo sa týka náročnosti na vlhkosť a v prípade sucha majú každá inú odolnosť voči stresu. 

Faktom je, že kolobeh vody v lesných ekosystémoch má niekoľko špecifík. Nachádza sa tu veľké množstvo nadzemnej biomasy, z ktorej časť je živá a časť odumretá. Obe sú schopné zachytávať zrážky a regulovať tak prechod vlhkosti k povrchu pôdy. „Tu je veľmi dôležité poznať fenológiu jednotlivých druhov drevín, nástup olistenia, dĺžku jeho trvania, ale aj celkovú pokryvnosť listov. Vyvinuté a teda optimálne štruktúrované lesné pôdy majú vysoký obsah organických látok a vyvinutú sieť pôdnych makropórov ako výsledok dekompozície odumretých rastlinných a živočíšnych zvyškov a aktivity pôdnej fauny,“ uvádza Zuzana Oravcová, Fakulta ekológie a environmentalistiky, Technická univerzita vo Zvolene.

Pokračuje, že nenarušené lesné pôdy majú vysokú infiltračnú kapacitu, znižujú povrchový odtok, riziko erózie a zadržiavajú vlhkosť potrebnú pre vegetáciu. „Okrem toho, koreňové systémy lesných drevín sú pomerne rozsiahle. V období sucha menej podliehajú stresu, lebo vedia získať vlahu z hlbších vrstiev pôdy. Riziko predstavujú dlhotrvajúce epizódy sucha, kedy sa zásoby pôdnej vody nakoniec vyčerpajú.“

Podľa odborníčky je preto významné poznať fázy prechodu vody v systéme pôda – rastlina – atmosféra počas celého hydrologického roka. „Pôdny profil má rôzny charakter vzhľadom na pôdny druh a typ, ale aj špecifické podmienky stanovištia. Dreviny sú odlišné, čo sa týka náročnosti na vlhkosť a v prípade sucha ich odolnosti voči stresu. Buk je považovaný za pomerne odolný voči suchu vďaka hlbokým koreňom. V nižších polohách ale pozorujeme trend ubúdania zrážok počas vegetačnej sezóny v kombinácii s nadpriemernými teplotami, čo môže viesť k ohrozeniu stability bukových ekosystémov na niektorých stanovištiach.“

Ilustračné foto: buková alej; Pixabay.com /MrsBrown/Odborníčka ďalej vysvetľuje, že existuje niekoľko programov zaoberajúcich sa touto problematikou. GLOBAL je simulačný model pohybu vody v pôdnom profile s dôrazom na koreňovú zónu. Vstupnými údajmi sú informácie o meteorologických prvkoch (zrážky, teplota, tlak vodných pár, slnečný svit, vietor), vlastnostiach vegetácie (index listovej plochy, hĺbka koreňov) a informácie o pôde (hydraulická vodivosť, retenčné vlastnosti pôdy). „Vstupné dáta sa spájajú a začína sa tak modelovanie prechodu vody cez pôdne horizonty do vegetácie a spotreba vody. Kľúčovým výsledkom sú údaje o meniacej sa objemovej vlhkosti pôdy v každom centimetre hĺbky pôdneho profilu pre každý deň modelovaného obdobia.“

Cieľom práce Bukové ekosystémy a riziko sucha bolo modelovať vodný režim lesnej pôdy na príklade lokality Bienska dolina počas hydrologických rokov 2015 – 2018 a na základe výsledkov vyhodnotiť riziko sucha. Ide o bukový porast nachádzajúci sa v nadmorskej výške 450 m n. m. v juhovýchodnej časti Kremnických vrchov. Lokalita patrí do mierne teplého, mierne vlhkého klimatického okrsku s priemernou ročnou teplotou 7,3 °C a ročným úhrnom zrážok 720 mm. Z hľadiska fytogeograficko – vegetačného členenia ide o bukovú oblasť sopečnú, pričom vegetačný kryt je tvorený bukom lesným (Fagus sylvatica L.) vo veku 50 – 65 rokov s výškou 30 – 35 m. Časť výsledkov práce sa využila v praxi pre metodické spresnenie meraných veličín v projekte monitoringu sucha v povodí Hrona, ktorý je súčasťou portálu bioclio.com.

Praktické využitie modelu GLOBAL vidí Zuzana Oravcová pre potreby ochrany prírody v chránených územiach na identifikáciu areálov ohrozených suchom a ako pomocný faktor následnej aplikácie vhodných manažmentových opatrení. „Zároveň aj pre identifikáciu ohrozenosti jednotlivých drevín vzhľadom na podmienky stanovištia pre potreby lesníckej praxe. V mojej práci som vyhodnotila riziko sucha na príklade bukového ekosystému v Bienskej doline. Výsledky poukazujú na to, že zrážkové zabezpečenie počas vegetačnej sezóny je výrazne nedostačujúce a ekosystém tak trpí stresom zo sucha.“

So svojou prácou sa Zuzana Oravcová zapojila do XI. ročníka Interaktívnej Konferencie Mladých Vedcov 2019 Preveda.

*********************************************

Občianske združenie Preveda už roky organizuje konferenciu pre mladých výskumných pracovníkov zameranú na vybrané obory chemických a prírodných vied ako biochémia a molekulová biológia; biotechnológia a potravinárska technológia; analytická chémia; organická, bioorganická, farmaceutická chémia, farmakológia a toxikológia; environmentalistika a tiež biomedicínska fyzika, matematické modelovanie, bioštatistika, biometria.

Poskytuje tak možnosť jednoduchým spôsobom prezentovať prácu mladých vedcov, prináša interaktívnu diskusiu na odborné témy a dáva príležitosť získať plnohodnotnú publikáciu príspevkov v recenzovanom zborníku konferencie. „Veríme, že sa nám s vašou pomocou podarí týmto projektom naštartovať cyklus konferencií, ktorých obsah a vysoká výpovedná úroveň napomôžu k udržaniu vzdelanostnej úrovne, ako i k zefektívneniu štúdia mladej vedeckej obce,“ uvádzajú organizátori.

 

Informácie poskytla: Zuzana Oravcová

Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR

Ilustračné foto: Pixabay.com /Hans; MrsBrown/

Uverejnila: VČ

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky